Vyhľadávanie

Diskusia

Pridať príspevok
« ‹ 1 2 3 4 5 »
JoMi7. December 2016
Súhlasím. Nemusí, nie je to nariadené vyhláškou.
Ale zíde sa a patrí sa niečo vedieť o každej činnosti, ktorú robíme. Úroveň toho, čo vieme je však individuálna. A rôzni ľudia sú schopní obsiahnuť rôznu hĺbku poznania. Každopádne treba činnosti robiť s rozumom, inak budeme len "vycvičené opice"
Miro S.7. December 2016
JoMi, s tým šoférom máš pravdu. Tie základné veci, ktoré spomínaš ho naučia v kurze, ktorý musí každý vodič mať, aby mohol dostať vodičský preukaz. Ja som to zle prirovnal - auto a heligónku!
Heligonkár samouk nemá ale žiadny kurz, tak je veľmi dobré keď sa o tej heligónke niečo naučí a tiež aj o tej hudbe, ktorú hrá a spieva. Môže sa mu to hodiť.
Nikto ale nič nemusí - len keď chce!
JoMi7. December 2016
Niečo na ten spôsob sa spieva v jednej českej rozprávke: Ten umi to a ten zas tohle, a vsichni doromady udelaji moc.
A iný múdry človek povedal, že všetci ľudia dohromady vedia všetko.

Preto sa naozaj môžeme navzájom učiť. A nebáť sa opýtať toho druhého. Možno vie poradiť. Ja osobne som sa na tejto stránke dozvedel kopec užitočných informácií.
JoMi7. December 2016
Ja si zas myslím, že šofér má vedieť, ako funguje jeho auto. Nemusí to vedieť podrobne, ale v princípe ano. Jasné, hlavne aby vedel šoférovať. Ale bola by hanba, kedy o princípe motora vedel, že funguje asi nejako takto: vrrrrr. Šofér má vedieť vymeniť koleso, žiarovku, doliat olej a pod. A... okrem pravidelných kontrol si všímať, že to, alebo ono sa správa čudne. Na to treba vedieť, čo je normálny stav. Zvyšok nechať mechanikovi. Ten tomu rozumie. Možno nevie tak dobre jazdiť, ale motor rozmontuje a zmontuje jednou rukou potme.

Pretože mi príde choré, ak ľudia volajú firmu na bežné upratovanie a bežné varenie a iné bežné veci len preto, že "chcú profíka".
Pánty na bránke do záhrady prizvaram sám. Na zapojenie kotla kúrenia zavolám odborníka.
Miro S.6. December 2016
Myslím si, že nieje nutné aby šofér vedel niečo o aute, na ktorom jazdí, aby heligonkár vedel niečo o heligónke, na ktorej hrá, alebo niečo o hudbe ako takej, ale nikdy nieje na škodu keď o tom niečo vie - vždy je to len plus!!!
Čím viacej toho človek vie - tým lepšie!
Nikdy nieje na škodu vzdelávať sa celý život.
JoMi6. December 2016
To isto nie.
Len hodnotím, že sa toho veľa nezmenilo.
Z jednej strany tvrdím, že muzika je remeslo, ako hociktoré iné. A druhá strana tej istej mince je taká, že u nás je normálne robiť veci podomácky. Ako rôzne remeslá, tak aj muziku. Po svojom, bez škôl.
A nemusí to byť úplne perfektné, stačí, keď plní svoj účel.
Niekedy nie je vyučený majster po ruke, inokedy sa nám neoplatí investovať čas a peniaze. Stačí nám to, čo máme po ruke, najlepšie doma. Takto to ja vidím. A pokiaľ nik nepovyšuje samouka nad vyučeného majstra, uznávam aj domáce samomajstrovanie a samoucenie.
Záleží, kto má aké požiadavky.
Kojsovjan6. December 2016
Aaale JoMi.. sak tu niesme koncertni mastri!!!! Taka pekna heligonočka.. a take starodovne...! Ci?? Len podla predpisu??
JoMi6. December 2016
A dnes vedia? Vtedy potrebovali vedieť ladenie kvôli kúpe druhého nástroja.
Dnes možno formálne vedia, aké majú ladenie, ale nemyslím, že väčšina ľudí - heligónkarov vie, čo to znamená, čo z toho vyplýva a čo sa s tým dá robiť.
Dokonca sa učia hrať systémom, že stačí takto a takto postláčať tieto a tieto gombíky a to stačí.
Tak sme sa zas toľko nezlepšili vo veci chápania pojmov a princípov v hudbe.
KM6. December 2016
Nemali ziadnu predstavu o ladeni! Ked im to miestny ucitel, alebo organista nepovedal, tak ani nevedeli co maju. To vedeli iba kvoli tomu,aby vedeli, aky dalsi nastroj maju zhanat. Bolo to presne tak ako to opisal Peter. Ved si to opisal aj ty takisto.
JoMi6. December 2016
A o ladeni, myslím, mali ľudia aspoň zbežnú predstavu. Ako by si inak objednal nový nástroj? Ibaže by mu ten prvý požičal svoj a išli s ním k výrobcovi, že "takýto". Nemyslím, že to tak fungovalo. Ak bolo ba výber, jednoducho vyskúšali, či a ako k sebe nástroje ladia.
Ale veľký význam ladeniu nepripisovali. U starých muzikantov dodnes počujem, že ten sa s oným "zloží", alebo "nezloží". A nemá to nič spoločné s technikou hry, či ten druhý vie hrať, alebo nie. Jednoducho, väčšina ľudí má jednu heligónku a vie, že s tým dotyčným môže/ nemôže hrať. Teda im to spolu buď ladí, alebo neladí. Bez ohľadu na typ ladenia. Tam sa buď spevom prispôsobí, alebo hrá na inom rade. Alebo spieva iný hlas.
To je záležitosť regiónu. U nás je typický durový dvojhlas. Teda je z čoho vybrať. Inde majú molový jednohlas a tam je len jedna možnosť.

Zasa len ďalší pohľad na vec. Nevyvraciam tým tvoj názor.
JoMi6. December 2016
Peter.
Podľa tohoto systému by sme dnes mali len jedno ladenie.
Ale nie všetci sa stretli. Teda popisanym spôsobom vznikali oblasti s preferovaným ladenim.
A nie každý chcel hrať s heligónkou. Treba vedieť, že akordeón a heligónka sa do ľudovej hudby začlenili dosť neskoro. Teda ak chce niekto hrať s huslovou skupinou, musí sa prispôsobiť. K dychovke takisto. Tam sú obľúbené iné tóniny. O pistalach, fujarach a gajdach platí to isté. Ak aj nehrali stále súbežne, spevácka poloha bola určená už dávno.
Ak sa dnes hovorí, že ladenie sa vyberá podľa spevu, nie je to až tak pravda. Dobrý spevák sa v istom rozsahu ladeniu prispôsobí. Inak by sa mohlo stať, že bude naveky hrať sám, ak sa mu dobre spieva iba vo Fis a nie je ochotný sa prispôsobiť F, alebo G.
Teda aj takýto pohľad. Ale hudba a zábava sú veci spoločné, teda prispôsobenie sa skupine je dôležitý faktor. Ale nie jediný.
...6. December 2016
Peter, je to dalsi suprovy príspevok od teba. 100 bodov. Takto to funguje
Peter6. December 2016
Podľa mojich informácií, najrozšírenejšími boli C-F, B-Es a okrajovo aj D-G a Es-As. Z 3-rádoviek jednoznačne iba G-C-F a B-Es-As.

Čo sa týka dávnej heligonkárskej minulosti u nás, my, súčasníci často máme teraz sklon glorifikovať všetko staré a dokonca heroizovať nejaké skutky našich dedov a všade hľadať premyslenosť, záhady, dokonalosť... Vtedajšia realita bola však omnoho menej prózaická, či romantická.

Drvivá väčšina ľudí nemala ani podtuchy o nejakých ladeniach, oktávach, tónoch,... Zrazu niekto, z niekade dovliekol do dediny prvú heligónku a ani sám nevedel akú. Niekomu inému sa zapáčila a chcel podobnú, aby si mohli spolu zahrať. Nevedel ani akého ladenia, ale chcel takú istú. Možnože miestny kantor z kostola im aj povedal, aké je to ladenie, im to bolo na prd, iba chceli rovnaké heligónky, aby mohli spolu hrať v krčme. Potom sa ku ním prilepil niekto tretí, štvrtý,... aj tí si kúpili podobné heligónky, no a už boli partija.

Prišli do susednej dediny, tam už síce bol nejaký heligónkar, ale chudák mal iné ladenie, nuž nemohol si s tými štyrmi chlapmi z prvej dediny zahrať. Júúúj a to by bola paráda, keby tak mohli spolu... To by dievky kukali! Tak aj on si zadovážil také ladenie aké mali tí prví. No a takto sa to začalo šíriť ako "nákaza" po celom regióne.

... a takto to je aj v dnešnej modernej dobe...
JoMi6. December 2016
Neviem, od ktorého tónu sú vysoké a pod ním nízke. Jednoducho z praxe. Najnižšie ladenie, ktoré som mal v ruke bolo F-B. Potom G-C, Ďalej A-D, také dobré k ženskému hlasu. Potom B-Es. To je nižšie, ako C-F.
Ale nemyslím, že to je základné, alebo najlepšie ladenie. Len u nás najčastejšie. Súvisí to asi s povojnovou výrobou. Socialistické nástroje sa jednoducho robili v C-F a ešte Es-As, najmä trojradové B-Es-As. Favority, Ligny, Delicie. Iné ladenie som u nich ešte nevidel.
A po C-F ide D-G, tzv. huslove ladenie. Na husliach sa dá hrať v každej tónine, ale prave D dur a G dur majú snáď najpohodlnejsi prstoklad. Teda samouci hrajú väčšinou v D a G, niekedy v A.
Ďalej nasleduje Es-As, tzv. vrchárske ladenie. Pred časom tu niekto spomínal, že ako sa nieslo zo salaša do doliny. Ale je to aj vec regionalneho vkusu a zvyku. V Čechách sa mi zdá ešte častejšie, ako C-F. Niekde dokonca skúmali, že v jednotlivých dedinách používali iné ladenia. Niekedy práve tie menej časté.
No a ešte som držal v rukách E-A, teda o pol tón vyššie, ako Es-As. Malo by nasledovať F-B o oktávu vyššie naladené, ako to prvé.
A ešte som v rámci vyvalovania očí, skôr uší na jednej nahrávke videl Fis-H. Ale to bolo nízke. Ešte som na bazosi zachytil As-Des ladenie. Teoreticky môže byť ladenie od hociktorého tónu. Tradične s kvartovým odstupom. Ale u zahraničných, najmä írskych nástrojov to býva inak.
Spomenuté sú asi najčastejšie. Podľa mojich skúseností asi C-F, Es-As, D-G, A-D, B-Es.
Ale iný kraj, iný mrav. A vkus.
Peter6. December 2016
Pred pár dňami ma mailom oslovil jeden kamarát, že ako na to, pri výmene kovového rožka na mechu. Odpísal som mu podrobný zrozumiteľný postup. Tu je kópia, možno že to niekomu pomôže:

Nuž teda, kovové rožky na mechoch sú vo výrobe iba tak ľahko nabité ľahučkým malým kladivkom a potom boli každý jeden v takom prípravku stlačené, alebo lepšie povedané zlisované (ale to je príliš silné slovo). No a potom na vrchu boli finálne každý jeden prelepený páskou, čo je na hrane mecha.

Pri oprave je postup opačný. Najprv odlepíš z kovového rožka tú hranovú pásku. Nemusíš odlepovať celú, stačí odlepiť a odohnúť iba toľko, aby si sa dostal ku rožku. Chytíš rožok do klieští - kombinačiek a rožok vytiahneš. Jednoducho stlačíš kliešte (ale nie silno), pokýveš, pokýveš a rožok vytiahneš. Niektoré idú ľahšie, niektoré trošičku ťažšie, ale v pohode idú von.

Nový rožok sa montuje takto: Na rožku troška rozšíriš jeho žliabok na obidvoch bokoch, aby sa dal ľahšie nasunúť na hrany mecha. Ja to robím jednoducho tak, že na tvrdej podložke vtlačím pozdlžným spôsobom do žliabka rožka šrubovák, alebo nejakú okrúhlu guľatinku. Proste to, čo máš po ruke :-). Potom rožok naklepkáš na hranu mecha kombinačkami (nepotrebuješ ani kladivo), no a kombinačkami potom rožok postláčaš (zalisuješ), aby držal na mechu. No a nakoniec namažeš nejakým vhodným lepidielkom (napr. aj chemoprénom) tie odhnuté pásky na hranách mecha a prelepíš napäť, čím prelepíš a zaistíš súčasne aj kovový rožok. No a to je všetko.

Podobným postupom sa dajú vymeníť aj tie kožky v rohoch mecha ak sú deravé, popraskané. Jednoducho poodlepuješ, poodškeruješ všetky pásky, papiere v rohoch, uvoľníš kovový rožok,... starú kožku odtrhneš a vlepíš na jej miesto novú. Potom v opačnom postupe poprilepuješ všetky tie poodťahované, poodlepované veci, narazíš rožok, zalepíš a OK.

Ja takým spôsobom som už nie raz menil nielen rožky, kožky, ale i celé hrany, resp. častí mecha. Jednú vlnku, alebo i viac. Ak je mech napr. prelámaný alebo prederavený, no inak je dobrý, nuž prečo nesprobovať aj takú jeho záchranu? Papier na výrobu vĺn/hrán mecha som si našiel v obyčajnom papierníctve. Nejaký vhodný tvrdší papierový obal, alebo tzv. kancelársky zakladač za "pár centov". No a zvyšné veci na finálny polep hrán mecha - "koženkový papier" a trebárs i knihársku lepiacu pásku (ja ju však nepoužívam), sa dajú kúpiť v knihviazačstve, alebo v tlačiarni. Ak im vysvetlíš na čo to chceš, teda keď oni zistia, že nie si pre nich knihárskou konkurenciou, ochotne Ti predajú čo chceš. A tiež to všetko stojí iba "pár centov"... Lepidlo ja požívam bežné, stolárske - Duvilax, Rakoll, a pod., príp. niekde aj Chemoprén.

Peter
Peter6. December 2016
To maš tak... stare to už ľem furt stare :-)
Kojsovjan5. December 2016
Jako K... zreperovany!! To jak rozbytu heligonku..polepis,pomascis klapky s mydlovu vodu a zeby nežgvičeli a... po lepsej akcii ju mas tam dze bula!!! Asi tak!
KM5. December 2016
Dneska z rana sa mi stranka nechcela zobrazit a som velmi rad, ze uz to admin Peter opravil a bez problemov zase funguje. Mozu niektory neprajnici vraviet co chcu, ale som rad ze heligonkari mame svoju stranku, kde mame kde ist, kde sa aspon takto denodene stretnut. Take nieco napr. nemaju ani v susednych krajinach. Uz sme si na heligonku.sk zvykli, dobre ze je tu. Vdaka.
pre JOMI5. December 2016
prosim ta a ako sa to rata, ze ktore su nizke ladenia a ktore vysoke? Ktory ton je prostredny a od neho sa to rata?
5. December 2016
typol by som CF- vysoka , ale 4-hlas
« ‹ 1 2 3 4 5 »