Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| Miro S. | 17. Január 2020 |
| Alois, je to dosť známa vec, že basy - hlavne tie veľmi hlboké ovplyvňujú diskantovú stranu. Počuje to hlavne hráč, ktorý na heligónke hrá, ale tí čo sú od hráča ďalej to už nepočujú. Netreba si to veľmi všímať. | |
| Alois | 17. Január 2020 |
| Můj úsudek je, jak tvrdíš JoMi,stejný. Navíc vše těsní,neutíká jinde vzduch . A taky každý bas je jiný a tím se i vibrato mění. Nejvíraznější je to ale u toho G. Měřil jsem šířku jazýčků a ty Amana mají 9 mm ty větší a menší mají 7.3 mm. Zarazilo mě,že na tom slovinském webu mají Amana jen 8 mm ,Tipa amana taky 8mm a export durali 8.3mm. Malé jazýčky jsou stejné. Takže se domnívám,že tam je opravdu větší prou dění vzduchu,které je přerušováno tím kmitem do kanálku a vzniká to vibrato. Alois | |
| lll | 17. Január 2020 |
| samouk -- syn huslista .... zeby Martin Repáň ? | |
| samouk | 17. Január 2020 |
| Ono ludozruti hovoria , ze najlepsie maso je z predlaktia bielej zeny. Takze s tou ciganskou pecienkou by som bol opatrny... | |
| Peter | 17. Január 2020 |
| Keď sme si za mládi so pajkovačkou a cínom zháňali schémy a "lepili", vyrábali rôzne efekty ku gitarám, tak raz sa to volalo vibrátor, raz tremolo, raz va-va-efekt, ale v podstate vo výslednom zvuku išlo stále o tom istom :-) | |
| samouk | 17. Január 2020 |
| Peto, mas asi pravdu, aj keby som Teba , alebo Ty mna presvedcil, tieto pojmy sa budu stale zamienat... Kazdopadne chapem to tak preto, lebo syn je huslista. | |
| JoMi | 17. Január 2020 |
| Treba mať v merku, že je rozdiel, či sa na danú vec pozeráme z pohľadu výsledného zvuku, techniky hry, alebo fyzikálnej príčiny daného javu. To môžu byť (aj bývajú) tri rôzne veci, aj pomenvania. O ich kombináciach nehovoriac. Alois, tebou popísaný jav si vysvetľujem tak, že heligónový bas svojou značnou spotrebou vzduchu dokáže zmeniť tlak vzduchu v celom nástroji. A tak, keď je jazýček heligónu vo fáze kmitu vychýlený, aj celkový tlak mierne klesne. Naopak, keď je vo vnútri kanála, tlak mierne stúpne. Ale to je len môj teoretický pohľad na vec. | |
| Peter | 17. Január 2020 |
| pre samouka: A ako napr. vieš, že toto sa u strunových nástrojoch volá vibratom? A keď by aj, myslíš si, že zaužívané pomenovanie je totálne presné? Veď píšem, že pri rôznych nástrojoch sa tie pojmy vysvetľujú rôzne a vzájomne zamieňajú. Napr. aj v reštaurácii Cigánska pečienka tiež nie je z Cigána, no vola sa to tak a všetci vieme z čoho naozaj je a ako chutí. :-) | |
| Alois | 17. Január 2020 |
| Já si všimnul na té mé nové čtyřřádce,že při použití hlubších basů bez přiznávky(bas mám stlačený třeba 3 vteřiny) ,mi to jemné vibrato na diskantu dělá taky. Takový jemný chvějivý tón. Nepletu si to s tremolem to je něco jiného. Alois | |
| samouk | 17. Január 2020 |
| Peto ako mozes napisat ze vibrato je amplitudova modulacia ? POzri sa co robi huslista, alebo gitarista pri vibrate ...Zda sa ti ze je to zmena amplitudy ? | |
| samouk | 17. Január 2020 |
| Definitivne vyriesenie tohoto ani nepotrebujete ak si rozumiete , je to naozaj len o nazve . Zmatok v tom maju aj samotni vyrobcovia. Oba efekty su vlastne modulacie, ale rozdiel je v tom, ze tremolo je dosahovane zmenou amplitudy a vibrato zmenou frekvencie. | |
| Peter | 17. Január 2020 |
| Medzi označením tremolo a vibratóm stále dochádza ku vzájomným zámenám a nejednote aj u odborných autoroch. A navyše, tak ako písal MiroS. pri rôznych nástrojoch sa tieto pojmy rôzne definujú. Elektrikárskym jazykom však povedané by to malo byť tak, že tremolo je frekvenčná modulácia tónu a vibrato amplitudová modulácia. Frekvenčná modulácia je to, že ten na uši kolísavý zvuk sa dosiahne zvyšovaním/znižovaním frekvencie tónu (v Hertzoch - "hertcoch"),... Amplitudová modulácia je to, že kolísavý tón vzniká znižovaní/zvyšovaním intenzity tónu (v dB - "decibeloch"). (aj mechanické prerušovanie tónu je tiež amplitudová modulácia) | |
| JoMi | 17. Január 2020 |
| Vibráto na organe sa tiež označuje ako tremolo (Tremulant- ovládacia páčka). Býva riešené viacerými spôsobmi, ale vždy ide o výkyvy v tlaku vzduchu. Na niektorých nástrojoch býva dokonca dvojmo- pomalé (okolo 5 kmitov) a rýchle (až do 16 kmitov), prípadne plynulo regulovateľné. Podobné vibráto (zariadenie na výkyvy tlaku vzduchu) sa na heligónke volá aj "Trasľak". A keďže som do istého času netušil, že sa niečo také môže na heligónke nachádzať (u nás som sa s tým nestretol), tak som si mýlil tieto pojmy- tremolo rozladením hlasom a tremolo/vibrato zmenou tlakom vzduchu. | |
| Miro S. | 16. Január 2020 |
| Tremolo a vibráto sú pojmy, ktoré majú rôzny význam u rôznych hudobných nástrojoch, a tiež sa rôzne vytvárajú. Tremolo na harmonike (jedno či na heligónke, alebo akordeóne) je to keď znejú spolu dva rovnaké tóny, ale jeden je mierne rozladený smerom vyššie, alebo nižšie. Tým sa vytvára chvejivý zvuk. Heligónky - väčšina, ho má stále, a akordeóny majú páčku - register, ktorým sa dá vypínať. Tremolo napr. v organe je tvorené chvením vzduchu, ktorý prúdi do píšťal - je tam na to určité zariadenie. Dá sa vypínať a tiež sa v organovej hudbe veľmi nepoužíva. Vibráto u huslí je tvorené prstami hráča, ktorý prstom mierne kýve na stlačenej strune a tým veľmi jemne mení frekvenciu tónu - tón chveje. Vibráto na heligónke je zariadenie, pomocou ktorého chveje vzduch, ktorý rozochvieva hlasy na melodickkej (pravej) strane a celá hraná hudba má kmitavý zvuk. Pozri: https://www.youtube.com/watch?v=y4m8Zev14nQ Tremolo u elektronického hudob. nástroja je dané modulačnou frekvenciou 5-9 kmitov za sekundu a vibráto je dané frekvenčnou moduláciou, tiež len pár kmitov za sekundu - podobne ako u huslí. Nechcem unavovať podrobným vysvetlovaním - je o tom kopa literatúry. | |
| JoMi | 16. Január 2020 |
| Nuž, ďalší príklad, ako sa môže teória líšiť od praxe. Ja sa snažím poznať jedno aj druhé, takisto terminológia sa niekedy líši. A akokoľvek nepresné/nesprávne sú niektoré pomenovania, jednoducho sa v praxi používajú. Značná časť ľudí z praxe neprešla štandardným systémom teoretického vyučovania, kde sa učí aj terminológia a význam+pôvod pojmov. A tak si vymysleli svoje pomenovania (ktoré sa časom môžu stať štandardnými), či používajú opisné pomenovanie, alebo nepresný (podobný) termín. A to je aj prípad toho tremola. V hudobnej náuke sa ním pomenúva rýchle striedanie dvoch tónov (alebo opakovanie jedného- štýl P.K.), medzi heligonkarmi to však znamená mieru rozladenia jednotlivých radov hlasov. | |
| samouk | 16. Január 2020 |
| teraz som sa ja hrabal trochu na googli. Tremolo je opakovanie toho isteho tonu v rychlom slede. To o com pises je modulacia tonu dosiahnuta spojenim, dvoch roznych frekvencii. Udajne vibrato, aj ked je to prevzate z huslovej techniky. :) | |
| samouk | 16. Január 2020 |
| Ludia , to s tymi konmi som myslel len obrazne a v podstate som papagajoval to, co som pocul v jednej relacii so Samom Smetanom. Bolo to uz davno. Uz to nebudem dalej sirit :) | |
| Peter | 16. Január 2020 |
| pre JoMiho: Ja som si pred nejakým časom dal námahu a porovnal som cenu bežnej kravy a cenu novej 2-radovej heligónky v rôznych dobách. A vieš, že i keď sa menili ceny heligóniek, i ceny kráv, no stále to plus/mínus pasovalo, že 1 heligónka = 1 krava. :-))) Keď sa bavíme o kravách, koňoch, je jasné že sú rôzne plemená, teplo i chladnokrvné, horské i nížinné, do hory i na jazdu, (kravy) na prácu, i na mlieko, mäso,... Keď sa bavíme o kravách, koňoch, ja osobne tým myslím na také to naše, bežné zvieratko, ktoré bolo na obyčajnom gazdovstve na obyčajnej Slovenskej - Českej dedine. | |
| Peter | 16. Január 2020 |
| pre Jana: 1. Maximálne roztiahnuté tremolo? Myslím tým "rozladenie" pomocných oktáv na maximálnu možnú mieru, blížiacu sa až k hranici, kedy sa hráčovi pri hre občas zazdáva, že heligónka je miestami asi rozladená. Hráč síce bude mať ten pocit, ale už 2 metre od neho sa všetkým poslucháčom zvuk heligónky bude zdať "sakrá pekný" - heligónkový. So zväčšujúcou vzdialenosťou od nástroja to bude poslucháčom na uši len krajšie a krajšie. Teda pán ladič dostane heligónku na hranicu únosnosti, po prekročení ktorej už by začala faloš. Pri tých hlbších tónoch heligónky sú tremolá vychýlené až na +/- 40 centov oproti základu. A aby to nebolo také jednoznačné :-), už aj samotný základ, nemusí vždy byť tabuľkovým základom podľa zaužívaných stereotypov temperovaného ladenia. Niekedy heligónka reže, niekedy plače, niekedy počuť iba ju, niekdy sa jej zvuk plazí,... proste toto všetko je kumšt pána ladiča. 2. Všetko čo tu píšem vychádza z mojich vlastných skúseností a z vedomostí, ktoré mám od ľudí. Nemám dôvod nikoho zavádzať a všetko robím, píšem z najlepším úmyslom. Nechcem poškodiť, žiadneho zo súčasných výrobcov, nechcem poškodiť meno žiadnemu zo starých (nežijúcich) výrobcov. Preto som niekedy aj zámerne všeobecný, aby som niekomu nechtiac neublížil. Ale píšem o problematike, ako ju poznám ja. :-) 3. Nič nie je iba výsadou starých nástrojov a ladičov! Dá sa to aj dnes, len treba vedieť!... No bohužiaľ dnes to už málokto vie... Aby to opäť vedel, a mal rutinu v ladení,... a značku "pána ladiča", treba len skúšať, experimentovať, a to chce zas najmä značnú dávku času. V dnešnej dobe však ho už ale nik nechce obetovať. Obetovať svoj čas, iba za poznanie, a za ktoré momentálne nemám žiadne peniaze... :-((( | |
| JoMi | 16. Január 2020 |
| https://zvierata.bazos.sk/inzerat/107066421/jersey-krava.php Aj dnes stojí heligónka toľko, ako krava. S tými koňmi to vnímam skôr ako obrazne povedané- dobrý nástroj mal veľkú cenu (presnejšie hodnotu, lebo sa nedal až tak ľahko zadovážiť). A pár koní prispôsobených a naučených ťahať spolu má (aj mal) inú cenu ako dva samostatné kone. Môžeme sa baviť aj o iných zvieratách, ak sa niekomu nepáčila téma o nerovnomerne temperovanych systémoch. Hlavné je, aby sme debatovali vecne a slušne. | |
