Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| . | 23. November 2009 |
| veru, a co take piesne co zludoveli natolko ze ich poznaju od zakopaneho cez terchovu az po telgart, a vsade s modifikovanou melodiou a prejavom. pozor na ne, kym jergus neurci ktora je ta prava a cista, nehrat! este stastie ze sa clovek moze na tychto diskusiach aspon zabavit | |
| Jerguš | 23. November 2009 |
| Um(elá) je vytvorená ľudským umom, čiže opak - antonymum k slovu prírodný. Ľudová pieseň nemá známeho individuálneho autora. Tiež ju vytvoril ľudský um, ale stáročia ju ako riečny kameň obrusoval kolektívny vkus daného regiónu. Preto odráža mentalitu, vkus ani nie tak jednotlivca ako celého regiónu. Presne tak, ako som ja ˝plietol˝ Japonca, Gemer a pizzu, tak pletú hlava-nehlava tí, ktorí tvrdia, že treba hrať ( na pódiách ) všetko. Ja by som si napríklad nekúpil lístok do divadla na tradičné japonské divadlo kabuki, kebyže viem, že ho budú hrať slovenskí herci odetí v eskimáckych kožušinách. Napríklad minule - počúvam heligónkara, ktorý z krásnej ťahavej regrútskej piesne z Horňácka na Morave ( predharmonická pieseň, v ktorej sa zlapaní lúčili s domovom ) urobil sentimentálny valčík. Tak to sa mi otvára nôž vo vrecku. | |
| (--) | 23. November 2009 |
| Vážení nikto sa nnarodil ako génius, ale postupne sa učí. Čítam a hladám v rôznych literatúrach o hudbe čo je " UMELÁ SKLADBA " , ktorý génius nato prišiel? poznáme : umelé zuby, umelé vlasy - parochňu, umelú nohu - protézu a pod. ale umelú sksladbu NIE ! môže niekto tento idiotsky názov vysvetliť. Každá skladba či ľudová, tanečná operná, alebo akákoľvek iná vznikla v určitom časovom období a pre určitý význam, čiže je každá originálom, vytvoril ju človek pre človeka. | |
| . | 23. November 2009 |
| Jergus, prepac ale pleties jedno cez druhe. japonci, pizza, gemer. uz ta niekedy napadlo preco sa ludova piesen vola "ludova" ? | |
| Jerguš | 23. November 2009 |
| Ešte raz : každý si hneď všimne, že keď má Japonec žlté vlasy, niečo nie je v poriadku, nehodí sa mu to. Nuž, niekto by povedal, že má smolu, že sa narodil v Japonsku. Že keď sa mu páči žltá farba vlasov, nech si ju má. Výsledok ??? Diaľnica E55 - okolo stoja mladé ženy, niektoré vcelku pekné. A každá DÁ. Veď keď sa niekomu páči, nech si ju vezme. A robí to niekedy aj s láskou. Himaláje - Messner stráca na Nanga Parbate brata. Po návrate povedal : Už nikdy nepôjdem horu pokoriť, zdolať vrchol. Horu musím najskôr pochopiť a láskavo čakať, kým ma k sebe pustí. Mne sa veľmi páčia nárečia Gemera. Prelúskal som niekoľko kníh o tomto nárečí a v tom nárečí. Z času na čas tam zájdem, v nejakej zapadnutej dedinskej krčmičke slastne počúvam a občas sa zapojím do debaty snažiac sa rozprávať v ich nárečí, Hneď ma odhalia. Slová síce plynú presne, intonácia je správna, ale ... A o tom som písal pred hodinou. Ľudová pieseň nie je na to, aby sa neprirodzene prifarbovala ( ako Japonec ). Ľudová pieseň nie je prostitútka, ktorá každému dá ( aj keď nestojí pri E55 ). Veľmi čudné sú tie názory, ktoré tu hovorili o zvládnutí pesničky ako o výzve ( pesnička nie je latka v skoku do výšky ani vysoká hora ). A ľudová pieseň sa nedá oklamať - len ten, kto s ňou odmalička vyrastal v tesnom spojení ju podá čistú a pravdivú ďalej. Teda - nikto tu nebráni hrať Záhorákovi terchovskú pieseň - iba upozorňujem, že žiaden Talian ešte nepochválil slovenskú pizzu. | |
| jopova | 23. November 2009 |
| skuste si pozriet a vypocut len tak pre potesenie toto...http://www.youtube.com/watch?v=0fQaKbn87Jk&NR=1 -myslim, ze to stoji za to! Stare, ale jare, hodne obdivu! | |
| . | 23. November 2009 |
| a ked niekto pochadza z ineho kraja ako sa mu pesnicky pacia, musi sa najprv prestahovat, alebo staci ak si nahlasi prechodny pobyt v terchovej, sumiaci ci vazci aby tunajsi ochrancovia ludovej cistoty odobrili jeho repertoar? to snad nemyslite vazne co tu citam. iste je divne ked niekto hra detvianske cifry v horehronskej piesni, ale preco by jeden nemohol hrat to co sa mu paci a to bez ohladu skadial je piesen a skadial hrac? nebude to tak ze za to aby kazdy hral "len to svoje" broja len ti co ine ako to "svoje" nevedia? neviem. hold, kto sa blbo narodil, tj nie tam odkial sa mu hudba paci, ma smolu, vsak? | |
| Peter | 23. November 2009 |
| Ja som to nechcel až tak natvrdo pomenovať i keď mi to zarezonovalo a myslel som že sa to prehliadne, nuž ale keď si začal, tak pripájam: Tu v stredoeurópskom regióne neexistuje žiaden "folklórne chudobný kraj". Je len buď neobjavený, nepoznaný, nepropagovaný,... a možno aj málo prezentovaný, či z rôznych dôvodov stavaný do nereprezentatívnej pozície. Osobne by som asi so slovným spojením "folklórna chudoba" narábal opatrnejšie... ale každý vyjadruje len svoje pocity... | |
| Kontakt: peter@situr.sk | |
| Jerguš | 23. November 2009 |
| pre Šimona, Jopova a Ladislava : Ja práve oceňujem, keď na heligónkarskom zraze niekto v civilnom oblečení zahrá umelú skladbu. Nepáči sa mi však, keď hrá niekto z Považia horehronskú skladbu bez toho, aby poznal genézu a regionálny charakter piesne ( takto môže hrať na rodinných oslavách, nie na pódiu ). Potom pieseň, ktorú poznám v štýlovom prevedení miestnych muzikantov, pre mňa stráca cenu - zbytočné cifrovanie, ignorovanie duvajového spôsobu kontrovania, metrorytmické zjednodušovanie, nehovoriac už komolení nárečia či ušitrhajúcom frázovaní pri speve. Pre Šimona : Tak Haná je folklórne chudobný región ?!?! Treba si vypočuť CD-nosič Debe decke tak belo s reprezentatívnym repertoárom z celej Hanej v podaní Muziky Haná ( sem-tam hrajú v Hanáckej hospode na Dolnom námestí v Olomouci, predtým hrávali aj v už zaniknutej konskej krčme oproti Morousům ), folklórnu skupinu z Velkej Bystřice ( tam bývajú aj hanácke folklórne slávnosti ), muziku Ječmeni z Prostějova. Nádherné piesne sú aj na Hanáckom Slovácku ( hudba Vonica z Krumvíře, z Velkých Bílovic ), na pomedzí Hanej s Horáckom ( štrajch z Protivanova ). A treba sa s heligónkou vybrať do krčiem v Náměšti, Štěpánova ... tam starí chlapi napovedia už takmer zabudnuté pesničky. Potom už len zohnať krásny hanácky kroj a na pódiach naučiť ľudí počúvať hanácke piesne spievané v nárečí ( počki, pré hráču se staró heligónkó tleskajó najvíce ). Budeš reprezentovať starú a hrdú históriu svojho kraja - a to nie je málo. | |
| goral | 23. November 2009 |
| Ludo: povodna original goralska basa ma 2 struny tak ako terchovska. Tretia struna prisla ako taky zlepsovak v neskorsich obdobiach a aj ovplyvnovanim goralskeho zanru polandskymi kulturnymi vplyvmi | |
| ... | 23. November 2009 |
| ... ty si asi nepochopil Petra, myslim ze ja som pochopil a povedam, ze super prispevok ... | |
| Ľudo | 23. November 2009 |
| To je síce pekné, ale goralská basa má 3 struny, terchovská má 2 a zahrať sa dá na nej viac ako dva akordy a to len preto, že to niektorý skúšali a skutočne sa to dá zahrať. Kedysi starý hráči hrali len tri akordy a bolo to pekné. Prečo by nebol napríklad dobrý aj Rudo Patrnčiak či Maťo Hanuliak a ím podobný? na dvoch strunách s viacerými akordmi? | |
| Peter | 23. November 2009 |
| Príklad (aj) k "štylizácii" folklóru: Typickým góralským basovým nástrojom je 2-strunová basička. (Nielen) Górali vyhrajú mnoho svojich piesni iba s použitím 2 - 3 akordov. Mohli by v súčasnosti už používať 4-strunovú basu? - Mohli, a hudobný prednes ich ľudových piesni by bol podstatne plastickejší ... a možno že aj viac lahodiaci uchu... Možno... Môžeme do nekonečna "skvalitňovať" hru ľudoviek? - Môžme, ale už to nebude o autentických ľudovkách. Mnohí žasnú nad hudobným majstrovstvom SĽUKU, Lúčnice, Cigánskych diablov... Áno, je to síce majstrovstvo,... ale napr. mňa teraz na Jánošíkových dňoch v Terchovej takáto "kvalita" začala už nudiť a odišiel som z hlavného galavečera späť medzi normálnych krčmových hudobníkov. - Tu bola tá pravá ľudová zábava...(a možnože len na dvoch strunách, či jednom rade heligónky) | |
| Kontakt: peter@situr.sk | |
| Ladislav | 23. November 2009 |
| K vyjadreniu môjho názoru ma podnietili nižšie uvedené diskúsne príspevky. Je veľmi nesprávne ked heligónka, síce ako pôvodne ľudový hudobný nástroj sa priraďuje k ľudovým piesňam a k hudobnému prejavu určitého regiónu. Heligónka pri svojom vzniku resp. diatonická harmonika nemala takú podobu aku majú tieto nástroje dneská, postupne sa aj ona vyvíjala a zdokonaľovala. V prvopočiatkoch jej vzniku zrejme ani iné zložitejšie piesne sa nedali hrať a v podstate boli aj jednoduché techniky jej ovládania čiže, jej poznania. Samozrejme s vývojom spoločnosti, techniky sa zdokonaľovala aj heligónka a hlavne chuťou jednotlivých interprétov vyniknúť v hre a to sa inak nedalo len poznaním jej rozsahu a možností. Zdokonalovala sa celková hra a začali sa hrať aj tanečné piesne a iné piesne ktoré bezprostredne nevytvoril pospolitý ľud. Já sám hrám všetko čo sa mi páči. Či hrám dobre, alebo zle to je vec názoru a objektívneho posúdenia. Ale doprial by som Vám ten pocit ako sa stalo mne na viacerých vystúpeniach na Morave, Čechách v Hořoviciach, ke po mojej prezentácii prišli starší páni, ktorí hrali na heligonku 20 a viac rokov a z uznaní a úctou hovorili " ty chlape jeden kde si sa tak naučil hrať za takú krátku dobu, ved to hráš lepšie ako my. " Toto sa mi stalo taktiež pri prezentácii Tilolskej a nemeckej skladby. V týchto chvíľach sa mi zovrelo hrdlo a od dojatia som v prvých momentoch nemohol povedať nič, lebo takéto uznanie v hudobnom svete je najvyššia pocta. V hre ako aj v ovládaní heligónky ma učí vynikajúci učiteľ Ing. Martin Čerňanský. Po celý život ktorý mi zostáva mu budem veľmi vďačný, preto, že v mojích 62 rokov , teraz mám 65 sa ma ujal, učíma a tým mi umožňuje krásne prežitie staroby s heligónkou a pomohol k poznaniu množstva heligonkárov ktorí su vo svojej podstate hry jedineční . Vážení páni - dikuteri, prosím zamyslime sa sami nad sebou čo sme dosiahli a majme métu stále sa zlepšovať a to dosiahneme len sústavným štúdiom heligonky, poznaním jej možností a samozrejme aj technikou hry čiže prstokladom. Zaznávanie a kategorizácia na túto stránku nepatrí a nie len na diskúsiu ale aj do života . PROSÍM TOTO JE MOJ NÁZOR, NIKOHO SOM NEMENOVAL A ANI NA NIKOHO NEPOUKAZOVAL. s úctou JUDr Skubeň | |
| jopova | 23. November 2009 |
| Mozem potvrdit a pripojit sa k predoslemu nazoru. Heligonku som nezdedil, kupil som si ju, lebo sa mi paci a snazim sa na nej hrat hocico, co zvladnem. Niektore pesnicky su pekne a hram ich ako tzv. ukazkove, a potom su tie ine, ktore u nas vsetci poznaju a chcu si ich zaspievat. Niektore su ceske, ine vychodniarske, ci oravske. U nas sa nenosi kroj a v hocijakom kroji by som sa citil, akoby som to nebol ja.Chybalo by tomu dake to dusevne presvedcenie. Preco by som sa mal tvarit ze som nieco, co nie som? Ak pocujem peknu cesku, rusinsku, rusku, ci polsku pesnicku, nevidim problem , aby som si skusil ju zahrat. Nase deti si spievaju anglicke slagre! A ja tiez nemusim hrat iba ludovky, su aj velmi pekne umele piesne. Mnohe pesnicky su pre mna vyzvou, ci ich zvladnem a ak ano mam z toho radost.Hram, a aj chcem a budem hrat to, co sa mi paci, ci paci sa v mojom podanií inym. | |
| Šimon | 22. November 2009 |
| pro Jerguš Oj kamaráde, tak to s tebou vůbec nesouhlasím. Já jsem z Hané a kdybych měl hrát jen ty naše hanácké tak mě z toho už dávno jeblo a heligonku bych ani nestačil prodat. A co ti co nejsou z žádného folklorního regionu, ti nemají hrát nebo jak si to představuješ. Snad taky nepatříš k těm co si myslí že heligonkář z paneláku bez kroje a rodinného heligonkářského dědictví není heligonkář ? Já si zahraji rád vše co se mi líbí, hraji písničky české, pražské, moravské a spoustu krásných slovenských, prostě ty co se mi líbí a něco mi říkají. Vůbec se nepovažuji za prznitele folklóru, ba naopak, když zahraji u nás kamarádům pár těch Vašich tak poslouchají a ptají se kde jsem se naučil tak krásné písničky. Myslím si že to je hodně i o této lidové formě šíření lidové hudby. Mám rád heligonku, mám rád lidové písničky (různé) a je mi úplně jedno jestli o mě někdo říká že jsem takový nebo makový. Dělám radost sobě a snad i mým blízkým. To mi stačí a proto to hlavně dělám. Taky jsem poznal mezi heligonkáři pár dobrých lidí a o tom to taky je. A to škatulkování si myslím že je fakt na prd. Je spousta heligonkářských matadorů kteří vědí kam patří a patřičně svůj region reprezentují, ten zbytek a to je valná většina nechť si hraje dle svého gusta a šíří různé písničky po různých koutech. I to je podle mně velice prospěšná věc. | |
| Peter | 22. November 2009 |
| ...Asi najväčším nebezpečím je zrejme tzv. štylizácia folklóru... Toto je krivenie folkloru v pravom slova zmysle... | |
| Kontakt: peter@situr.sk | |
| Jerguš | 22. November 2009 |
| Tiež sa mi páčia černosi prefarbení na blond, Lúčnica hrajúca newyorský hip-hop a škótski gajdoši koketujúci s rock´n´rollom ... jednoducho - každý si robí a hrá, čo chce. Preto vždy privítam heligónkara pochádzajúceho od Trenčína hrajúceho východoslovenskú karičku ( karička bývala bez hudobného sprievodu ) alebo heligónkara z Kysúc, ktorý jódluje, ani čo by vyrástol niekde v alpskom údolí. ALE : Keď bude hrať každý všetko, potom nebude vedieť zahrať nikto poriadne nič. | |
| Štěpán Vrána | 22. November 2009 |
| Petr - admin - děkuji za zařazení videa do Prezentácie. Právě dnes je tomu rok, co mne to vnbučka naučila a co jsem odeslal prvé video. Budu se snažit využít víc svého archívu a obohatit Heligonku SK. Uznejte, že přes YouTube je sledování videí jednodušší. Zdraví Štěpán | |
| Kontakt: vrana1935@seznam.cz | |
| k | 21. November 2009 |
| Chcel by som sa pripojiť k diskusii . S tým názorom ,ktorý tu odznel nesúhlasím ,že heligonkár pochádzajúci z jedného regiónu nemôže hrat´ piesne z druhého regiónu. A tiež môže Slovák hrat´ francúzske chansoni i tirolské a ruské piesne na vystúpeniach. | |
