Vyhľadávanie

Diskusia

Pridať príspevok
« ‹ 1 2 3 4 5 »
JoMi19. Júl 2019
Pri hľadaní niečoho inéhosom natrafil na známy hit. A povážte, či kvalitná úprava v dobrom prevedení nie je podobne dobrá ako originál. Navyše, zaznelo tam múdre slovo: Niet pre muzikanta väčšie vyznamenanie, ako....

Originál
https://www.youtube.com/watch?v=QmRSIXmXB3k
Úprava
https://www.youtube.com/watch?v=YMJsNT0u_pg
praktik18. Júl 2019
Niekto sa chce ohaňať spisovnou slovenčinou? Veď je to samé pravidlo, samá poučka, samá výnimka
Peter18. Júl 2019
JoMi, plne s Tebou súhlasím, lebo je to skutočne tak! Nárečia, jazyk, regionalistika patria medzi oblasti, ktoré sa často nedajú vysvetľovať nivelizovaným súčasným pohľadom. Názor, ktorý vyjadril diskutér s nickom "subjektívny názor" je typickým príkladom nízkej znalosti problematiky.

Je to ako: "Bol technicky vzdelaným človekom, neveril v rozprávky, no ale raz mu neišlo do hlavy, ako tie strigy mohli lietať na tých metlách."... :-)
JoMi17. Júl 2019
Pre Subjektívny názor.
Pozor, koňu, nie je 3. pád (datív), ale 5. pád (vokatív), ktorý sa v slovenčine už taker nepoužíva, pretože vo väčšine prípadov je zhodný s prvým pádom (nominatív). Teda ide o oslovenie koňa. V nárečiach tento pád možno badať častejšie, napríklad v češtine je úplne bežný. Janka (muža) oslovujeme Janku (po slovensky Janko), Peťa oslovujeme Peťu (po slovensky Peťo) a pod.
Prečo je tam Pejka, príde čudné aj mne. Bežne sa koňovi hovorí Pejko. Ale nie je to nepochopiteľné. (Nielen kvôli rýmu so slovom pálenka) Napríklad môj kocúr sa volal Sadza, nie Sadzo, Rýchlemu (aj "rýchlemu") vlaku sa hovorí Strela, nie Strelo, ani Strel. Jednoducho, v nárečiach neplatia rovnaké pravidlá ako v spisovnej slovenčine. Napríklad u nás je salám, aj pec mužského rodu.
tiež názor17. Júl 2019
Záhoráci sú na tom lepšie, lebo žrebcovi hovoria " KÚŇ " a kobyle hovoria " KÚŇ z pi...u !
subjektívny názor17. Júl 2019
nejde tu o prznenie pesničiek len preto že to spieva niekto iný a preložísi ju do úradného jazyka - slovenčiny.
napr. pieseň " postoj koňu pejka "..........
koňu ....komu čomu ? koňovi .---------------------mužský rod
pejka......Tá pejka ...........................................ženský rod

a pritom ide o jedného koňa. Keď to počuje nejaký cudzinec a ovláda spisovnú slovenčinu tak povie že sme nejaký hadrbulci.....

Tak, že preloženie pesničky do slovenskej reči nie je jej prznenie, ale danie do polohy kedy jej budú rozumieť všetci.
JoMi17. Júl 2019
Veď som písal, že uvádzam mantinely, inak povedané extrémy. Realita je niekde medzi tým. Možno viac k jednému, či druhému extrému. Či niekto nazve novšiu verziu prznenim, alebo remix, či cover verziou, je jednak zväčša len jeho osobný úsudok, ale odráža to úroveň autora danej verzie. Nie každá nová verzia je zlá, nie každá je dobrá. Ale ideme hanobiť Matúšku za to, že ukradol melódiu inej piesni a použil ju k svojmu textu?
Samozrejme, ak mám niečo (pieseň, zvyk) začlenený do života, pokladám to za originál, ak nepoznám inú variantu. A ak mi niekto hodí pod nos akože novú verziu, môže má to podráždiť. Najmä ak tá verzia odporuje môjmu vkusu. Ale už som toľko takmer identických (textom, alebo melódiou) piesní videl a počul, že si netrúfam určiť, čo je originál a čo plagiát. A nemyslím, že v troch rôznych regiónoch úplne spontánne a nezávisle vznikol obdobný text s rôznou melódiou, alebo na rovnakú melódiu rôzne texty. Niečo je pôvodné, niečo prevzaté/upravené. Výsledný verdikt nech vynesú odborníci.
Ako praktický muzikant (bez úzkej špecializácie na región, či žáner) si skôr všímam a oceňujem, že niekto vôbec hrá a spieva naživo. Potom si všímam, či to z hudobnej stránky má hlavu a pätu. Obsah a pôvod textov si všímam až potom.
Miro S.17. Júl 2019
Nechcem tu filozofovať na túto tému, ktorá tu teraz rezonuje, ale prikláňam sa ku tomu čo napísal JoMi.
Sto ľudí - sto chutí. Vývoj sa nedá zastaviť. Podľa môjho názoru dosť sa toho "przní", ALE niekomu to vyhovuje, tak že s tým človekom nikdy nenájdem spoločnú reč!
Jediné čo mi ako poslucháčovi zostáva - nepočúvať to, odísť od tade kde takáto mne nepríjemná verzia piesne zneje.
Ako Peter uvádza príklad piesne Na Kráľovej holi, mám stiahnuté dve verzie z internetu.
Prvá verzia - a tá sa mne najviacej páči je tá, ktorú spieva mužská spevácka skupina Šumiačan (tam spievajú (okrem iného) citujem: vrch má naklonený do šumiackej zemi), čo sa mi zdá logickejšie ako keď sa väčšinou spieva - vrch má naklonený do slovenskej zemi.
Druhá verzia, ktorú spieva pán Ambrozy, tak tam tiež spieva "do slovenskej zemi".
Myslím si, Kráľova hoľa je uprostred Slovenska, tak "strom zelený" musí mať vždy vrch naklonený do slovenskej zemi.
Šumiac je pod Kráľovou hoľou, tak mi logickejšie zneje, že "do Šumiackej zemi", pretože môže mať naklonený aj inde.
No, ale už aj ja filozofujem, tak sa ospravedlňujem.
Peter17. Júl 2019
Myslím, že to podopieraš tak trochu extremistickými príkladmi. Ja som len zvedavý, či tiež tak liberálne príjmeš (a nie iba Ty), ak zrazu začuješ nejakú totálne známu, trebárs hymnickú pieseň typu Na Kráľovej holi pretextovanú novodobým pseudoumelcom a k tomu v nejakej polkovej, či tangovej úprave.
Ale veď čo? Folklór netreba zafixovať, stále sa vyvíja,... no a keď sa to bude ľuďom páčiť ??? ...
JoMi16. Júl 2019
Ťažko povedať. Je to téma na diskusiu, avšak bez univerzálneho výsledku.
Mnohé piesne, dnes považované za starodávne, nie sú staršie ako z 19 storočia. Ľúbostná, či národnostná tematika na dur-molovom hudobnom podklade v rytme polky, valčíka, alebo čardáša spĺňajú všetky atribúty danej doby.
Kroje sú na tom podobne. Za originál sa pokladá posledný známy vzor. Ale aj k tomu bola dlhá cesta vývoja. Problém je v tom, že záznamy sú dostupné až z toho posledného obdobia, kedy si ľudia uvedomili, že folklór je na ústupe. Pred obdobím romantizmu (19.stor) ľudia príliš neriešili predchádzajúce epochy. Žili si svoju dobu s postupným vývojom založenom na minulých epochach.
Myslím, že potom vyvstáva otázka, či chceme folklór držať ako nejaký posvätný grál, na ktorom sa nič nesmie meniť, alebo sa k nemu postavíme ako k súčasti každodenného života (tak tomu vždy vlastne bolo) a prijmeme aj prvky, ktoré prináša nová doba. Obidva (aj ďalšie) postoje majú svoje oprávnené argumenty. Napríklad čistokrvným folkloristom, či pamätníkom, sa pení krv, ak počujú (z ich skúsenosti pôvodnú) trávnicu upravenú do rytmu valčíka, či polky.
Ja som zástancom spôsobu, že je dobré poznať čo najstaršie (pôvodné) údaje, ale ak sa folklór stáva súčasťou bežného života, je lepšie tolerovať prípadné zmeny-vyvoj, ako z neho urobiť konzervu.
Kroj sa môže nosiť iba kompletný, regionálny, z pôvodných materiálov, na slávnostné príležitosti, alebo môžu jeho súčasti (rôznych regiónov), či na moderných nosičoch (tričko, rifle) tvoriť súčasť bežného šatníka? Samozrejme, treba vedieť, že to nie je originál kroj. Patria k originálnemu kompletnému kroju napríklad okuliare, šminky, či náramkové hodinky (mobil)?
Nárečie máme používať len v celistvej verzii na folklórnych podujatiach, alebo má byť bežnou rečou, hoc aj s novými, nepôvodnými slovami?
Máme bývať v drevenici bez elektriny, so studňou na dvore a budarom za domom?
Môžu sa používať nové techniky/možnosti hry? Môžu sa hrať ľudovky na gitare, či keyboarde? A ak nemám kroj a neovládam náležite príslušné nárečie, môžem spievať piesne z iných regiónov? A..... môže sa vôbec používať heligónka? Nebude lepšie použiť gajdy, fujarku, píšťalky?

To sú extrémy-mantinely. Realita je niekde medzi tým. A ťažko niekomu diktovať/zazlievať ak je k niektorému z nich bližšie ako ja.
Peter16. Júl 2019
A myslíš si, že je to dobré?... Máme tento fenomén naozaj mlčky prijímať a ešte sa pri tom tváriť, že je to povedzme "prirodzený vývoj folklóru"?...
JoMi16. Júl 2019
Nuž, na tému úpravy piesní sa dá viesť nekonečná debata. Koľko piesní sa dnes spieva v naozaj pôvodnej podobe? Ak sú piesne podobné, ktorá z nich je pôvodná? Ide len o prerábku textu, či aj preberanie melódií k novým textom?
Napríklad taký Matúška by nám o tom možný niečo povedal.
Podľa mňa záleží, ako je nová verzia urobená. Odráža to úroveň autora. Či tú pieseň naozaj vylepšil, alebo len z hĺbky srdca prehovorili jeho ústa. Pre účely zábavy sa bežne texty upravujú. Nikto nejde popierať pôvodnú podobu. Ale ten, kto ju nepozná, kľudne bude pokladať tú novú verziu za originál- ak sa mu viac páči. Za originál zvyčajne pokladáme verziu, ktorú sme sa naučili ako prvú, alebo je najdlhšie známa. Nemusí to však byť pravda.
Napríklad Sokoly si bežní ľudia spoja s jednou z dvoch známych slovenských kapiel. Dedina (čerešenky) sú na tom podobne. A koľko bežných ľudí pozná Kopala studienku?
pre Jozef216. Júl 2019
Jozef, čo keby si oslovil admina, aby umiestnil Tvoj program a aj manuál tu na web, aby sa dal voľne stiahnúť? Mal by si s tým problém?
pre JankoK16. Júl 2019
Uplne s tebou suhlasim. Je rozdiel, ak niekto skomolí text piesne tým lebo nerozumie napr. vychodniarsky, ale predsa sa snaží zaspievať originálne. A rozdiel je, keď niekto tym že nerozumie originálu, tak radšej hrdinsky pretextuje originalny text na totalnú chujovinu. Pri tom si ešte o sebe myslí, aký je umelec. Neznášam tych novodobých pretextovačov. Veď stači sa len trošilinka posnažiť, osloviť rodeného človeka z regiónu a myslím, že vždy rád pomôže, pričom výsledok bude také aké má byť. Na toto máme aj tuto web stránku
Janko K.16. Júl 2019
KM
Už som počul a vlastne aj videl spievať ( verejne ) ešte horšie doj....ú, sprznenú pesničku.
Na šarišský text ,,Ket som išol od Mariśi, spad mi kalap do Torisi, pomuž Bože kalap dostac, ňebudzem śe vecej bośkac“
interpreti spievali ,, Keď som išiel od Marički, našťala mi do šabličky, že ju mala kudrnatú, našťala mi do kalapu“
a tvárili sa ako keby prinašali divákom prinajmenšom hit storočia. V tom momente som nevedel či sa smiať, alebo skôr plakať....
Kontakt: karabinos.jan@gmail.com
Hriňovčan16. Júl 2019
Ja som napísal verziu, ako to hrá Podjavorská muzika, tiež je to na CD.
Hriňovčan16. Júl 2019
Za málo.
peterg16. Júl 2019
Niečo o sebe. Nepoznám noty, do hudobnéj ma nezobrali, ale aj tak som si dal zaväzok, že keď
pôjdem do dôchodku, tak sa naučím hrať na heligónke, ktorej zvuk ma očaroval.
Ku všetkým potrebným veciam k môjmu predsavzatiu som sa dostal cez internet – pán Čerňanský,
pesničky.orava, a diskusia tejto stranky. Učím sa len tie pesničky ktoré poznám. Ktoré som
nenašiel spracované pre heligónku som si pomocou prevodovéj tabuľky gombikov spracoval
do zapisu používaným pánom Čerňanským. Na tejto stránke som si koncom mája tohto
roku našiel od Jozef2 ukážku ním vytvoreného programu na prepis nôt do už spomínaného
grafického zápisu. Kontakt na pána Jozef2 som tiež našiel na tejto stránke, a cez mail
som od neho získal program na skúšanie. Na moje potreby, a iste aj pre ľudí podobnéj
hudobnéj úrovne je to výborná pomôcka s veľmi dobrými výstupmi. Samotný program
je spravený na profesionálnej úrovni, a ľahko sa sním pracuje. Vrele ho doporučujem
a touto cestou ďakujem autorovi.
JoMi16. Júl 2019
Liskovci z Dolnej Strehovej. Ročník 2013, taký biely obal.
KM16. Júl 2019
Ale všimli ste si, ako dokážu ľudia sprzniť inak peknú pesničku Postoj koník Pejka oproti textu, čo uviedol Peter? Neide mi ani o tom, že si ju niekto preložil z vychodoslovenského originálu do slovenčiny, ale keď už sa začne zrazu spievať o malom zárobku? To interpretovi vôbec nevadí, že tymto doslova dokurvil celú pesničku?
« ‹ 1 2 3 4 5 »