Vyhľadávanie

Diskusia

Pridať príspevok
« 1 2 3 4 5 6 »
Peter16. Január 2020
Tak toto, že heligónka stála ako pár koní je iba mýtus.
Pravda, ono je ťažko porovnávať, lebo vtedajšie ceny u majstrov neboli také "pevné" ako napr. dnes. Ceny sa odvíjali od momentálnej situácie, od dopytu, od regiónu, od veľkosti výrobcu a pod. Dnešný výrobca sa s Vami nebude baviť ani o +/- 2% z ceny nástroja, ale niekedy, napr. p. Stibitz nemal problém človekovi zľaviť aj 20% z ceny. (mám to priamo od remeselníka, ktorý osobne poznal "pána mistra" a pracoval v jeho dielni)

Ale k veci: Za 1. republiky 2-radová heligónka stála zhruba ako 1 krava. Napr. u Stibitza cenníková cena 2-radovej 3-hlasej heligónky na zinku stála 280Kč, 4-hlasá 320 Kč. Krava sa pohybovala medzi 200 - 400 Kč. Kôň stál nahrubo ako 2 kravy.


Jano16. Január 2020
Petre pred nedávnom si mi napísal nasledovné doporučenie "Podľa môjho názoru pre A-D-G je naladenie na 2 základy + 1 hlboká oktáva dobrá voľba. Takisto dobrou voľbou, či snáď ešte lepšou, by bolo naladenie iba na 3 základy s maximálne roztiahnutým tremolom." Prosím Ťa čo myslíš maximálne roztiahnuté tremolo? Uveď pri príklade a1 440 Hz.

A ešte jedna otázka: Sú tie heligónkové skvosty, o ktorých píšeš ladené podľa teba podobne ako tvoje rady vychádzajú z týchto skúseností?

Dokážu aj súčasní výrobcovia vytvoriť skvosty čo sa týka ich naladenia, alebo je to len výsada historických nástrojov. Ďakujem za odpovede.
samouk16. Január 2020
Pochopil som. Zrejme to je aj dovod preco dobry kus je jedinecny a pravdepodobne aj drahsi. Pocul som raz, ze za 1. republiky stal dobry nastroj tolko co par koni ...:)
To je potom tazke rozhodovanie ... :)
rogi16. Január 2020
Dominik, ak máš B-Es-As a chceš si ju nechať a je dobrá, tak nevidím dôvod kupovať ďalšiu trojradovku v rovnakom ladení. Ak ju chceš vymeniť a chceš si niekedy zahrať aj s inými hráčmi hrajúcimi na dvojradovkách, tak by som doporučil G-C-F, pretože najviac rozšírených dvojradoviek je v ladení C-F a tak si s nimi bez problémov zahráš. Nehovorím o vyhovujúcom ladení pre spev, ale o najviac rozšírenom ladení, ktoré sa považuje za taký štandard.
KM16. Január 2020
G-C-F, lebo ceefiek je najviac
Dominik16. Január 2020
Dobrý deň. Chcel by som sa spýtať na radu. Som začiatočník v hraní na heligónku a momentálne hrám na heligónku s ladením B-Es-As a rozmýšľam o kúpe novej len sa neviem rozhodnúť či v ladení B-Es-As alebo G-C-F.
Nejaké odporúčania alebo názory pre a proti danému ladeniu by sa mi hodili. Ďakujem.
Peter16. Január 2020
Vieš, kamarát, prečo sa o tom potrebujeme baviť?

Na heligonkárskom podujatí si ja sadnem niekde do hľadiska a počúvam. A napr. z 30 vystupujúcich heligóniek je zvukovo cca 15-20 heligoniek obyčajný šedý priemer. Ničím neupútajú, sú to "obyčajné heligónky". Potom je cca 5 - 7 heligoniek, ktoré sú zvukovým heligonkovým podpriemerom, obyčajné "nič", iba to, že sa volajú heligonkami. No ale potom je cca 5 heligóniek, ktoré sú zvukovými skvostami, krásne basy, krásna pravá strana, jednoducho nádhera, ktorá upúta na prvý posluch.

Keď to takto počúvaš, vtedy vieš porovnať, jedno od druhého, kvalitu, od priemeru, či nekvality. Zapamätám si niektorých majiteľov tých zvukových skvostov a po prehliadke (ak sa dá) si ich vyhľadám a popočúvam, povypytujem sa, rozširujem svoj obzor.

Toto naisto robia aj iní fandovia heligoniek. A práve preto potrebujeme tuna riešiť aj tú teóriu, aby sme si vytvorili isté mentálne schémy, do ktorých si ukladáme získané skúsenosti. Poviem Ti ešte tak, ako už bolo nižšie napísané, že spravidla žiadna heligónka z tých zvukových skvostov, väčšinou nebola naladená v štandardnom temperovanom ladení.




samouk16. Január 2020
Ked to citam do akej hlbky tu idete musim sa spytat, naozaj ste nuteni riesit ladenie nastroja ? Nepridu od vyrobcu/predajcu naladene ? Alebo aky je na to dovod ? Napriklad ze menite hlas(y) ?
JoMi16. Január 2020
Ďakujem. Čo som sa zhováral s ladičmi, tak to riešia obdobne. Základný tón stupnice (podľa ladenia) dajú podľa štandardných hodnôt a potom idú temperácie na daný stupeň stupnice. Teda nie na konkrétny tón, ale vo vzťahu k stupnici. A vtedy môže vyjsť napríkla a1 v A dure inak, ako v F dure. Aj preto som písal, že záleží, od ktorého tónu sa to odvodzuje.

Čo sa ladičiek týka, tak mám aj samostatnú- v krabičke, takú obyčajnú. V mobile mám len takú "rezervnú", čo je vždy poruke. Fine Chromatic Tuner. Je to appka zadarmo a navyše nepreháňajú reklamy. Zobrazuje pomerne presne, hoci do toho vstupuje aj kvalita mikrofónu daného telefónu/tabletu.
Jožo16. Január 2020
Chlapci prosím Vás, poradte niekto. Chcem si do mobilu stiahnuť aplikaciu - ladicku. Neviete poradit nejaku dobru?
Miro S.16. Január 2020
Ako tam vidíš, tak c1= 261,60 čo je tá istá frekvencia ako rovnomer. temper. ladenie, takže od c1 - teda primy. Sexta, teda v C dure a1 vychádza -16 centov.
Všetky heligónky, ktoré som doteraz meral a boli takto ladené, tak boli ladené od primy!
Žiadna heligónka nebola presne naladená čisto, ale len približne - ale každá znela veľmi dobre!
Mám tabuľku, do ktorej si zapisujem jednotlivé tóny a tam vidím určitú krivku, ktorá sa viacej-menej zhoduje s tou ideálnou.
Tabuľku oskenujem a pošlem Peťovi nech ju zverejní. Mám to z časopisu Amatérske Rádio, podľa ktorého som kedysi vyrobil elektronický hudobný nástroj.
?16. Január 2020
Čo to znamená křižkové ladenie? (Prodám Heligonku s křížkovým laděním ADG)
JoMi16. Január 2020
Nuž, každý vychádza z (obmedzeného množstva) poznatkov, ktoré má. Preto by som si rád pozrel aj ďalšie zdroje. Rychlik, ak máš , daj link, alebo tip na knihu.

Prirodzené ladenie aj ja pokladám za jedno. Ide o ten teoreticky/matematický model, ktorý sa potom podľa praxe (reálnych potrieb) postupne upravoval/temperoval. Ale ako kostra stále funguje a vzhľadom na dobu vzniku (niekoľko storočí pr.Kr.- Pytagoras) to bol dobrý model. (Podobné odchýlky sa zistili pri julianskom kalendári- nemal priestupné roky)

Miro S., uvedené hodnoty boli odvodené od a1, alebo C (či c1) (niekedy sa odvodzuje od C), alebo od iného tónu?
rychlik16. Január 2020
Nie je iba jedno. Toto uvadzaju iba nasi autori vychadzajuci z nemeckej teorie hudby. Anglicko-americka teoria rozlisuje viac druhov prirodzenych ladení, opierajuc sa pri tom o historicke toniny, ktore mnohe dnes uz zanikli, alebo sa len zriedka pouzivaju. Nasi autori to z casti predstavuju ako typy nerovnomernych temperovanych ladeni, ale vobec to nie je to iste ako typy prirodzenych ladeni. Pri definovani prirodzenych ladeni je v tomto Anglicka teoria hudby podstatne dokonalejsia nez nemecko-stredoeuropska.

Miro S.15. Január 2020
Totiž prirodzené ladenie je len jedno!
Miro S.15. Január 2020
Ten, o ktorom píšem.
JoMi15. Január 2020
Miro S., Ktorý systém si použil, keď si uviedol ten príklad, kde medzi cis1 a des1 bol rozdiel tých 3,13Hz?
Miro S.15. Január 2020
Priridzené ladenie je matematicko - akustické určenie tónových výšiek.
Je založené na diatonickej stupnici - odvodené z prirodzených tj. harmonických tónov, ktoré sú súznejúcimi čiastkami každého tónu. (Tzv. vyššie harmonické)
Rozdiel medzi rovnomerne temperovaným ladením a čistým ladením v centoch: prima= 0 centov, sekunda= +4 centy, tercia= -14 c, kvarta= -2 c, kvinta= +2 c, sexta= -16 c, septima= -12 c, oktáva= 0 c.
JoMi15. Január 2020
Narýchlo z hlavy vypočítané je to asi 22 centov. Teda uvedené des1 je cis1+22 centov. Takáto hodnota je v tremole úplne bežná.
Ešte by ma zaujímalo, z ktorého nerovnomerne temperovaneho systému boli tie hodnoty použité. U jednotlivých systémov sa to mierne líši. Ale stále je to v centoch. Hoci na ovplyvnenie celkového zvukového dojmu to stačí. Ako píše Peter, taký nástroj znie ako žiadny iný.

Btw. Dis dur má 9 krížikov - celkovo ich je až 12, hoci pri vyššom počte sa to nahrádza (v rovnomerne temperovanom ladení) rovnako znejúcou stupnicou s béčkami, v tomto prípade s tromi- Es dur.
Hoci je všeličo možné, neviem prečo by niekto zámerne používal viac ako tých 7 predznameni. U jednotlivých tónov je to iné. Napríklad v tónine Fis dur sa kvôli dodržaniu pravidiel zápisu stupnice musí použiť zápis disis, eis, fis, hoci reálne sa hrá e,f,fis. Tam by však bolo lepšie použiť Ges dur- e,f,ges.
JoMi15. Január 2020
Je jedno prirodzené ladenie, hoci na heligónke nepoužiteľné, pretože v ňom neladia tercie a sexty. Okrem oktav (tie sa nezmenili) ladia čisto (bez záchvevov) ak kvarty a kvinty. Sekundy a septimy sú úplne falošné.
Je jedno rovnomerne temperovane ladenie, kde všetko ladí a pasuje (aj enharmonicka zámena), hoci (okrem oktav) sú všetky tóny mierne (o rovnakú odchýlku) rozladene=temperovane.
A je veľa nerovnomerne temperovanych systémov. (Nerovnaké odchýlky od prirodzeného, niekedy aj žiadne). Tieto sú viac podobné/bližšie k prirodzenému, tak sa omylom nazývajú prirodzené. ALE: Ladí heligónka naladená podľa starej normy (a1=435Hz) s tou podľa novej normy (a1=440Hz)? Celkom hej. Je to už síce počuť, ale nie je to vyložene falošné, len vznikajú ďalšie tremola.
Takisto heligónka naladená v rovnomerne temperovanom ladení ladí s nerovnomerne temperovanym- len vznikajú ďalšie tremola. Či ladia všetky nerovnomerne temperovane systémy medzi sebou, si netrúfam tvrdiť, chcelo by to overiť. Ale ak sa odvodia od a1=440Hz, mali by. Hoci sa môžu odvodiť od iných tónov a vtedy odchýlky (pri vzdialenejších tóninach) môžu narásť nad hranicu znesiteľnosti. Enharmonicka zámena naozaj nefunguje úplne presne, ale vždy treba mať na zreteli základný tón, od ktorého sa daný interval odvodil. (Ak nebol a1).
Koľko centov robí odchýlka cca 3Hz v danom príklade?
« 1 2 3 4 5 6 »