Vyhľadávanie

Diskusia

Pridať príspevok
« ‹ 1 2 3 4 5 »
JoMi26. Február 2017
Aj Iónska- dnešná durová a Aiolská- naša prirodzená molova patria medzi cirkevné stupnice. Ale boli ešte ďalšie. Napríklad Lydicka- pouzivana v Terchovej a okolí, Dorska a Mixolydicka- používaná na Podpolani.
Ale áno- heligonka, ako nástroj ladený v durovej tónine má tendenciu všetko vtesnať do nej. Harmónia a rytmus sú ďalšie prvky spomenutej nivelizácie.
Také tie akože typické staré ľudové piesne s vojenskou, či milostnou tématikou zvyčajne nie sú staršie, ako z 19. storočia. A ako Peter spomínal, najstaršie sú tie s nepravidelnou štruktúrou, rytmom a zdanlivo chybnými veršami. Väčšinou sú to obradnej a pracovné piesne. Ono stačí, aby niekto vymenil archaické slovo, alebo slovné spojenie nevyhovujúce nášmu spisovnemu jazyku a je po verši.
Peter25. Február 2017
Mnohé staré ľudové piesne, nazvime ich napr. že "originálne", sú z dnešného pohľadu často značne nedokonalé. Najmä texty. Často sú nerýmujúce sa strofy, striedanie alebo vytratenie sa rýmov, počet a rytmika slov nepasuje do melódie piesne a pod.

Aj hudobná časť je veľakrát iná (zneje nám "falošne") než ju poznáme dnes. To preto, lebo staré piesne boli písané v cirkevných tóninách a neskôr, v dnešnej modernejšej dobe sa to všetko natlačilo iba do dur/molových stupníc. Volá sa to hudobná nivelizácia.

A veľmi nevďačnú úlohu v tomto zohrali najmä diatonické nástroje na čele s heligónkou. Inak povedané, heligónka značne prispela ku deformovaniu pôvodných ľudových piesni.


JoMi25. Február 2017
Určite nie. Všetko sa časom a regiónom mení. Okrem melódie a harmónie aj rytmus a text. Ale ani zapísané skladby sa nehrajú rovnako. Interpreti postupom času a v rôznych krajinách zápis chápu inak, niečo pridajú podľa miestnej a dobovej módy.
Výhodu to má len tú, že ktokoľvek môže vychádzať z pôvodného zápisu a ten upravovať. Inak sa upravuje už upravená úprava úpravy.
Miro S.25. Február 2017
S tými melódiami je to niekedy ošemetné.
Sluch človeka niekedy dosť klame. Myslím si, že táto pesnička má melódiu ako to poznám ja a keď si to vypočujem podľa nejakých nôt, tak sa mi viacej páči - je to krajšie, pestrejšie. Stačí niekedy len malá zmena niekde v plynúcej melódii (poltón hore, alebo dole) a už je to oveľa krajšie. Stalo sa mi to už veľa krát.
Nechcem tu filozofovať ako je to správne (tá ktorá melódia), ale najsprávnešie je určite tak ako ju niekto napísal - autorská a je zachovaná v notách, alebo ako ju niekto zapísal pri ľudových pesničkách.
Predávaním pesničiek z generácie na generáciu sa každá deformuje či už melodicky, alebo harmonicky. Nemyslím si, že sa niektorá sto ročná ľudovka zachovala tak ako sa spievala pred sto rokmi?!
JoMi25. Február 2017
Janči, nedávno som hovoril s pánom, ktorý si nechal konkrétne v Českých Budejoviciach reštaurovat heligónku. Je v galérii.
Správu, že už nevyrábajú máš overenú? Je možné, že začali fungovať a nepodarilo sa im rozbehnúť kšeft. Ale prečo by tak rýchlo skončili, nechápem.
janči25. Február 2017
0907461770
janči25. Február 2017
0907461770
Miro25. Február 2017
Som rád, ak moje zápisy pomohli, ale... stále zdôrazňujem, že to nie je učebnica... Sú v nich zápisy, ktoré boli robené z rôznych, často aj dosť nekvalitných nosičov - staré kazety, CD, rôzne audio a video záznamy umiestnené na internete..., Často si interpreti texty i melódiu možno prispôsobili vlastným "potrebám", niekedy sa tá istá pieseň spieva rôzne už v susedných dedinách, takže.... Ja však nerobím výskum, pieseň zapíšem v takom tvare, v akom sa dostala ku mne, takže za jej originalitu nemôžem ručiť.... Som rád, ak ma návštevníci upozornia na prípadné chyby, či už v notách, alebo textoch, na chýbajúce údaje o autoroch - aj to sa stáva, že autorská pieseň sa začne šíriť ako ľudová a pod.
Kontakt: pesnicky@orava.sk
Miro S.24. Február 2017
Pán Jurči, mám tri tie Vaše zošity Pesničky pre všetkých a musím povedať, že veľa krát mi už pomohli keď som si myslel, že pesnička, ktorú poznám má takú melódiu ako si ja myslím a keď som ju zahral podľa nôt v tom zošite, tak som zistil, že sa mýlim?! Nemyslím tak, že celú ju neviem, ale niektoré tóny mali byť ináč.
Tiež viaceré pesničky od vás z Oravy som nepoznal a keď som si ich zahral podľa zošitu (vtedy som len trocha vrzúkal na akordeóne), tak som si melódiu zapamätal.
Keď som sa začal učiť hrať na heligónke, tak Martinove zošity ešte neexistovali, no a preto dnes nemám ten správny prstoklad?!
Viem, všetko sa dá doučiť, ale - už nemám vytrvalosť.
Mladý a začínajúci heligonkári by mali poslúchnuť dobre mienené rady a učiť sa z toho čo je kvalitné!!!
Miro24. Február 2017
Najskôr sa ospravedlňujem všetkým, ktorí nemajú radi dlhé príspevky, pre nich je najvyšší čas prestať ho čítať :D
Niečo viac ako pred 30-timi rokmi prichádzali za mnou mladí ľudia - väčšinou žiaci základných škôl, žeby sa chceli naučiť hrať na nejakom hudobnom nástroji. Jeden preto, lebo ho nezobrali do ZUŠ - už bol "starý" - nestihol by ZUŠku dokončiť počas základnej školy, druhý preto, že už dávno ZŠ ukončil, tretí si chcel len tak zahrať a nechcelo sa mu ZUŠku navštevovať, štvrtého už nebavilo chodiť do ZUŠky - po troch - štyroch rokoch už hral Bacha, a pod., no nevedel zahrať žiadnu ľudovku, či populárnu pieseň a už ho vážna hudba prestala baviť... V tých rokoch sa nič iné v ZUŠ ani "neučilo" a pod. Všetkým som písal do notových zošitov ručne a stále dookola "tie isté" pesničky s malými obmenami a v rôznych obtiažnostiach - jeden hlas, dvojhlas v terciách, sextach, s jednoduchým basom, striedavým basom... dosť ma to zdržiavalo a keď už som mal toho prepisovania nôt dosť a počítač sa stal prístupnejším (najskôr to bolo Atari, neskôr Intel 386 s 20 MB diskom:) tak som si požičal peniažky (len tak pre zaujímavosť - ceny: PC =56.000 Kčs, monitor 29 000 Kčs, 36 000 Kčs tlačiareň, program 700 západonemeckých mariek - pre porovnanie Škoda 120 stála v tom čase okolo 68 000 Kčs) a počítač som si kúpil. Prepísal som piesne do elektronickej podoby a začiatkom roku 1992 vo vlastnom náklade vydal prvé zbierky ľudových piesní pod názvom Pesničky pre všetkých. Nešlo o učebnicu, ale materiál, ktorý v takej podobe u nás na Slovensku ešte nebol publikovaný. (Musím priznať, že určitý vzor som našiel v "Společenskem zpěvníku Pejme píseň dokola, ktorý v roku 1971 vydal Supraphon - 4 diely, spolu asi 400 piesni ?, prevážne českých, moravských a len málo slovenských piesní v úprave pre klavír).
Mojou ambíciou nebolo vytvoriť učebnice, tých bolo dosť - pre akordeón - Praktická škola hry na akordeóne - Jozef Vašica, pre klavír Klavírna škola - Zdenka Böhmová... no nájsť jednoduchý zápis ľudovej piesne, ako sa hrávala a spievala na zábave, svadbe, krstinách...??? Takéto niečo sa u nás na Slovensku vlastne zohnať nedalo... Boli zápisy ľudových piesní, ale... boli to väčšinou úpravy od známych skladateľov (Mikuláš Šnajder Trnavský...), bolo ich málo, boli upravované a hlavne pre tých najmladších pomerne náročné.
Moje zbierky sa dostali na východ, stred i západ Slovenska, niekoľko kusov dokonca i za "veľkú mláku" do USA, Austrálie, zopár kúskov aj do západnej Európy. Ja som to však stále robil (a robím) len ako koníčka. Keď sa mi ako-tak vrátili náklady, keď sa rozšírili kopírky, ale zhoršila aj obchodná politika (DPH, požiadavky obchodníkov - nechať na predajni 2-3 sady a po predaji chýbajúce kusy o 3-4 dni, 2 týždne... podľa potreby doplniť a potom čakať na úhradu faktúry, k tomu živnosť a s tým spojené poplatky a dane...) ma "donútili", aby som s papierovou verziou prestal :( (Keby to bol výhodný biznis, určite by som nebol takýmto osamoteným vydavateľom a pulty predajni by sa prehýbali od ponúk "konkurencie" :) )
Bolo mi však ľúto, zahodiť to všetko len tak za hlavu a preto som piesne "presťahoval" na internetové stránky a v zapisovaní a zverejňovaní piesní pokračujem ďalej.
Už roky premýšľam, či pokračovať stále tým istým spôsobom, alebo...? No a prečo teda pokračujem stále tým istým, hlavne čo sa týka jednoduchosti zápisov - úprav - týmto istým spôsobom? Pretože už od samého začiatku mi išlo o to aby som pomohol hlavne mladým, začínajúcim hudobníkom (bez ohľadu na to, či je to samouk, alebo žiak ZUŠky). Zdatnejší muzikanti už takúto (triviálnu) pomoc nepotrebujú, harmóniu, medzihry,... si vedia urobiť na oveľa vyššej úrovni sami. No len zopár z nich sa so svojimi skúsenosťami podelí s mladými, začínajúcimi hudobníkmi.
Dnes sa už situácia zmenila aj v ZUŠkách a aj tam sa už dnes nájde dosť učiteľov, ktorí okrem vážnej hudby učia svojich žiakov zahrať aj iné žánre...
Dôvodom toho, že som ešte stále nezmenil svoj štýl je aj to, že (ešte mám čo-to v zásobe), existuje ešte veľa piesní, ktoré ešte nie sú v takejto forme, mladým hráčom dostupné a prečo by mali hrať všetci to isté...? Prečo by si každý nenašiel to, čo je jeho srdcu milé, z jeho regiónu, z jeho rodného kraja, alebo prečo by nemal napr. poznávať aj piesne iných regiónov...???
Myslím si, že aj M. Čerňanského prestalo baviť ručne dookola prepisovať pre svojich žiakov piesne a určite aj záujem blízkeho, či širokého okolia o jeho skúsenosti (štýl výuky...) ho viedlo k tomu, že vydal "praktickú školu", ktorú vytvoril na základe praktických skúsenosti - ako to sám napísal na svojej stránke - ktoré získal pri výčbe na tomto nástroji. Pre neznalých by som doplnil, že súčasťou výuky na ZUŠkách je aj "hodina teórie" - nechcem teraz zachádzať do detailov, ale v jednom týždni má žiak "hodinu" nástroja a "hodinu" teórie. (Preto hodina v úvodzovkách, aby si ju niekto nezamieňal za 1 hod. = 60 minútam.) Načo teda vkladať tú istú teóriu (ktorú má žiak k dispozícií v inej učebnici a učí sa to na inej hodine a často aj u iného učiteľa) do notového materiálu? Jediným dôvodom by snáď bolo to, že jeho materiál sa dostane nielen do rúk jeho žiakom, ale aj tým, ktorí sa k nemu z rôznych dôvodov nedostanú, ktorí nie sú žiakmi ZUŠ, ktorí môžu tento materiál použiť (aj bez znalosti teórie) - pre tých pribalil dokonca ešte jednu pomôcku - CD. No, to by zas zdvihlo náklady na tlač a tým aj cenu a povedzme si pravdu, koľkí majú o teóriu skutočný záujem a povedzme si aj to, že dostať sa k teórií je pomerne jednoduché - dostupné na každej ZUŠke, či predajni s notovým materiálom (ak nie na pulte, na objednávku určite)..
Tak, ako tu už bolo spomenuté, na heligónke sa dá tá istá pieseň zahrať rôznymi spôsobmi - to nikto nespochybňuje. Tak ako sa dá cestovať autom zo Žiliny do Prahy 1. "cez" Ostravu, 2. cez Makov, 3. cez Trenčín (a komu je málo aj cez Poľsko, či Rakúsko), tak sa dá hrať aj rôznymi spôsobmi a tak ako šofér hľadá tú optimálnu trasu, hľadá ju aj hráč. Ak som ako šofér ešte nešiel ani jednou z trás určite si dám poradiť niekym, komu dôverujem, ktorý už všetky cesty absolvoval a pozná ich a má viac dôvodov, aby mi doporučil práve tú jednu. Možno je cesta pomalšia, ale s menšou premávkou, vedie prekrásnym krajom, možno je najrýchlejšia a najkratšia, no treba počítať s hustou premávkou.... Samozrejme, že sa môže stať, že ja budem mať na vec iný názor a mne cesta vyhovovať nebude. Je na mne, aby som si vybral, ktorou cestou nakoniec pôjdem.
Našiel sa človek, ktorý tento nástroj ovláda na "slušnej" úrovní, je ochotný sa so svojimi skúsenosťami podeliť, napíše, podľa neho, najvhodnejšiu techniku hry - ukáže podľa neho najvhodnejšiu cestu do Prahy - zdá sa, že najkratšiu, pomerne rýchlu - nie však na úkor kvality vozovky a my ho začneme "obviňovať" z toho, že nám podrobne nevysvetlil, na čo všetko treba pri výbere cesty brať ohľad - na vzdialenosť, rýchlosť, vozidlo, čerpacie stanice, možnosť oddychu, stúpania a klesania ciest, zákruty,... :)
Myslím, že najlepšie by bolo vysvetliť pýtajúcemu sa, že M. Čerňanský zaviedol rozdielny (nový) spôsob číslovania gombíkov. Kým Puchmertl a Grimm vo svojich publikáciách označili číslicou 0 prvé gombíky od brady, kde sú osadené väčšinou poltóny a pokračujú 1,2,3 čo má svoju logiku (neviem, či má zmysel ju tu teraz podrobne vysvetľovať). Skúste vysvetliť 5-6 ročnému dieťaťu (a nielen jemu), že prvý gombík budeme označovať O - nulou, druhý 1, tretí 2 ... neviem, ale myslím si, že pre dieťa (a nielen dieťa) to nebude vyzerať moc logicky....
M. Čerňanský sa na to začal pozerať troška inak. "Neberie" ohľad" na to, čo je kde osadené a čísluje gombíky tak, ako sme zvyknutí počítať už od malička počítať napr. guličky :) už od prvej triedy - prvý gombík od brady hráča označil 1, druhý 2,...
Tento spôsob označovania som po oboznámení sa s Čerňanského metódou po istom čase prijal a na svoje stránky zaviedol aj ja.
Takže odpoveď na otázku, ako sa číslujú gombíky na heligónke je jednoduchá. Ak niekto hrá podľa Čerňanského, alebo zápisov na http://pesnicky.orava.sk, číslovanie zodpovedá poradiu gombíkov od brady hráča smerom dolu a druhý rad (bližšie k mechu) je navyše označený bodkou za číslom - napr. "5." Pokiaľ je zápis urobený pre trojradovú heligónku, tak rad najbližšie k dlani je označený bodkou pred číslom ".5", druhý-stredný rad len číslom "5" a tretí rad (najbližšie k mechu) bodkou za číslom "5."
Tabuľku číslovania nájdete na mojej stránke tu: http://pesnicky.orava.sk/stahuj/gombiky_heligonka_c_f_l1.gif
Vysvetliť, prečo sú použité hmaty v tom, či onom rade sa už vysvetľuje asi ťažšie. Na toto už asi neexistuje jednoznačná šablóna. Tu sa už prejavujú skúsenosti hráča, ktorý berie do úvahy jednak vhodné rozloženie prstov, skutočnosť, aby sa čo najmenej trhalo mechom tam, kde to nie je vyslovene žiadúce, harmóniu piesne (basy), technické obmedzenia heligónky (chýbajúce poltóny, chýbajúce basy), príprava prstov na pokračujúce ďalšie hmaty... (aby sme krkolomne neprepletali prstami) možnosti ďalšieho technického rastu hráča.... a samozrejme toto všetko môže byť ovplyvnené aj autorom zápisov - tým, aký štýl sa osvedčil jemu a na aký si zvykol on.
Samozrejme, teraz je už len a len na nás, či (čo žiaci naozaj nerobia radi) budeme počúvať učiteľa, ktorý nám ponúka jeho skúsenosti, stotožníme sa s tým a pochopíme, že takto sa môžeme dostať hodne ďaleko, alebo si to budeme robiť po svojom, budeme hľadať ešte "jednoduchšiu" cestu, ktorá nás môže často dostať do slepej uličky, z ktorej sa budeme musieť skôr či neskôr (aj na základe vlastných skúsenosti) aj tak raz vrátiť a začínať zase skoro od začiatku, alebo nám bude stačiť to, že sme sa niekde dostali a ďalej už nemusíme.
Takže, podľa mňa (a zdá sa, že nielen podľa mňa) je momentálne materiál Čerňanského (aj s ohľadom na to, čo je k dispozícií na trhu) pre začiatočníkov a širokú verejnosť, pre hráčov naprieč celým Slovenskom, to najlepšie čo existuje (s malou poznámkou - nie pre všetky regionálne piesne a zvyklosti hry - tu už asi neexistujú žiadne zápisy a ostáva hru len odpozorovať,pretože napr. tu sa priam vyžaduje hrať trhaným mechom a pod.).
Samozrejme, že sú na Slovensku aj iní učitelia, ktorí majú svoje (iné) osvedčené postupy a možno sú lepšie ako tie Čerňanského, no... k tým sa zatiaľ teraz asi dostanú len ich žiaci....
No a keď počúvam, čítavam kritiku - kdekoľvek a na čokoľvek, vždy mám na mysli jedno: Najlepšia kritika je "UROBIŤ TO LEPŠIE". Nemám tým na mysli vyslovenie svojho názoru na niečo (na to má každý právo), ale kritiku - takú tú "jalovú" - kde sa človek, ktorý kritizuje nezamyslí nad všetkými súvislosťami, príčinami, možnosťami, dôvodmi, prečo je to urobené tak, ako to je, aký bol zámer, možností.... atď., kritiku, ktorá komplexne neukáže ako by to podľa neho bolo "lepšie".
Kontakt: pesnicky@orava.sk
Šimon24. Február 2017
pro Miro S.
Ano, přesně tak, souhlasím s tím co jsi napsal. Myslím si že Martin svůj výukový systém nasměroval na tu skupinu lidí které učí. Široká masa lidí kteří se chtějí naučit poměrně rychle a technicky dobře. Podle mne to má hlavu a patu.
pro Rychlík
Nevím v čem ti tam chybí nějaká pedagogika, ber to prosím jako dotaz a ne kritiku. Když to vezmu podle sebe, tak já jsem obyčejný člověk který se chtěl naučit na stará kolena "nějak" hrát na heligonku. Hudební vzdělání nemám, noty moc neumím, takže pro mne jsou jeho učebnice v mé situaci vysvobozením nad neplodnými hodinami nějaké vlastní sebevýuky. Tak to beru, tak to cítím a mě tam nic nechybí. A myslím si že takovým lidem je to určeno. Podle mne vymyšlené chytře. Ale zkušenosti může mít někdo jiné, předpoklad je dobrý sluch a nějaká schopnost to technicky zvládnout. Co se týká mne tak nesmím opomenout hodiny strávené u mého kamaráda Jirky Hampla který mě v mnohém pomohl a zasvětil mne do všeho kolem heligonek. Takže pokud jsem se já něco nějak naučil tak je to díky Jirkovi a Martinovým učebnicím.
Miro S.24. Február 2017
Ku tej debate učiteľ -žiak si myslím toto.
Martin je vynikajúci hráč s vynikajúcim prstokladom! Samozrejme rytmom, prednesom a pod.
Jeho zošity s pesničkami vychádzajú z tohto jeho prstokladu. Neznamená to ale, že sa niekto musí biflovať a zapamätať si len to ako sa ktorá pesnička hrá a dosť. Dôležité je si tento ním navrhnutý prstoklad zapamätať. Potom už ten kto má slušný hudobný sluch a pamätá si melódie môže zahrať čokoľvek. Práve tento ním navrhnutý prstoklad každému žiakovi, ktorý sa ho naučí umožní hrať správne bez zbytočných hmatov, mykania mecha a zlých návykov.
Nieje dôležité či žiak dokáže čítať noty, ale keď to ovláda je to len a len plus!!!
JoMi24. Február 2017
Ach tá T9. Paľo, prepáč.
JoMi24. Február 2017
Súhlasím s Palcom. Len som ešte v žiadnej učebnici na heligonku nevidel vysvetlený systém prepisu nôt na hmaty. Lebo napríklad na CF sa dá c1 zahrať na troch rôznych gombíkoch. A väčšina ostatných tónov dvomi spôsobmi. Niektoré tam naopak nie sú. Teda asi nestačí len poznať noty. Treba k tomu systém.
Martin ho určite pozná. A dá žiakom hotové riešenie. Dobré, zvyčajne najlepšie. Ale jedno z viacerých. A čo tie ostatné?
Palo24. Február 2017
Ja viem, že žiaci MČ hrajú podľa nôt, on má vyštudovaný gombíkový akordeón, čiže noty má isto v malíčku. Cieľom vydaných zápisov je osloviť tých čo nechodia k nemu na hodiny, samoukov. A tí zväčša moc netúžia po notách. Notový zápis k pesničkám nie je také ťažké zohnať.
Puchmertl, Grimm, pesničky.orava.sk sú zápisy aj s notami, kto chce, nájde aj tam.
KM24. Február 2017
Myslis si, ze donesiem notovy zapis nejakej neznamej piesne, otvorim ho MC a on to zahra na heligonke? Pochybujem.
Tomáš 24. Február 2017
Čo ja viem tak MČ hru podľa nôt ovláda dokonale ale prečo tým trápiť iných keď ku priemerne dobrej hre na heligónku stačia zápisy. Myslím že veľa nových žiakov alebo muzikantov by noty odradili. Ale beriem JoMiho názor na hudobnu teóriu.
JoMi24. Február 2017
To, že niečo nie je v učebnici napísané, neznamená, že to učiteľ žiakovi na hodine nevysvetlil. Martina som učiť nevidel. Ale videl som ho hrať. A pri krátkej debate aj osobne stretol. Milý chlapík, výborný muzikant. A jeho nasledovníci to po technickej stránke majú namakané.
Či a ako zvládajú aj bežné zábavy, je vec osobného názoru a vkusu. Niekto obdivuje techniku hry, iný množstvo skladieb, iný pohotovosť sa chytiť na novú melódiu, ďalšiemu vyhovuje schopnosť aj slovom, či vtipom zabaviť publikum. Sto ľudí, sto chutí.
Každopádne pre samoukov a krúžky je jeho systém najlepšie, čo je dostupné. V ZUŠ to robí trochu neplechu, keďže tam sa učí podľa not. Ale to je iná oblasť hudby.
Peter24. Február 2017
Janči, veľký pozor na malé rozmery heligónky! Nástroj Ti môže nestačiť so vzduchom a bude po paráde.

Ja poznám aj opačné riešenia heligonkárov: Dávajú si vyrábať 3-hlásky s bedničkou zo 4-hlásky. To je plne logická a praktická požiadavka..
...24. Február 2017
Tusim ze z novych heligoniek maju prave Stancek a Koblizek (2 rad) tie najmensich rozmerov a mechaniky v puzdrach, ci vlastne Cik ma este mensie myslim ale treba odskusat a zistit co komu sedi aj ked myslim ze vela je to aj o zvyku, kazdy si vzdy zvykne na tu svoju az po case a potom nevie na inych s takou lahkostou zahrat. Treba len skusat.
« ‹ 1 2 3 4 5 »