Vyhľadávanie

Diskusia

Pridať príspevok
« 1 2 3 4 5 6 »
naladené hlasy9. December 2018
Vážení, osobne sa poznám s p. Titlbachom a bol som aj v jeho firme. Vždycky dodávajú naladené hlasy v danej stupnici ktorú si objedná ktokoľvek - takzvané čisté ladenie. Ak si niekto objedná nejaké tremolo, alebo inú úpravu tak to tak vyrobia podľa požiadavky a tie hlasy už nikto nedolaďuje ale sa priamo montujú do heligonky. Samotná konštrukcia skrinky heligónky nemá vplyv na naladené hlasy.
Dodávajú hlasy do Nemecka, Rakuska, Slovinska, do Číny, Čechy, atď.nikdy sa nestretli s tým že nimi naladené hlasy treba dolaďovať. To je len výmysel slovenských výrobcov aby Vás odrali o peniaze.
Chcel by som vidieť toho slovenského odborníka ktorý s ladičkou za 9,90 € naladí lepšie ako vo firme Titlbach. p. Koutný - Hlaváček, berie od Titlbacha hlasy v čistom ladení a ak niekto požiada o nejaké tremolo tak mu aj to firma Tuitlbach urobí. Samozrejme aj ini upravujú ale len tremolo.
rychlik9. December 2018
A kdo ti povedal, ze vyrobca to tak neurobi? Aj Louny ti dodaju hlasy naladne s tremolami na centy, presne ako im napises. Mam pocit, ze je to za nejaky mierny priplatok, ale dodaju ti tak, ako si objednas
Alois9. December 2018
Můj názor je,že pokud se vyrábý s přírodních materiálů,tak nikdy neuděláte totožný nástroj.A pokud znáte přesné parametry trenol,tak přímo výrobce hlasů by je mohl už naladit předem. Takže pak už jen poskládat a pak stejně doladit na nástroji.
A když to nedoladí??
Jen chci upozornit na to,že se do toho vrhne kdokoli kdo bude mít pocit že na tom momentálně může vydělat. Když už to nepůjde,bude dělat něco jiného a bude mu jedno,že zlikviduje poctivého řemeslníka. Takhle zanikají řemesla.
Alois
LEGO9. December 2018
já si myslím, že ten výskum aj vývoj už dávno prebieha, náročnosť ladenia netrápi len slovákov alebo čechov, veď bolo spomenuté, že tú novú ladičku vyrobili japonci na objednávku a to sú iní koumaci a neverím, že by na spomenuté veličiny nemysleli.
Uvedomujem si že to s heligonkami nemá nič spoločné, len tak naokraj k tej elektronike.
Boli časy keď elektronické klávesy fungovali na jednom oscilátore alebo multivibrátore ktorý bol prelaďovaný kondenzátormi či odpormi a kam sa to od vtedy posunulo.
Neviem si predstaviť nebohého majstro Mariana Vargu bez Hammond -ov a aké to boli koncerty, sám som ich niekoľko navštívil.
JoMi8. December 2018
Tými pokusmi a vyvodzovaním záverov by me sa dostali k toľko spomínanému výskumu a od toho je iba krok k vývoju.
Záleží jednak na presnosti/kvalite zosnímania a spracovania zosnímaných údajov, ale aj na hustote vzorkovania- počte vzoriek toho istého tónu. Na reálnom nástroji sa pri hre rôznou dynamikou čiastočne mení aj farba zvuku. Silnejším budením sa aj vyššie harmonické (alikvóty) ozývajú viac, ako pri slabšom budení, takisto sa môže ozvať vyššia harmonická, ktorá sa pri slabšom budení neozve.
Na elektronickom nástroji teda nestačí mať vzorky (sample) zvuku reálneho nástroja a zvyšovaním hlasitosti iba zväčšiť amplitúdu, ale museli by byť vzorky toho istého tónu v rôznych stupňoch budenia. No a tak sme zasa pri tom, že záleží na kvalite a presnosti nasnímania reálneho nástroja.
To, že na vystúpeniach ozajstných profesionálnych muzikantov pred publikom, ktoré vie oceniť kvalitný zvuk a rozpozná rozdiely medzi živým a umelým, sa naozaj tie elektronické čudá nepoužívajú. Ale na koncertoch obyčajných muzikantov pred obyčajným publikom sa vzhľadom na cenu, dostupnosť a mobilitu elektronických zariadení takéto veľmi dobre uživia a aj bežne používajú. Viď produkcia z playbacku, MIDI nástroje atď.
Miro S.8. December 2018
Chcel som len poukázať na to, že elektronika je jedna vec (tam patrí aj akákoľvek elektronická ladička) a ľudský faktor je druhá vec. Elektronika nemá cit tak ako človek.
Ale ako som už nižšie napísal, treba odskúšať a porovnať a až potom robiť nejaké závery.
pre MiroS.8. December 2018
S klavírami je to pravda, ale je to uplne oinej problematike, než sa teraz bavime
Miro S.8. December 2018
Ano JoMi - všetko treba odskúšať a porovnať!
Miro S.8. December 2018
Ešte jedna vec.
Počul som už hrať rôzne drahé a kvalitné elektronické klavíre, ale na koncertoch klasickej hudby som ešte nikdy nevidel žiadneho klavíristu hrať na takýto nástroj, ale vždy na kvalitnom "drevenom" a klasickými strunami vybavenom klavíri - krídle!
Zatial je ešte vždy počuť ten rozdiel elektroniky s klasickým nástrojom.
Miro S.8. December 2018
Ešte jedna vec.
Počul som už hrať rôzne drahé a kvalitné elektronické klavíre, ale na koncertoch klasickej hudby som ešte nikdy nevidel žiadneho klavíristu hrať na takýto nástroj, ale vždy na kvalitnom "drevenom" a klasickými strunami vybavenom klavíri - krídle!
Zatial je ešte vždy počuť ten rozdiel elektroniky s klasickým nástrojom.
JoMi8. December 2018
Miro S.
Ak by sa vyrobili úplne identické nástroje, tak verím, že sa do tej mašinky dá nahrať napríklad aj to, že pri prvom kuse sa ten a ten hlások musel doladiť o toľko a toľko. A teda v ďalších kópiach ich odrazu o ten rozdiel rozladiť od normálu, aby nakoniec zneli dobre. Zas je to o pocite. Hlások sa musí doladiť-rozladit od normálu, aby znel dobre. Samozrejme sú v tomto aj vzájomné interferencie jednotlivých dielov, ktoré ovplyvňujú výsledok.
No a aby sa ten postup oplatil, zas treba robiť viacero úplne rovnakých nástrojov. Hoc aj nie sériovo, ale rovnakých.
Miro S.8. December 2018
Pre JoMi.
Áno, to čo ti hovorili ladiči o naladení tremola je tak. Tóny hlbšie ako c1 majú tremolo naladené na asi 21centov a postupne smerom k vyšším tónom to klasá na cca 5 - 6 centov. Tiež to nieje matematicky presné, ale záleží to od "ucha " ladiča.
JoMi8. December 2018
Také nástroje by museli byť úplne identické aj z konštrukčného hľadiska- veľkosť, tvar, materiál. A sme opäť pri sériovej výrobe, tam by sa to oplatilo.
Dnešné moderné mašinky vedia pracovať nie so stotinovou presnosťou. V podstate mimo postrehnutelnosti ľudským sluchom, či inými zmyslami. Z fyzikálneho hľadiska. Ale človek je tvor nedokonalý a ovplyvnený citmi/pocitmi/aktuálnou náladou. Ako tu zaznelo, majster ladič v Rakúsku dokázal identifikovať, v ktorej krajine bol nástroj naladený. Podľa čoho? Buď to vie on sám, alebo má v tej mašinke nahrané dáta, že v tej a tej krajine sa ladí/ladilo takto. Prečo? Nuž preto, lebo sa to ľuďom žijúcim v danom čase na danom mieste/oblasti páčilo - znelo im to dobre. Prečo sa mení aj výška komorného A? Lebo s časom sa mení ponímanie dobrého zvuku. Tak ako rôzne umelecké slohy majú svoj časový a geografický ideál krásy. A preto sú tie tirolske, či ruské nástroje také zaujímavé- jednak sa na nich hrá štýlovo iná hudba, jednak sú inak naladené- v detailoch. A tie detaily robia ten pocit.
Miro S.8. December 2018
Pre "ladičky".
Chcem sa ťa spýtať - do tej ladičky, ako píšeš vložil ten majster ladič vždy jednu platničku z harmoniky?
Keď áno, tak musel všetky demontovať z kobyliek. Potom ich zase musel privoskovať - alebo inak upevniť na kobylky a vložiť do harmoniky a zahrať, teda odskúšať.
Z mojich skúseností viem, že keď naladím hlasy na kobylkách a vložím do harmoniky - zmení sa trocha ladenie. Nie celkovo, ale niektoré hlasy treba dolaďovať.
Takže, nehovorím, že to nemôže byť pravda, ale rád by som takú ladičku videl.
LEGO8. December 2018
len dodám, že ak sa tu bavíme o nástroji pre bežného a možno aj vyspelejšieho muzikanta (čo stále omieľam), tak by mu takto naladený aparát určite postačoval. Prosím, ak by niekomu chýbalo "pohladenie" ladiča, dokážem to rešpektovať.
Fero8. December 2018
LEGO, som vam poslal mail na adresu .
Peter8. December 2018
Uveďme to, prosím, na správnu mieru. Áno, môžeme sa baviť o "cite", ktorý ladič zapracoval do svojho diela, ale potom by každá heligónka bola naladená ináč - podľa toho ako sa ladič momentálne cítil. Ak sa cítil dlhodobo rovnako OK, tak aj jeho heligónky zneli rovnako. No ak mal napr. svoje smutné obdobie, URČITE sa to premietlo aj do jeho ladenia. (platí aj naopak)

Možno sa vám to zdá úsmevné, alebo nepravdivé, ale je to tak. Je to tak aj s maliarmi, básnikmi, spisovateľmi, skladateľmi,... (ale aj remeselníkmi).

O "cite" ladiča sa môžme baviť iba do tej miery, že každý ladič je iný človek, má iné ucho a povedzme: iný (emocionálny) cit na vnímanie zvuku. Preto sú diela jednotlivých ladičov rozdielne, no platí to, čo som napísal vyššie.

Tiež zastávam ten názor, ako naznačil LEGO. Keby existovala dokonalá mašina, ktorá by dokázala zaevidovať všetky parametre zvuku, teda aspoň tie, ktoré vníma ľudské ucho, vložili by sme do nej postupne harmonikové hlasy z extra heligónky naladenej "s citom" majstrom superladičom. Podľa zapísaných parametrov by sa nakopírovali nové hlasy, z tých istých materiálov ako hlasy superladiča, vložili by sa do heligónky z toho istého materiálu a prevedenia ako nástroj superladiča, MUSIA nakopírované heligónky znieť podobne "citovo" :-) ako originálny nástroj. Ak by náhodou nezneli, bude to len a len vinou nedokonalosti kopírovacieho procesu (zapísovacia ladička - ladiaci stroj - kontrólna ladička)
LEGO8. December 2018
Ak dovolíte, stále mi to vŕta hlavou, chcem sa opýtať, kde po technickej stránke je zakopaný pes, ak sa spomína, že nejde nahradiť cit a rukopis ladiča. Ja osobne ich obdivujem, aby neprišlo k omylu, len v súvislosti s tou najnovšou ladičkou si viem predstaviť, že by sa do nej jednoducho načítali nové data - teda rukopis nového ladiča a ona by to jednoducho doladila k jeho obrazu.Veď zvuk, či už je to taký, alebo pra-onaký vždy sú to sinusoidy tiež rôzneho tvaru, ich súčty, rozdiely, harmonické možno fázové posuvy a čo ja viem čo a to všetko sa dnes dá dokonale detektovať na niekoľko nie len stotín. A tu je otázka, že či je naozaj to ucho tak senzitívne aby poznalo, že tam nebola položená ruka ladiča?
Ktovie ako by dopadol test, keby dali odskúšať dve heligonky s ladením na autoladičke a ručne naladenej, či by testér vedel ukázať ktorá bola ako ladená.
JoMi7. December 2018
Ak teda vezmeme, že u nás býva tremolo okolo 20 centov, pri a1 to robí zhruba 5Hz. Z rozhovoru s ladičmi viem, že sa dokonca nedáva rovnaké tremolo v celom rozsahu. A v absolútnej hodnote ani nesmie dosiahnuť 16-20 Hz, pretože by sme to tremolo prestali vnímať ako kolísanie tónu, ale ako samostatný nízky tón.
Miro S.7. December 2018
Trocha to musím opraviť a upresniť.
Takže napr. tón a1= 440 Hz a o pol tónu vyšší tón je ais1 = 466 Hz a tento interval to je tých 100 centov. Ten rozdiel 26 Hz.
Opraviť musím poslednú vetu, lebo až také rozdiely medzi frekvenciou a centami niesu, ale napr. pri nízkych tónoch môže byť jeden cent napr. 0,2 Hz a pri vysokých trebárs 4 Hz.
« 1 2 3 4 5 6 »