Vyhľadávanie

Diskusia

Pridať príspevok
« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 »
samouk24. Marec 2021
Ano to je ono, ale chapem tento postoj a nechcem znovu nastolovat temu obmedzenych moznosti vasho oblubeneho nastroja, to tu uz bolo parkrat uzavrete... Konieckoncov, presviedcat posluchacov aj muzikantov treba hrou nie recami... Ozaj, rozmyslal si uz nad tym ze tychto diskutujucich zavolas na nejaku jam session ?
Šimon24. Marec 2021
pro samou
Nejsi asi sám komu tam ledacos chybí, ale s tím se musíme smířit, je to lidový nástroj harmonicky jednoduchý pro ty co si po práci jen tak pro potěšení zahráli. Většinou to byli a věřím že i dnes to jsou mnozí lidé bez hudebního vzdělání, a tento jednoduchý nástroj jim umožnil nějak se jednoduše muzikou pobavit a odreagovat se od asi těžšího života než máme my. Ale v šikovných rukou i tento nástroj dokáže krásně zahrát i složitější kousky. Samozřejmě má to svůj strop. Myslím si že všichni víme proč máme tento nástroj rádi se všemi jeho plusy a mínusy. Pokud chceme být heligonkáři tak se s tím prostě musíme smířit. Myslím si že většina repertoáru který je od běžného heligonkáře očekávám tento nástroj zvládne.
Nedávno jsem dostal nabídku učínkovat v divadle v muzikálu Podskalák kde jsou Hašlerovy písničky. Pokud měly být vybrané písničky hrané tak jak je autor napsal a ne v "lidovém" provedení, tak to bohužel heligonka harmonicky nezvládala a musel místo mne přijít hráč na akordeon. Tak to je a nic na tom nezměníme.
Peter24. Marec 2021
To sú na tie cigánske spôsoby doprovodu piesni, že?... Mne sa to oveľa viac páči, než taká ta teoreticky presná muzika. Ale v rámci zachovávania "dedičstva otcov" to dáko oželiem a zostávam pri hudobne obmedzenej 2-rádovke. :-)
samou24. Marec 2021
chalpi mne osobne na heligonke budu vzdy chybat mimotonalne akordy a tie zlozitejsie spetimy, zmensene septimy a nonakordy, takisto zvascene a podobne..Bez toho je niektore piesne tazko zahrat.
pre Petra24. Marec 2021
Pridávam sa, vyjadril si to vynikajúco
JoMi24. Marec 2021
V nedeľu v relácii Kapura bola reportáž o J. Krahulcovi. Okrem iného sa vyjadril, že v heligónke sú zahrnutí traja muzikanti - primáš kontráš aj basista (k tomu spevák). Ja som už dávnejšie hovoril to isté, akurát vzhľadom na štýl hry v našom regióne (viac dvojhmatmi, ako ciframi) som hovoril prím+sekund (prvý a druhý hlas) na pravej strane a kontra+bas na ľavej. Teda až štyria muzikanti, teda celá kapela v jednej skrinke. Plus možnosť spevu. Lebo napríklad pri hre na dychových nástrojoch nie je možné súčasne aj spievať a aj pri štandardnom držaní sláčikového nástroja (husle, viola=brača=kontra) pod bradou sa spieva ťažšie.
Akordeón a heligónka tak v 19. stor. vytlačili (značne konkurovali) tradičným kapelám s väčším počtom členov (živiť, napájať a platiť 3-5 muzikantov bolo pre objednávateľa nákladnejšie ako pri 1-3 členoch). V tých tradičných kapelách úlohu basového nástroja môže zastávať kontrabas (ako aj Peter píše), ale (okrem tradičných ľudových nástrojov domácej výroby) tiež malá basička (zvyčajne upravené violončelo). V dychovej hudbe je to tuba, resp. heligón, prípadne fagot (v klasickom dychovom kvartete-kvintete) vs. pozauna (bas-barytónová), prípadne eufónium=barytónový roh, výnimočne baskrídlovka=tenorový roh.
Bas je v princípe najnižší tón daného súzvuku, môže mať však rôznu výšku (skôr hĺbku) a farbu. A v tomto vidím paralelu medzi klasickými akordeónovými, holegónkovými-barytónovými hlasmi a skutočnými heligónmi. Hoci neznejú rovnako, vždy zastupujú úlohu basu.

Tradičný (symfonický) orchester sa naozaj skladá PREVAŽNE z jednohlasných nástrojov (ako píše Peter), ktoré ďalej svojimi súzvukmi vytvárajú harmóniu a svojou polohou zastupujú príslušný hlas.
Okrem nich sa však do zostavy počítajú aj nástroje, ktoré môžu hrať akordicky, prípadne aj samé plnohodnotne zastúpiť všetky hlasy: klavír, organ, harfa a HARMÓNIUM, čo je v podstate akordeón (mechy, hlasy), len v inej skrinke s jednou klaviatúrou pre obe ruky (ako klavír), zvukovo sa však samostatne prepínajú registre v pravej a ľavej polovici. Niekedy býva aj dvojmanuálové, prípadne aj s pedálovou (nožnou) klaviatúrou. Vtedy už treba na pohon mechu ďalšieho človeka (alebo motor)- štandardne si na harmóniu hudobník pumpuje vzduch nohami. Teda zvuková farba akordeónových hlasov sa v orchestri NACHÁDZA (Podobne ako tam nie je gitara, ale harfa- podobná farba zvuku). Harmónium sa však do orchestra dostalo až v období romantizmu, teda v 19. storočí, čo súhlasí s obdobím rozšírenia používania rôznych druhov harmoník. Klasický (skôr klasicistický) orchester ustálil svoje zloženie v 18.stor., hoci aj predtým existovali rôzne zostavy, aj neskôr dochádzalo k zmenám-dopĺňaniu ďalších nových nástrojov, strojov, zvukových efektov (napríklad delo, či nákova).
Harmónium existuje (okrem rôznych registrov) v prevedení tzv. nemeckom a americkom. Nemá to nič spoločné s krajinou výroby konkrétneho nástroja, ale skôr s princípom. Podobne ako šachtový akordeón, aj harmónium má "usmerňovač vzduchu", teda vzduch cez hlasy prúdi len jedným (rovnakým) smerom. Avšak jeden model (tuším nemecký) je pretlakový- vzduch sa do hlasov tlačí a druhý je podtlakový- vzduch sa cez hlasy nasáva. Heligónka (a bežné akordeóny) pri hre využívajú obidva princípy (pretlak-podtlak=tlak-ťah). Keď sa však pozornejšie započúvame, zistíme, že teoreticky rovnaký tón neznie tlakom a ťahom úplne rovnako. Nie je to však spôsobené nerovnakým naladením jednotlivých jazýčkov, ale práve smerom prúdenia vzduchu+rezonanciou zvukovodov.
SMX24. Marec 2021
Peter vyjadril si to veľmi výstižne a presne. Ešte k tým starým nástrojom - bolo tu už toho popísaného mraky. Ja si ale stále myslím (a nie som asi sám) že veľa heligoniek od starých českých majstrov má také zvukovokrásne a zvláštne podanie ktorému sa ani nové kvalitné nástroje nevyrovnajú. Nechcem polemizovať prečo je tomu tak. No pre tých trochu romanticko-mysticky založených (ako som a ja) je to možno aj tým že za dlhé desaťročia prešli mnohými hráčmi a každý v nich zanechal kúsok svojej duše. No a nové nástroje to ešte len čaká a len čas ukáže ich ozajstnú kvalitu. Samozrejme, tieto staré nástroje musia byť po mechanicej sránke v slušnej kondícii, pretože osobne mi napríklad vadí plieskanie gombíkov a rôzne mechanické pazvuky. Sám som si ako začiatočník jedného starého ale zrenovovaného Hlaváčka zaobstaral. Neviem sa jeho malebného hlasu nabažiť.
Ošo24. Marec 2021
Zdravím. Dostala sa mi do rúk heligonka Kebrdle z obdobia 1925-1930. Je to trojrad - dvojhlas v perleti. Našiel by sa niekto, kto by ju vedel zhruba ohodnotiť? Podrobnejšie info a foto pošlem mailom. Ďakujem.
Kontakt: karabinjozef@gmail.com
Peter24. Marec 2021
Aby sme sa ujednotili: Všeobecným pojmom HARMONIKA ľudia nazývajú všetko to, čo vyzerá ako "harmonika" :-), teda nástroj čo má klávesy, alebo gombíky a hraje sa na ňom pomocou rozťahovania/stláčania mechu. Až pri ďalšom členení, ľudia, ktorí problematike rozumejú viac, rozdeľujú harmoniky na akordeóny, klávesovky, chromatiky, diatonické, a pod...

Prečo harmonika nie je súčasťou orchestra? Podľa mňa preto, lebo orchester je v podstate zložený zo skupiny "individuálne" znejúcich nástrojov. Pri spoločnom hraní je to potom súzvuk rôznych "individuálnych zvukov" a takto tvoria výsledný zvukový produkt.

Harmonika má svojím spôsobom v sebe zabudované už (min.) dva nástroje. Jeden je v pravej strane a druhý v jej ľavej basovej strane. Už sama o sebe je takým maličkým "orchestrom". Načo by teda mali obsadzovať do riadneho orchestra harmoniku, keď napr. pravú stranu harmoniky oveľa hodnotnejšie zastúpia iné nástroje orchestra a takisto ľavú stranu harmoniky nahradia basové nástroje orchestra?

Všimnite si napr., že keď sa niekde v nejakom orchestri predsa len objaví harmonika, tak hráč spravidla nebude hrať na oboch stranách harmoniky. Bude hrať alebo na pravej strane, alebo na ľavej strane. Tú druhú stranu harmoniky zastúpia iné nástroje orchestra.

Z tohto pohľadu je preto heligónka oveľa komplexnejším nástrojom než taký akordeón. V nej totiž podstatne výraznejšie počuť dva nástroje - z pravej strany jeden sólový a z ľavej strany basový, doslova kontrabas, plus kontrový. A presne toto je poslanie harmoniky - presne kvôli tomuto je tak obľúbená pri bežnej ľudskej zábave. Totiž s jedným harmonikárom, s jednou harmonikou prišli medzi ľudí viaceré nástroje :-) .







Palo23. Marec 2021
Je to myslené, prečo nie je súčasťou orchestra - nikdy nebola zaradená do skupiny orchestrálnych nástrojov.

Neriešme typ (diatonické, chromatické, gombíkové, klávesové). To, že existujú hudobné skupiny zložené z harmoník, prípadne že niektorí hráči si sólovo zahrajú s orchestrom, je iná vec. Samozrejme, že výrobca ponúkne najvyšiu možnú kvalitu pre profesionálnych hráčov. Ale zatiaľ v žiadnom orchestri nie je harmonikár (akordeónista) ako člen orchestra.

Môj názor, je ten, že zvuk ktorý je tvorený vybrovaním jazýčka, nemá ten správny jemný zvuk aký vydávajú iné nástroje (dychové, sláčikové) a to vylučuje harmoniku z obsadenia v skupine orchestrálnych nástrojov.

JoMi23. Marec 2021
Hoci akordeón (klasický) nie je súčasťou štandardného symfonického orchestra, môže s ním vystupovať ako sólový nástroj. Nehovoriac o tom, že existujú samostatné akordeónove orchestre. V jednom ak druhom prípade spolu so sólovou hrou umožňuje hru naozaj na najvyššej úrovni hru v podstate všetkých žánrov.
SMX23. Marec 2021
Aby bolo jasné v pojmoch. Keď sa tu hovorí o harmonikách tak zrejme máte na mysli diatonické nástroje, preto že akordeony oboch druhov sú aj koncertné nástroje špičkovej hudobnej a interpetačej scény, alebo sa mýlim ?
Palo23. Marec 2021
Zmeňme tému.

Prečo sa harmonika nestala orchestrálnym nástrojom ?

Prečo je harmonika obľúbená ako "Ľudový nástroj jednoduchej zábavy" ?
Miro S.23. Marec 2021
Mám jednu radu pre diskutujúcich. Po prečítaní príspevku, ktorý človeka nahnevá, alebo nejako rozhodí, tak netreba reagovať hneď, ale odísť z diskusie a reagovať až sa človek ukľudní.
A ešte niečo, neurážať diskutujúceho, ale hovoriť len o probléme, ktorý sa rieši. Keď niekto uráža ostatných a ja začnem urážať neho, tak sa chovám tak isto - nie?!
samouk23. Marec 2021
ludia ak vas nejake prispevky obcas rozladia musim povedat ze ja napriklad na heligonku neviem hrat ale napriek tomu rad obcas pozriem na tuto diskusiu, lebo je tu vela ROZNORODYCH nazorov a tem , a to si cenim najviac a citim tuna taku druznu atmosferu. :) Ked sa stretnu virtuozi, tak vacsinou preto aby sutazili alebo nieco ukazali z coho ostatnym padne sanka , a teda tam je atmosfera uplne ina , presne ako pisal Peter.
rychlik23. Marec 2021
ako si dospel ku tomuto cislu? Ukaz vypocet, alebo zdroj, odkial cerpes udaje !
Pliagu naroda nehladaj tu na diskusii, zmylil si si svetove strany. Myslim, ze ziaden navstevnik tejto stranky nepatri ku takej pliage
obyčajný človek23. Marec 2021
Preboha ľudia kde ste to klesli ?
Zamyslite sa sami nad sebou a nekádrujte.
Túto časť - diskusia by bolo potrebné ukončiť, nakoľko sú tu len prejavy vášní hlavne tých negatívnych, hanobenia , neprajnosti, ohovárania.
Ľudia ktorí by mali rozdávať radosť pre ostatných svojou hrou sú pliagou tohto národa , ale je úctyhodné, že 99.9% ostatných ľudí nie sú taký ako je už v úvode uvedené.
pozorovateľ23. Marec 2021
Peter máš pravdu a mali by sme sa cez to preniesť.Ja znesiem útok na moju osobu bez odozvy,hlavne keď je to človek taký aký je. Aby som neurážal. Ale keď niekto bezdôvodne útočí v našom prípade na veľkú skupinu ľudí,ktorí majú ľudovú hudbu ako koníček,tak ma to vie pekne nas--ť.Aj keď ja sa k témam na stránke nevyjadrujem,rád si ich prečítam a dozviem sa ako laik veľa zaujímavých vecí.Pozdravujem všetkých diskutujúcich,ktorý neurážajú lebo to v podstate ani bez dôvodu nevedia.
Šimon23. Marec 2021
Pro JoMi
Velice dobře jsi to napsal !!!
JoMi23. Marec 2021
Nuž, heligonkari hrajú v rôznych tóninach, nie iba v C dur. To by náš akademický vzdelaný kolega mal vedieť. A možno pozná aj rozdiel medzi orgánom a organom.
A áno, toto je diskusia (prevažne) hudobných laikov, či amatérov. Kto chce debatovať s akademikmi, nech sa zapojí do obdornej konferencie a publikuje v zborníkoch.

Kto sa hudbe (alebo aj inej činnosti) venuje profesionálne, potrebuje profesionálne vybavenie, najlepšie moderné a nové. V prostredí folklóru je to však často o koníčkoch, do ktorých rôzni ľudia investujú rôzne množstvo času, úsilia, či peňazí. A často je to práve o pocitoch a vzťahoch, ktoré sa objektívne zmerať nedajú, prípadne by mali vyjsť úplne inak. Starý nástroj u opravára, či výrobcu nových nástrojov má inú hodnotu ako u zberateľa, prípadne majiteľa, ktorý ten nástroj nekúpil v bazári, ale zdedil po predkoch, alebo vlastní ten nástroj veľa rokov.. Ten má v ňom okrem samotného nástroja zhmotnene množstvo spomienok a zážitkov. Tie sa peniazmi vyjadriť nedajú.
« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 »