Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| Miro S. | 15. November 2009 |
| Deviaty ročník Podstavekovej heligónky v Brezne. Môj názor. Veľmi dobre zorganizované podujatie. Perfektné ozvučenie. Moderátorka stručne, jasne a milo uvádzala jednotlivých heligonkárov, takže bolo to veľmi dynamické, neboli tam hluché miesta. Účinkujúci heligonkári boli na veľmi dobrej až vynikajúcej úrovni. Videl a počul som hrať a spievať takých, ktorých som ešte na živo nevidel a bol som milo prekvapený. V Brezne býva najkľudnejšie obecenstvo - aspoň z tých vystúpení, na ktorých som sa zúčastnil - ale tento raz mi pripadalo výnimočne kľudné a disciplinované, radosť bolo nakrúcať kamerou, neprehlušoval to žiadny zbytočný hluk. Niesom žiadny kritik ani nechcem nikoho prehnane chváliť, ale som veľmi rád, že som sa na tomto ročníku zúčastnil a mám z toho veľmi dobrý pocit. Veľmi vydarené podujatie! Prajem organizátorom, aby sa im aj ďalšie ročníky vydarili a aby čo najdlhšie vydržali organizovať takéto vystúpenia hráčov na tento pekný nástroj - heligónku! | |
| Kojšovjan z Gelnice. | 15. November 2009 |
| Čo nebodaj sa stary pan Praženka pobral na pravdu božiu???? Aaa to nemôže byť pravda!!!! | |
| Laco MT | 14. November 2009 |
| Prave som sa vratil z Podstavekovej heligonky. Do poslednej chvile vyzeralo ze ani nepojdem,ale nakoniec som isiel a nelutujem. Naozaj vydarena akcia s prijemnou atmosferou. Vdaka organizatorom za prijemne popoludnie a vecer. :) | |
| Peter | 13. November 2009 |
| Ten inzerát bol nemilý žart nejakého "priateľa" na adresu Pražienkovcov... - bol zmazaný | |
| jaro | 12. November 2009 |
| Dobrý večer. Včera sa tu na okamih mihol inzerát ohľadom predaja zbierky heligóniek.Jednalo sa o pár pekných kúskov po nedávno zomrelom pánovi Pražienkovi z Podbranča nedaľeko Myjavy. Chcel by som sa len spýtať,či sa tu nachádza niekto kto tú zbierku kúpil,lebo je už predaná...len chcem vedieť aké kúsky táto zbierka obsahovala.Ďakujem | |
| Kontakt: jaroslavobuch@azet.sk | |
| Anonym | 12. November 2009 |
| Co je vsak najdolezitejsie, venuju tomu svoj ZIVOT a DAVAJU DO TOHO SRDCE!!! | |
| Anonym | 12. November 2009 |
| A nakoniec, ked clovek zistuje aky je este hlupy a kolko toho nevie, dospeje k zaveru, ze zivot je prilis kratky na to aby sa s niekym hadal, osocoval ho, zbytocne zabijal cas taranim, ale radsej sa pojde aktivne podielat na tom co sa mu nepaci, aby to zmenil, alebo pripoji ruku k dielu a podpori, co je dobre, co sa mu paci a co mu by sa chcel venovat...., nie v krcme pri pive recami,alebo na diskusnych forach....... Ak sa ludom nieco nepaci, tak maju moznost to zmenit, ved je ich neuveritelne mnozstvo na tomto svete a maju vynimocne prostriedky ako aj moznosti. K tej teme o hlasovych platnickach som sa vratil len kvoli tomu, aby som dal na pravu mieru to co poznam a s velmi vysokou pravdepodobnostou, ked sa uz tomu tolko rokov venujem aj profesionalne, je snad pravda (pevne dufam, ale omyly vzdy pripustam), aspon sa o tom cim dalej, tym viacej presviedcam. Druhy dovod bol vsak ten, aby sa tu ludia, ktori toho vela dokazu nehadali zbytocne. Kazdy moze niecim prispiet, co pozna a vie. Tak ako MT, ci RuSt, ale aj ini, ti, ktori sa tomu venuju menej ci viacej, alebo aj vobec nie profesionalne. S pozdravom L.M. | |
| Anonym | 12. November 2009 |
| A aby som nezabudol, vdaka za pozdrav, pozdravujem aj ja teba, asi myslim, ze dedinka blizko Novaj Bane, ze. Cim viac clovek studuje a spoznava tym viac zistuje aky je hlupy. Uzasny paradox zivota :) opak by som si ani nevedel predstavit. >) Neviem, kto to povedal ako prvy, ani kto na to prvy pomyslel, ale musel sa citit velmi hlupy v tomto svete. :) | |
| Anonym | 12. November 2009 |
| Nemyslim si, ze najlepsi hraci su na Orave, Terchovej... a na strednom Slovensku, najlepsi hraci su po celom svete rozne rostruseni (aj v ramci Slovenska), krasa je individualnym vnemom (ako aj urcitym prejavom) kazdeho cloveka, suvisi s technikou, preciznostou ako aj skusenostami ci vzdelanim, dlhodobym treningom, pochopenim diela alebo autora, empatie k prostrediu a posluchacom, ale najme s CITOM, ktory nenahradi nic z toho predtym vymenovaneho. Je dana dobou a vytvarana splocnostou individualit, prijimana a ucena ostatnou verejnostou ako aj zapisana v pokoleniach ako je geneticky zapisany rodny jazyk. Heligonka bola vymyslena, resp. je zdielne autora v Cechach (nie vsetko, co je na Webe a v par knihach je aj naozaj pravda), ale jej najblizsi povod k diatonickej harmonike (nie heligonke - to je rozdiel) je naozaj Rakusko, alebo jeho casti, a az davno minuly patri do Ciny (to vsak len harmonike ako takej, skor fukacej, alebo podobnych typov). | |
| Jerguš | 12. November 2009 |
| Nestor doslova opísal heslo HELIGÓNKA z Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska, 1. časť. Takže mládenec Kováč opäť potvrdil ono už dávno o ňom známe - je to plagiátor prvej tredy. Veď citácia sa musí vždy uviesť. je rozdiel tváriť sa múdro .... a byť múdry. Pre Patrika Kováča : Nás neohúriš ! | |
| - | 12. November 2009 |
| Ale nestor. Aký si ty len múúúúúdry! | |
| Patrik Kováč | 12. November 2009 |
| typ diatonickej gombíkovej harmoniky. Patrí do skupiny jazýčkových idiofonických nástrojov s mechom. Má dve zvukové sústavy, a to melodickú a sprievodnú basovú. Ide o sólový sprievodný nástroj, ktorý vyniká silným, hrubým, prierazným zvukom a je spätý s novým piesňovým a tanečným repertoárom, v muzikách nahradzuje kontru alebo zosilňuje stredné sprievodné a vyplňujúce hlasy. Funkciu sprievodu k spevu má najmä na oravsko-kysuckom rozhraní. Na Slovensku sa používali české heligónky od výrobcov J. Hlaváčka a J. Stibitza, ktoré sú modifikáciami dvojradových viedenských heligónok. Rozšírené boli na celom území, pričom s technickými obmenami, ako aj so samostatnou výrobou sa možno stretnúť na Kysuciach. Najlepší hráči na heligónky sú na Orave (Terchová) a na strednom Slovensku. | |
| Anonym | 12. November 2009 |
| Doplnenie: Hlas vysokeho tonu hra aj sam o sebe, ked don fuknete, nepotrebuje stol, alebo dosku, bas vsak nie, ten potrebuje celu ozvucnicu (ktora sa sklada z platnicky a dosky, konstrukcie hasmoniky), aby hral. Pre vysoky ton sa ozvucnicou stava prave ta platnicka, okrem ineho. Preto pre vysoke tony su dolezite samotne paltnicky, pre basy skor oazvucnia, basova konstrukcia. Cele je to vsak plynule vo frekvencnom rozsahu, nie je to skokova zalezitost. Preto sa tieto podmineky pre jednotlive tony menia plynule. Nic vsak nepokazite, okrem vacsej hmotnosti, rozmerov...atd. (co vsak moze byt velmi dolezite), ked ten material platnicky bude vsade ten najlepsi, ako aj jej rozmery, aj ked sa to najviac prejavi na diskantnej casti a hlavne pri vysokych tonoch, alebo na farbe pre vsetky tony, nesmie vsak tento efekt potlacat konstrukcia harmoniky, co sa vsak v praxi stava skoro vzdy. Preto niektore harmoniky delicie hraju krajsie ako ine drevene hlavackovske, pripadne heligonka s hlinikovymi hlasmi hra lepsie ako s mosadznymi, je to len zlou konstrukciou (ak berieme rovnake naladenie a rovnake hlasy okrem tej dosticky). Ale ked urobite dobru konstrukciu, tak hlinik v nej bude hrat biedne proti zinku ci mosadzi. Dalsia vec je, ze harmoniku musite vediet aj odskusat, hlavne v akom prostredi, pretoze v niektorych prostrediach s vysokym dozvukom, nie je mozne vela rozlisit ani uchom ani pristrojmi. Preto mosadz hra vonku najsilnejsie ako aj zinok a hlinik nehra vobec (zas porovnavame konstrukcne rovnake, dobre harmoniky, s rovnakymi hlasmi, len platnicky hlasov su rozdielne). Tieto fakty su velmi dolezite, v praxi ich je vsak velmi tazko splnit naraz (rozmery, vaha, materialy, ...), preto je to vzdy otazkou komprmisu. Treba vsak vediet, kde ubrat, a kde pridat aby vysledny efekt bol vyhovujuci, ci uzasny. | |
| M. Sokol | 12. November 2009 |
| Niekolkokrat som sa vratil k starsim prispevkom lebo ma to zaujalo a premyslam. Vyvrcholenim je ten posledny najobsiahlesi prispevok, ktory to opet potvrdil a ktorho tiez vyplyva, ze na farbu zvuku je najdolezitejsia mechanicka konstrukcia. Ziadne tam mosadze, zinki, hliniky. Ked je zaklad dobry, tak aj drevene platnicky mozu hrat nadherne. | |
| Anonym | 12. November 2009 |
| Presnost sa neda do nekonecna zlepsovat, pretoze prakticky pri roznej teplotnej roztaznosti materialov by nam tie hlasy v urcitych teplotnych rozsahoch uz nehrali. | |
| Anonym | 12. November 2009 |
| V pohode, takze vyzarovacia sustava (hlas) sa sklada z niekolkych casti, dve su najdolezitejsie - hlasovy jazycek a platnicka, ktore by mali byt v idelanom pripade dokonale machanicky spojene, aby nedochadzalo k tlmeniu na spoji, kmitanie jazycka sa neda oddelit od platnicky, vznika urcita impedancna sustava medzi platnickou, spojom a jazyckom (okrem ineho aj vyzarovacia impedancia do prostredia -kobylky, ozvucnica, zvukotechnika....az impedancia okolia blizkeho a vzdialeneho - inak sa siri zvuk vo vode inak vo vzduchu....). Pretoze cele kmitanie sa prenasa z jazycka do platnicky a odraza sa aj naspat (okrem absorbcie, tlmeniu, stratam, prenosu do kobylky...) - (pretoze je s platnickou dokonale spojeny, platnicka tvori urcitu zakladnu pre kmitanie jazycka, vznika odraz vln na vedeni) je dolezite ake impedancie tieto sustavy maju, jednoducho povedane, ked platnicku spravite z nevhodneho materialu, tak Vam stlmi cely zvuk a hlas bude hrat tak maximalne len zakladny ton (a aj to slabo, v horsom pripade budu vznikat este vselijake rusive pazvuky), (farba zvuku napr. 1KHz monoskop na STV2 po skonceni vysielania), budu mu chybat hlavne vyssie harmonicke, tie sa daju nevhodnou platnickou velmi rychlo utlmit. Okrem toho je dolezita impedanica blizkeho prostredia (to znamena konstrukcia harmoniky - kobylky, ozvucnica atd...), aby sa co najviac zvuku v celom frekvencnom spektre prenasalo von (preto sa pre vysokotonove reproduktory robia zvukovody, cim sa ucinnost zvysi z niekolko jednotiek percent az na desiatky (skratka sa zdroj zvuku lepsie impedancne prisposobi prostrediu), pre hlbokotonove sa robia basreflexy, alebo rozne impedancne - konstrukcne variacie s basovymi reproduktormi a komorami bedni, ich ozvucnic, alebo TML zvukovody a pod.... ). Samozrejme, ze tam existuje strasne mnozstvo efektov, ktore vznikaju, ale je to na velmi dlhu debatu. A este na margo, akusticky skrat vznika vzdy!!!!!!! Zavisi len ako ho dokazeme, resp. v akej miere ovplyvnit, odstranit. Cim nizsi ton, tym je to markatnejsie a je jedno aky zdroj to vyziaril, kmitanie sa zo zdroja vo vacsine pripadov (su vsak aj vynimky) siri smerom dopredu do kmitajuceho telesa tak aj dozadu (ale v prtifaze), preto je v idealnom pripade dolezite akusticky oddelit tieto dve roviny, tym sa zamedzi akustickemu skratu, pre vysoke tony to nie je take kriticke, pretoze tie sa siria smerovo a nedochadza v takej miere k tomuto efektu. Priklad, mozes si to vyskusat kludne ako funguje akusticky skrat, a aky ma vplyv platnicka na kmitanie celej sustavy. Zober jazycek do ruky z basove casti (s basovym sa to robi jednoduchsie) a rozkmitaj ho v ruke (brnkni nan, alebo aj so strunou), chyt ju do ruk a rozkmitaj, vruke sa rychlo stlmi jazycek ako aj struna, pripevni ho na pevny koniec a on bude kmitat (struna tiez) - vplyv platnicky - pozor pre vysoke tony je to ovela dolezitejsie! Akusticky skrat: zober bas (cely aj s platnickou) do ruky, brnkni , stlmi sa, nebude hrat, len tak bzucat (dovod zla platnicka, resp. nie je pripevnena o nieco pevne ale aj akusticky skrat vznika a aj ten tlmi zvuk), potom priloz platnicku ku stolu a brnkni znovu a uz hra lepsie - vplyv platnicky, trosku aj akusticky skrat sa zmensil. Potom zober drevenu dosku vypil do nej otvor v tvare platnicky, dobre don umiestni, pripevni bas, spoj ju s niecim pevnym (napr. stol) brnkni na bas a bas bude hrat najlepsie zo vsekych variant. Pretoze vplyv platnicky a tlmenie sme odstranili pevnymi spojmi, dobrou zakladnou a platnickou a akusticky skrat tou dosku. To je vsetko. Jednoduche, a este: pre vysoke tony su tieto rozdiely markantne hlavne vo farbe a ostrosti, ak uvazujeme o stale rovnakych rovnako presne vyrobenych hlasoch, rovnakych menzurach, rozmeroch, tvaroch, profiloch, materialoch jazycka............Lebo tieto vsetky veci, ale aj ine maju na to velmi velky vply, hlavne, ked to vsetko je tak ako ma byt. Preto je jasne, ze vylepsenim istej casti harmoniky, hlasov, konstrukcie, atd., mozete zlepsit zvuk harmoniky, idealne je mat vsak vsetko navrhnute perfektne a vravim da sa to zas aj naopak pokazit a jedna vec moze pokazit celu harmoniku. Nehovoriac, ze je tam toho omnoho viacej, co na co a ako vplyva. ja som len reagoval na debatu, ze platnicka nema vplyv na vyziareny zvuk. A k tej harmonike v galerii, ake platnicky su na diskatnej strane? Ak by ste spravili drevenu platnicku pre vysoky ton, tak Vam ten ton velmi slusne utlmi, zavisi samozrejme z akeho dreva,z balzy velmi slusne, pripadne sa stane, ze ani nebude hrat (pozor da sa aj to - specialny jazycek, material, spoj, pripevnenie a bude aj ten hrat, nie vsak nejak oslnujuco), a z toho tvrdsieho dreva to mozno nieco zabzuci. :) basove hlasy Vam zahraju aj s drevemymi platnickami, niekedy dokonca pri zlej konstrukcii harmoniky mozu mat krajsi zvuk, taky maksi, prijemnejsi, hlbsi (dochaza k tlmeniu vyssich harmonickych, co je aj niekedy ziaduce pre basove prvky, pretoze mozu zbytocne vytvarat ostre vrcanie), ale pri tej istej (hovorime dobrej, spravne navrhnutej basovej ozvucnici, sustave) Vam basovy hlas na mosadzi zahra neporovnatelne lepsie, krajsie. | |
| Jaro | 12. November 2009 |
| Súhlasím s Anonymom a pozdravujem ťa, poznáme sa. Materiál platničky má rozhodne vplyv hlavne na výslednú farbu hlasu. Ak by sme hlasy rovnakej akostnej triedy, teda rovnakého technicky presného prevedenia pri rovnakej tvrdosti hlasového jazýčka dali napr. do štyroch konštrukčne rovnakých harmoník, ale v každej by bol iný druh platničiek, napr. mosadzné, zinkové, hliníkové, duralové určite by to bolo na výslednom efekte hlasu poznať. Tým myslím, že by to bol sluchovo počutelný rozdiel vo farbe hlasu. A je pravda, že pri tých vysokých tónoch je tu nepatrne poznateľný aj rozdiel v sile hlasu práve vplyvom šírenia zvukovej vlny najbližším rezonančným materiálom. Sila hlasu sa však mení predovšetkým vplyvom technickej presnosti osadenia hlasového jazýčka na platničku a tiež vplyvom jeho tvrdosti. | |
| Peter | 12. November 2009 |
| Použitie príkladu s reproduktormi je myslím v týchto súvislostiach nevhodné. Takisto pojem "akustický skrat" vôbec nepatrí ku takému hudobnému nástroju akým je harmonika. Ku reproduktoru a reproduktorovým sústavam, k ich fázovaniu, polarizácii, zvukovej synergii,... to áno, ... ale k ku harmonikám ... ??? - síce môžme sa aj na túto tému baviť, nakoniec sa zhodneme, že "všetko so všetkým súvisí",... ale pre túto úroveň to radšej nechajme :-) ... Inak s Tvojím príspevkom plne súhlasím. Šírenie a prienik zvukových vĺn materiálmi je definovaný fyzikou, k tomu žiaden dišputát. Len som nepochopil ako príspevok vyvracia - alebo potvrdzuje predchádzajúce debaty o ZÁSADNOM vplyve materiálu platničky (ako takom) na výsledný zvuk. | |
| Anonym | 12. November 2009 |
| Pre Peta: Reakcia na dovetok - Peter 6. November 2009 Ak dovolíte, ešte malý dovetok k nedávnej debate na tému "vplyv materiálu platničky hlasu na vysledný zvuk harmoniky" Pozrite si najnovší príspevok v galérii.. :-) Nechcel som uz reagovat na prispevok - heligonku s drevenymi platnickami BASOVYCH hlasov. Myslel som si, ze ked niekto hovori o farbe hlase, vyssich harmonickych a pod., ze si to vie velmi jednoducho vysvetlit. Takze: Je obrovsky rozdiel, ktory je kladeny, resp. ake su poziadavky na BASOVE a na vysoke, DISKANTNE hlasy, ktore maju zniet ostro a farebne. (Tak isto, ako su rozne poziadavky kladene na basove reproduktory a vyskove reproduktory). Hovoril som vzdy len o DISKANTNEJ casti, basova cast je uplne ina, samostatna kapitola a plati, ze basovy reproduktor - basovy hlas bez ozvucnice nehra (vznika akusticky skrat), nie je taka dolezita farba vytvarana harmonickymi (platnickou) ako skor farba dana zakladnym tonom - teda ucinnostou jeho vyziarenia. O to sa stara hlavne konstrukcia ozvucnice, menej platnicka - i ked je tiez dolezita (ale z ineho hladiska, presnost, casova stalost, pevnost, atd.....). Pri Diskant. hlasoch je to naopak, tam je dolezitejsia platnicka (hlavne pre vysoke tony a vyssie harmonicke, ktore tvoria farbu). (Hlboke tony sa nesiria tak priamociaro ako vysoke, lahko prechadzaju prakazkami - pocujete ich aj za stenou, atd. Vyoke tony su znacne smerove, preto su dolezite tie platnicky! ) Mozete si pozriet profesionalne chromaticke harmoniky s velmi velkym tonovym rozsahom, s vysokou oktavou, prave tato vysoka oktava, jej hlasy mavaju mosadzne platnicky i ked ostatne su duralove, hlinikove. Ich ucinnost je ovela vyssia ako hlinikovych. Heligonky boli a su charakteristicke prave silnymi, ostrymi hlasmi diskantnej casti -melodickej, solovej a velmi hllbokymi basovej, ktore maju napodobnit heligon, jeho ulohu v dychovke. Preto je dolezite vsetko aj ta platnicka na hlasoch, akurat, ze niekde viacej, niekde menej. A este: Niektore heligonky sa vyrabali s basmi s mosadznymi platnickami, zneju velmi pekne melodicky, ako keby ste pridali jemne oslabenu, stlmenu oktavu, respektive aj dve vyssie oktavy, preco asi? | |
| jopova | 11. November 2009 |
| Ja som Peter síce nepovedal, ze tá rada bola od teba, fakt je, že sa mi to osvedčilo a priznávam, že si mi to poradil ty. Neviem prečo na to nikto doteraz neupozornil. Možno "výmena názorov " je veselšia! Tak, aj o tomto je priamy kontakt s niekym, kto hrá na heligónke! Neviem, či si to povedal ty, ale myslím, že hej, že uvedenú "slučku majú všetci heligonkári na sever od rieky Moravy". Tak teraz ju bude mať hádam aj viacero heligonkárov u nás, aj keď je to vec zvyku a prístupu, niekto to nepotrebuje. Je to také jednoduché ako tvoj návod pre hranie na heligónku pre začiatočníkov, tvoj tak dlho odkladaný "rýchlokurz". Ide nie o rýchlokurz, ale generálny prístup na základe ktorého sa samouk /ktorých je väčšina/ učí hrať a ďalej sa rozvíja. Je to vlastne len zásada, ktorá sa dá zhrnúť do pár viet,teda ak to nejdeš konečne napísať, spravím to za teba v tejto rubrike!!!! A ja to určite neurobím tak dobre, tak si to rozmysli a vykasaj rukávy! Všetkých zdravím! | |
