Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| ... | 10. September 2011 |
| cadcan s kunsthistoriou to ma pramalo spolocne. ja velmi ale velmi pochybujem ze keby si si vypocul (bez moznosti vidiet ci poznat hraca) zahranu inokrajnu piesen, by si vedel povedat ci ju hra domaci samouk (obdoba nasich tunajsich "tradicionalistov") alebo nauceny ziak, mozno pochadzajuci z uplne inej krajiny, pokial ozaj detailne neovladas folklorne dedicstvo tej ktorej krajiny aj jeho tamojsie regionalne odchylky. Ci ozaj, ozaj vies ako ma presne zniet bretonsky valcik, tirolska ci francuzska polka alebo povedzme irska balada, vsetko tradicne hravane (aj) na diatonikach? Ozaj si trufas povedat ze z pocutia rozpoznas co je original a co nie? Pokial nie tak nehovorm nieco o "uvereni" ale skor o tom ze ti tie skladby na tie nase slovenske podia proste nesedia. tu je to skor o tolerancii nez o com kolvek inom. o tych nastrojoch to mas uplnu pravdu, ale preco to sem pleties? kazdy hra na com moze, dava do toho dusu, nebude si kupovat na styl kazdej skladby inu heligonku. je lepsie povedat mozno ze taka ci taka skladba sa ti paci, taku hudbu mas rad nez kritizovat a viest strasne mudre reci o tom co je spravne a co nie. a chvalenie sa kunsthistoriou si nechaj do krcmy ak ti to tam niekto "uveri", ty sam predsa volas po "prirodzenom" prejave, tak preco sa ohanas papiermi, sablonami, skatulkovanim "naucenym" papierom? trosku protirecenie, nie? nie je lepsie nechat hrat kazdeho co ho bavi a nesnazit sa vnucovat kazdemu svoj patent na rozum? | |
| Čadčan | 10. September 2011 |
| Mám vyštudovanú kunsthistóriu, ale patent na rozum nemám. V minulom príspevku som spomenul naivno-nadšenecký prístup, keď hráč doslova zvulgarizuje skladbu svojím štýlom prednesu. Nerešpektuje hudobné možnosti nástroja ( napr. počul som hrať srbskú pieseň, v ktorej majú byť štrvťtóny na heligónke ), farbu nástroja ( známu temnú soulovú skladbu hrá na ostrej, priam jačavej heligónke ), metrorytmiku ( tango basuje ako valčík ) ... Skladba by sa nemala deformovať kvôli konštrukčným obmedzeniam nástroja či kvôli vlastnej hráčskej nedokonalosti. Každý by sa mal prikryť takou perinou, na akú má. Ak heligónkar nemá autoreguláciu a precení sily, tak mu naozaj nemôžem uveriť. Ľahko sa dá spozorovať, či je alebo nie je hráč v danej skladbe ˝doma˝. Preto si veľmi považujem heligónkarov, ktorí sa prezentujú tým, čomu naozaj rozumejú, čo majú zvládnuté a zažité ( pán Hampl z Dubicka, pán Mitter z Korytárok ... a mnohí ďalší ). Aj tu platí, že menej je niekedy viac. | |
| ... | 10. September 2011 |
| otazka cadcan je ci si im "neuveril" preto ze mas ozaj tak dobry prehlad v tom ako maju tie zahranicne piesne vyzerat (ozaj sa tak zaoberas svetovou hudbou ze vies povedat co je dobre zahrane a co nie?), alebo "neveris"jednoducho uz z principu, lebo hraju nieco nasim usiam cudzie. tu na fore vsetci "tradicionalisti" strasne radi pouzivate to slovicko "neverit " co sa hudobneho prejavu tyka, znie to tak velmi znalecky akoze vy viete ako to ma byt a ten chudak hrac nie... ja uz ale mam dojem ze najviac "neveria" ti co tomu nerozumeju. | |
| Čadčan | 10. September 2011 |
| Vôbec si nemyslím, že pravý heligónkar by mal hrať iba ľudové piesne svojho regiónu ( sám som tu dával linky na francúzske, talianske, ruské ... piesne ). Mal by hrať to, čomu rozumie, na čo má. Len výnimočne som však zatiaľ slovenskému hráčovi uveril, keď hral na heligónke niečo cudzokrajné ( s výnimkou českých či moravských piesní ). Tam to naozaj prevažne bolo o snaživom lapaní gombíkov, okato robených ozdobách, žiackom sústredení sa na dynamický predel v skladbe ... čiže bolo to rozpačité, neprežité, naozaj som takému hráčovi nemohol uveriť. Našli sa však aj medzi našimi hráčmi výnimky, ktoré inonárodnú skladbu zahrali naozaj ako z veľkej knihy. Ostatní však povýšili obsah ( ohúrim niečím neslovenským ) nad formu ( spôsob interpretácie ). Preto sú mi skôr sympatickejší ľudia, ktorí zbytočne nelovia v cudzích rybníkoch, keď na to nemajú ( udicu ). Neštylizujú sa do pózy, ktorá im nepristane. Ale - pred tými spomínanými dvoma-troma výnimkami, ktoré to dokážu - klobúk dolu. | |
| isao | 9. September 2011 |
| mám priateľa bývalého pozaunistu,ktorý po chorobe prišiel o zuby, na dôchodku si kúpil heligonku a pokúšal sa o hru. Po čase ju odložil do púzdra a ľutoval investíciu. V´daka Ing. Čerňanskému ju zvesil z klinca a dnes je šťastný a mali by ste ho počuť a vidieť hrať. Ing. Čerňanský rozvíril stojaté vody heligonkárského rybníka, má kopu žiakov, s ktorými vystupuje a ukazuje nielen to že vie hrať, ale vie jaj naučiť hrať a jeho zbierky sú pre množstvo hudbychtivých heligonkárov mocnou pomôckou. Skrátka urobil pre heligónkarov tak veľa, že sa nečudujem tomu, že sú ľudia ktorým vadí to, že ich prerástol a nie len o jednu hlavu. | |
| Šimon | 9. September 2011 |
| Mě to tady pořád připadá že správný heligonkář musí mít nástroj po dědovi v kolébce, otec ho bude učit ( samozřejmě že jen ty místní) babička mu spraví po dědovi kroj a máme na světě to pravé ořechové. Ano, máme, souhlasím, ale jsou i takoví co do kolébky nic nedostali, fotr třeba chlastal a nic kluka nenaučil a on si jednoho dne pořídí nástroj a začne se poctivě učit, hledat v okolí hráče a hledat písničky které by mohl hrát. I to je heligonkář. Souhlasím s tím co napsal":D", a" ...".Na heligonku lze hrát vše co jde technicky zahrát stejně jako na všechny ostatní nástroje, nevím proč by heligonka měly být vyjímkou. Pokud to někdo ví, rád si to přečtu a opravím své myšlení. Zatím mi to nikdo rozumě nezdůvodnil. Neobhajuji tím svůj heligonkářský původ, je mi to opravdu jedno zda mne někdo nazývá tvz. rychlokvaškou, ale přisvojování heligonky do úzkého kruhu nějakých tradičních písní a zvyků mi připadá trochu sobecké. Škatulkování je na pdr a pravý a nepravý heligonkář je blbost. Jsou dobří a slabší, to jo, ale nic víc, oba však hrají stejně od srdce, oba hrají jak nejlépe umí. | |
| ... | 9. September 2011 |
| najviac o tom akoze tradicnom style hovoria ti co by proste z papiera narocnejsie skladby nezahrali. tak povysuju to svoje akoze tradicne hranie podla sluchu nadovsetko. pritom svoje caro ma krasne s citom zahrana ludova piesen z ktorou je clovek zrasteni a rovnako aj precizne zahrana "koncertna" skladba. kto stale dokola potrebuje mudrovat o tom co je lepsie a co horsie? nuz, obycajna zavist a nevrazivost k comukolvek co neovladam a nikdy nebudem mat.... ozaj dobri hraci ci uz "folkloristi" alebo "koncertni" toto vobec riesit nepotrebuju. | |
| i | 9. September 2011 |
| naozaj si myslíte,že klavírista hoci s absolútnym hudobným sluchom je obmezovaný tým, že pozná prstoklad a hraje podľa nôt? To má vymyslieť niečo svoje, zapamätať si part a hrať podľa sluchu? TO má byť vrchol? Nesrandujte. Už sa budem opakovať: naučím sa čisto zahrať skladbu podľa griffschriftu a ak mám na to tak ju vyšperkujem ciframi a vtlačím jej svoju pečať svojím vlastným podaním a dynamikou podľa momentálnej nálady a súčasného cítenia melódie... | |
| :D | 9. September 2011 |
| stále tu spomínate , že heligonkár musí byť folklorista ?Prečo ich škatulkujete.Sú aj ine štýli napr. musette,jazz ,swing atd., kde heligonka naozaj dobre znie a nemusí to byť stále len ten folklor.Ked´ budete stále vnucovať folklor a regionálnosť tak dosiahnete pravého opaku -- mladí hráči získajú odpor ! -čím bude viac heligonkárov ,tým bude aj väčšie množstvo hraných štýlov a každý poslucháč si príde na svoje. Na heligonkárske podujatia sa nechodí prevažne kôli folkloru, ale kôli tej heligonke a možností prevedenia rôznych piesní v rôznych štýloch. | |
| Čadčan | 9. September 2011 |
| Súhlasím, pred ešte takými dvadsiatimi rokmi bolo nemysliteľné, aby heligónkar nebol výborný sluchár ( a spevák zároveň ). Hudobný repertoár svojho okolia dobre poznal z autopsie, zborníky by mu boli zbytočné. Necestoval po podujatiach po celej republike, zabával predovšetkým seba, rodinu, známych a spoluobčanov a - bolo to výborné a zmysluplné. Dnes okrem týchto nositeľov heligónkarskych tradícií máme pomerne veľkú skupinu heligónkarov, ktorá hrá bez kontinuity - to znamená, že majú učiteľa hry pochádzajúceho z iného mesta či dediny, repertoár majú oveľa globálnejší, podobné je to aj so štýlom hry. Pôvodného interpreta im nahrádza zborník s popisne vysvetleným prstokladom. Myslím, že je to pre nich len akési východisko z núdze, preto by som ich hneď neodsudzoval. Po počiatočnom očarení z nástroja, exkluzívnych skladieb či zo seba samotných sa určite mnohí z nich ukotvia a prestanú vykopávať otvorené dvere - to jest začnú sa nadstavbovo vzdelávať, na prezentáciu si vyberú štýlovo čistý repertoár, opätovne dostanú do povedomia ľudí takmer zabudnuté piesne zo svojho okolia .... Ak im v tomto v úvodnej fáze pomôže aj nejaký knižný manuál - dobre. Ak však ustrnú a budú si doma prácne počítať klapky podľa šablóny pri hre najznámejších slovenských ľudových piesní či alpských evergreenov ... no, neviem. Tam by som cestu nevidel. | |
| Miro S. | 9. September 2011 |
| Keď chce niekto hrať na nejaký hudobný nástroj, tak môže podľa sluchu, resp. hudobnej pamäti, keď ju má. Musí si ale dobre pamätať piesne, ktoré by chcel zahrať. Keď pamäť, sluch nemá, alebo žiadne pesničky nepozná, tak musí hrať podľa niečoho iného, napríklad podľa nôt, alebo podľa nejakej " školy hry na diatonickú harmoniku ". V niektorých týchto školách je aj notový zápis každej pesničky, plus číselné označenie gombíkov, ktoré treba tlačiť, aby nástroj vydal príslušný tón, resp. tóny. Tieto školy sa nazývajú rôzne - ciferní škola od Hlaváčkovcov a od rôznych známych autorov. Po nemecky je to "grifschrit". Chcem sa len pozastaviť nad tým, ako môžeme zistiť ako hrali naši starí a prastarí otcovia, keď nazanechali žiadne písomné záznamy? Určite hrali tak, ako sa naučili od svojich predchodcov a hlavne podľa sluchu. Zrejme nič nezapisovali, alebo len málo. Tieto školy, ktoré sú vydané pomáhajú hlavne začiatočníkom, ktorí nepoznajú noty, ale vedia si zrátať, ktorý gombík v poradí treba stlačiť a tým aj postupne zistiť melódiu pesničky. To všetko ostatné frázovanie, ozdoby a prechody sa postupne každý naučí sám, len musí zvládnuť tie základy. Ešte niečo. Škola hry na heligónku nieje žiadny "muster", aby sa podľa nej muselo bezpodmienečne hrať, ale vynikajúci návod ako sa naučiť ovládať heligónku a hrať, aby sa to dalo aj počúvať. Buďme radi, že takéto školy niekto pre heligonkárov píše! | |
| MuzikMarek | 9. September 2011 |
| Nerozumiem tomu , ako mož taky perfektny hudobny nastroj rozhadat ludi je to nastroj ktori ma predovsetkym bavyt a rozveselovat ludi.V mojom deckom obdoby som poznal x starsich ludi ktori mali len jednoradove heligonky a dokazali zahrat a zabavyt 150 svadobcanov a hrali si po ,,SVOJSKY,,nepotrebovali nejake zapisky alebo noty ci nastroj za tisice eur.Myslim si ze pointa hri na Heligonku davno pre niektorich panov v diskusii zanikla škoda. | |
| Kontakt: muzik76@azet.sk | |
| Ďurislav | 9. September 2011 |
| I tak še da, ľem ... | |
| Šimon | 9. September 2011 |
| pro Durislav prosím popiš konkrétně jak chceš získat zápisy starých mistrů. Já jsem taky jen sluchař, většinu písniček se naučím podle ucha, ale ty zápisy jsou perfektní, posune tě to v učení a hře dopředu. Většinu hmatů si najdu ušima, ale když ho máš na papíře je to přece jednodušší. Spousta hráčů noty nezná a nebýt materiálů jako jsou ty Martinovy tak na tu heligonklu můžou akorát čučet a utírat na ní prach. To co dělá pro heligonkáře M. Čenanský, p. Jurči, Vrána a další je pro spoustu z nás opravdu pokladem. Tak to já cítím a věřím že nejsem sám. Nemůžeme vše brát tak jak to bylo před sto lety i když si uvědomuji co jsou to tradice a dědictví předků.U nás se říká po vašem "urobíme kompromis" a bez toho to nejde. | |
| Ďurislav | 9. September 2011 |
| Tak už nielen SNP ale aj SHB ? | |
| Ritén | 9. September 2011 |
| ...je to tak! Tu sa jedná o par kriklunov ktory vživote nic nedokazali a zmohli sa len na to,aby kritizovali spoza klavesnice.Co sa tyka tohto pána netreba jeho komentár-e brat vazne,uz tým ze nam tu vymenoval našho Slovenského heligonskeho boha potvrdil,že ta psychiatria mu padne. Aproppo:prečo vystupuješ v množnom čísle? | |
| Ďurislav | 9. September 2011 |
| Zápisy starých majstrov preto aby sa vedelo ako sa hrávalo, keď bol každý hráč origoš. Starý chlapi nehrali podľa mustry ale podľa seba. A mali sluch takže to bola paráda. | |
| Básnik | 9. September 2011 |
| Nevim pochopiť, prečo jeden týždeň je diskúsia ako tak dobrá, ale potom sa nájde vždy debil, ktorý vystupuje pod rôznymi menami a znamienkami čo žačne, - poviem na rovinzu osierať podujatia, hru, hráčov, učiteľov a pod. Ste, akutni pre psychiatra, dajte sa liečiť. | |
| . | 9. September 2011 |
| však urob, majstre, zápisy a nahrávky starých majstrov - aby zase hrali všetci podľa nich? hneď vidno že len neopakuješ prečítané ale ozaj vieš o čom hovoríš. len tak ďalej. | |
| Ďurislav | 9. September 2011 |
| Ja mu nič nevytýkam každý sa živí ako vie. Len robiť mustru hru pre heligonke sa mi nepozdáva aby som hral pesničku nemenným štýlom vtesaným do knihy. Keď už tak, možno by bolo užitočnejšie urobiť zápisy a kvalitné nahrávky starých majstrov. | |
