Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| Hráč | 26. November 2010 |
| Nebol som síce na Abrahámovskej heligónky, ale správy z nej ma potešeli. Presne to som tvrdil v lete - keď poriadatelia ponúknu účastníkom kvalitný servis, hneď sa ináč hrá. Väčšinou ponúkajú lacné víno. Človek sa teperí cez pol republiky a ulejú mu kyslé páchnuce víno. To sa potom zle hrá aj spieva. Som rád, že moje slová padli na úrodnú pôdu a na Abrahámovskej heligónky sa poriadatelia blysli kvalitným vínkom. Na rok tam pôjdem aj ja - už sa teším. | |
| Jaro | 25. November 2010 |
| Ešte ma napadlo, ak by tu bol podobne ako ja, nejaký samouk na akordeón, tu je pár výborných videií pre samoukov, v angličtine: http://www.ehow.com/search.aspx?s=accordion Myslím, ale, že človek na tejto stránke nájde návody na všetky možné hudobné nástroje + iné veci, čo s hudbou nemajú nič spoločné :) | |
| Kontakt: jarratta@seznam.cz | |
| Jaro | 25. November 2010 |
| Chcel by som sa opýtať, či nepoznáte nejakého opravára klávesových akordeónov z okolia Myjavy. Treba ju asi doladiť, dve klávesy nehrajú. Je to staršia harmonika Aida II od výrobcu Lignatone (ČSR). Začal som sa na ňu učiť prednedávnom. | |
| Kontakt: jarratta@seznam.cz | |
| Jaro | 25. November 2010 |
| Ahojte, chcel by som sa opýtať ako sa "číta" basová časť nôt. Klávesovú časť poznám ešte keď som chodil na klavír. C je "úplne na spodu" kvázy prečiarknutá nota. To len pre pochopenie, čo mám na mysli. Ale v basovej časti sú noty nejako inak a neviem prečo. Napr. v basovej časti je nota C v mieste kde v "klavesovej" časti (za husľovým kľúčom) nota A. Prosím ak by ste mi to mohli niekto vysvetliť a poslali na mail, Sem na túto stránku moc nechodím, som samouk. Ak by ste boli niekto taký dobrý vysvetlite mi prosím aj ostatné noty v basovej časti. prípadne, pošlite mi prosím aj nejaký obrázok kde to pochopím. Ďakujem s pozdravom Jaro | |
| Kontakt: jarratta@seznam.cz | |
| Šimon | 23. November 2010 |
| Laco jsem na tom s heligonkou stejně jako ty a jsem rád že se do mého života vryla se vší krásou a pohodou co mi přináší. To nejsou kecy ani fráze, tak to je. | |
| Laco | 23. November 2010 |
| Pozdravujem Šimona aj Ladislava a som rád, že sa ozvali na moju reakciu na Mirovu otázku. Ak by som mal zhodnotiť moje rozhodnutie začať hrať na heligónku, tak by som musel siahnúť až do obdobia po vojne, kedy som mal 4 roky a mali sme doma jednoradovú Populárku, ktorú som začal "naťahovať". Bola v tom čase veľká bieda a otec ju vymenil za jedlo. Veľmi, veľmi som ju oplakal. Ako decko som si vtedy sľúbil, že ak budem mať na ňu peniaze a budem mať čas, tak si ju kúpim a naučím sa na nej hrať. No a po odchode na dôchodok som si ju naozaj kúpil a náhoda mi pomohla naplniť môj sľub. No a tak som začal, pomaly, ale isto, niečo ako v tanečnej terminológii krok-sun-krok, alebo matematickej per partes. Škola hudobná mi dava základy, ale nič by z toho nebolo, ak by som dennou trpezlivou prácou, elánom, ako aj znalosťou pesničiek po textovej, ale hlavne melodickej stránke, hudobným sluchom a mne vlastnou zvedavosťou a vytrvalosťou neprispel k pokroku v hre. Nie som žiadny virtuoz, skôr sa počítam stále za začiatočníka, ale v rodine si už trúfam zahrať a postupne si pripravujem nejaký "koncert" v škole. Mám už tri heligónky a tak si postupne hľadám takú, ktorá mi vyhovuje ladením, počtom radov, počtom hlasov, váhou, vybavením nástroja, tvrdosťou mechu, kvalitou, parametrami a umiestnením remeňov, hľadám spôsob hrania, držania nástroja, ... Veľmi mi pomáha portál www.heligonka.sk a touto cestou by som chcel poďakovať pánu Petrovi Semanovi, že sa veľmi a kvalitne stará o pozdvihnutie rodiny heligonkárov. Mne osobne to veľmi, veľmi pomohlo. Srdečná vďaka. No a na záver by som len chcel povedať, že vďaka heligónke som dostal akýsi nový rozmer, nový zmysel života a teším sa na každý kúsok času strávený s mojím milovaným nástrojom-heligónkou, ktorá mi dáva veľkú chuť do života a naplňa ma šťastím, ktoré som predtým nepoznal. Rád by som doprial aj Vám ostatným aspoň kúsok toho šťastia, ktoré prežívam ja. Prajem pekný deň. Laco | |
| Ladislav | 23. November 2010 |
| Plne súhlasím z Lacom. Čo koľvek začneme robiť, tak veková hranica nie je prekážkou. Ja konkrétne som mal 63 rokov ked som si kúpil heligonku. Ono tá heligonka celkom nestačí, je potrebné mať aj dobrého učiteľa, lebo inak ako samouk by som sa motal stále na jednom mieste a ľudská túžba je stále napredovať a to je dobre, dáva nám to kus životného entuziazmu. Som rád že sa objavujú názory na súťaže. Podľa môjho názoru v plnom rozsahu objektivita pri hodnotení by bola zachovaná keby organizátor vybral npr. dve umelé skladby, žiaden regionálny folklór, môžu byť aj zahraničné a všetci súťažiaci by ich hrali. Potom ide bezpečne zhodnotiť kto ako hrá a akú techniku používa pri hre. Len tu sa naskytá otázka kto by prišiel na takú súťaž keby mal počúvať npr.20 súťažiacich ktorí hrajú všetci to isté. Regionálne piesne majú svoju špecifičnosť a inak ich bude hrať človek ktorý v dannom regióne nežije a inak ktorý tam žije npr. 30 rokov. Nemám výhrady k tomu aby hráči hrali všetko čo sa im páči, či už lepšie alebo troška horšie. Veď uzavieranie v umení aj keď ľudovom by nás viedlo k izolácii v poznaní. Čím viac zvykov, kultúrnych návykov a obyčají poznáme, tým viac sa duševne obohacujeme. Nechceme sa obohnať ako Čína múrom, aj keď pomyselným. Pri súťažiach podľa môjho názoru npr. pri športe nikto nepozerá či vrhač guľou má 100 kg alebo 50kg, akú techniku používa ale ako ďaleko to zahodí v tom je zachovaná objektivita . Samozrejme v kultrúrnom umení sa to tak vyškatulkovať nedá. prajem príjemný deň. | |
| Šimon | 23. November 2010 |
| Přesně tak jak píše Laco, tady není hranice, je to jen o chuti, elánu a samozřejmě něco v tobě musí z toho hudebního nadání, sluchu atd. Já jsem začal v 56 letech a žádné trauma z toho nemám, ba naokak mi to přináší spoustu krásných chvilek které každý v téhto uspěchané době potřebuje. Takže někoho najdi, něco kup a pusť se do toho. S heligonkou objedeš Slovensko, poznáš místa kam by jsi třeba nikdy nejel, poznáš nové lidi a to vše tě obohatí. No a taky občas vypadneš z baráku a to taky není k zahození. | |
| Laco | 22. November 2010 |
| No ak by som mal 35 rokov, tak by som skákal 2 m do výšky. Ja som sa začal učiť, keď som mal 63 rokov a som najstarší žiak hudobnej školy na Slovensku na na heligónku. Treba len chuť, vytrvalosť a odvahu. Ak máš hudobný sluch, tak to určite pôjde. Dokonca by som povedal, že netreba ani bohvieaký nástroj na začiatok. Tak do toho! Prajem veľa šťastia. | |
| Kontakt: pre Mira | |
| miro | 22. November 2010 |
| Zdravím všetkých milovníkov nadherneho hud.nástroja.Ten zvuk ma očaril no nemam ani šajmu akým spôsobom a či vôbec to má cenu skusiť sa učiť hrať na heligonku pretože mam už 35 rokov a síce rad si zaspievam ale hrať neviem pretože rodičia vlastne otec chcel mať fudbalistu a mna to nebavilo.Radšej ma mohli dať do hudobnej školy no nestalo sa .Som z okolia Zlatých Moraviec a neviem ako sa dostať k dakemu učitelovi a k heligonke .Pomôže mi niekto? | |
| k | 22. November 2010 |
| Ohľadne súťaží, je pravda že folklór z rôznych regiónov sa nedá porovnať ale to neznamená že súťaže nemôžu byť.Spravodlivé by bolo určiť nejakú neutrálnu pieseň ,ktorú by každý zahral podla svojich schopností a cítenia. Ale je tu problém akú pieseň vybrať pretože keď to bude pieseň z Detvy alebo z Terchovej ostatní účinkujúci budú ukrivdení.Viem že veľa heligonkárov nebude súhlasiť ale bolo by dobré vybrať pieseň iného žánru . Samozrejme by účinkujúci zahral i ľubovolnú pieseň zo svojho regiónu. | |
| Šimon | 22. November 2010 |
| Díval jsem se na tu harmoniku a ihned jsem poznal čí je to telefonní číslo pod inzerátem. Nepatří žádnému Martinkovi, ale jednomu významnému a poctivému sběrateli kterého osobně znám a vím že by takovou prasárnu nikdy neudělal. Někdo si chce asi udělat legraci ale neuvědomuje si jak může druhým uškodit. Nebo si to uvědomuje a o to je to potom horší. Danieli zkus zapřemýšlet kde vzal tu fotku. Je dobré na takové věci vždycyky upozornit, takže Danieli díky za všechny. | |
| daniel | 22. November 2010 |
| Ahojte všetci, chcem Vás upozorniť, aby ste si dali pozor. Tá heligónka na českom "Bazoši" Antonín Hlaváček, ktorú "predáva martinek" je moja. Niekto chce zrejme vylákať podvodom peniaze, takže žiadnu dobierku nedoporučujem... Mimochodom, je kúpená v L.A., jej hodnota je "úplne inde" a nie je na predaj. | |
| Fero | 22. November 2010 |
| Jozef M potrebujem preladit a prevoskovat lebo sa dlho na nej nehralo a teraz ked som ju kupil tak ich casto pouzivam | |
| Šimon | 22. November 2010 |
| Peter já taky nejsem soutěžní typ a už by mě nikdo nikdy na žádnou soutěž neukecal, ale pokud někdo pro ty talenty udělá soutěž ve hře na heligonku tak předpokládám že porota hodnotí to jak hráč hraje, jakou má techniku atd. a ne jak pěkně u toho zpívá, jaký má kroj a celkový projev. Já si alespoň myslím že by to tak mělo v soutěži ve hře na heligonku být. Nejsem schopen posoudit to jak vypadá správná technika a co vše k tomu patří, ale to by se mělo hodnotit. Proto bych do toho moc ten folklor nemíchal a zůstal bych jen u té techniky i když je v různých regionech různá. Je asi problém rozlišit krásnou terchovskou cifrovačku a francouzský šanzon, ale to je na porotě aby to zhodnotila, já to neumím protože obdivuji oboje. No a že by každá soutěž měla nějaký socialistický šmrnc se mi taky nezdá, ona každá liga je taky soutěž, NHL je taky soutěž o pohár, soutěže jsou v klavírní hře, houslové atd. a že by tam šlo o překračování norem tak to mi nějak ušlo. Prostě soutěže byly jsou a budou, s tím nic nenaděláme, je dobré že v heligonkářském kalendáři se neobjevují a ta jedna Kováčova pro ty mladé mi nevadí, spíše naopak. Záleží jak jsou nastevená předem kritéria a každý by měl vědět co se bude hodnotit. Pak je vše OK a všichni mají stejné podmínky. Stejná auta nemají všichni ani ve formuli 1 a taky závodí. Už se těším až to jednou spolu vše probereme u vás v nějaké hospodě!!! | |
| Peter | 22. November 2010 |
| Pripusťme, že keď súťaž - tak súťaž... Keď už, tak každá má klásť rovnaké podmienky pre súťažiacich, rovnaké šance. Vieme také niečo zabezpečiť vo folklóre? Jeden vystúpi s 2-rádovkou, iný s 3 - 4 - rádovkou,...ako k tomu príde napr. dedo Bendík so svojou jednorádovkou? Jeden hraje na starom rozheganom nástroji po otcovi, lebo napr. na novší (zatiaľ) nemá, iný hraje na koncertnom za niekoľko tisíc Eur... no a teraz porovnávajme u nich techniku hrania... Pričom ten s tou starou heligónkou keby trebárs mal na "pár dní" tú koncertnú, ktovie či by toho terajšieho koncertného majstra nepreskočil rovnými nohami... To som ešte vôbec nespomenul napr. výber piesni. Či si to vieme pripustiť, alebo nie, aj vybraný repertoár zásadne ovplyvňuje rozhodovanie "poroty". A k tomu, kde je hlasový prejav hráča? Niekto nezahrá až tak výnimočne, ale krásne zaspieva... a už je na prvom mieste! Alebo i naopak... K tomu tomu všetkému aj, čo je krajšie/lepšie? Napr. Východoslovenský Eśči som śe ňeožeňil, alebo Senickí mládenci ? Okolo Zvolena trávička zelená, alebo Oravskou dolinou? A dokáže napr. nejaký talianský majster sveta v hre na heligónku posadený do poroty, objektívne posúdiť správny etnografický regionálny prednes nejakej konkrétnej slovenskej ľudovej piesne? Ach tie súťaže.... stále je to ešte asi o Zlatú brigádu socialistickej práce, či o prekračovaní % úderníckych skupín... | |
| Kontakt: peter@seman.sk | |
| Šimon | 21. November 2010 |
| Peter tak s tou burzou to asi nepůjde, to bych tam dal i velký kus sebe a to nejde !!! S tím soutěžením je to pravda, soutěžit ve folklóru je opravdu asi hloupost a věc podle mne nehodnotitelná. Co se týká těch mladých, tak tady asi budu mít trošku jiný názor. Já si myslím že k té mladosti ta soutěživost paří, tam mi nevadí a myslí že nevadí ani těm mladým. Pokud tam někdo dělá dusno bývá to obyčejně rodičovský doprovod což potvrdil i Ladislav. Znám to i ze sportu kde největší problémy dělali fotři. Kluci závodili a rodiče se hádali. Dlouho jsem po různých hudebních soutěžích jezdil a pamatuji že bývalo vždycky i posezení s porotou a tam nám řekli své poznatky z hodnocení, co bylo dobré a co nám vytýkali. K něčemu to dobré bylo. Že se zrušila soutěž v Krupině je bezva, že udělali soutěž Kováčovi považuji za přínos pro mladé muzikanty. To podle mne není soutěž ve folklóru ale v technice a zvládnutí nástroje. Ti mladí to určitě vidí jinak jako my, jen jim do toho nesmíme moc kecat, hanit porotce a plácat je po ramenou že jak jsou dobří. Zdravé sebevědomí je na místě, ale to které jim občas vnucujeme my jim spíše škodí. Nakonec jeden z porotců byl mistr světa ve hře na harmoniku a to si musel vysoutěžit. Takže u mladých to beru jako přínos a jednou za rok si zasoutěžit jim neuškodí, podle mne naopak. Přehlídek máme dosti tak ať si děti klidně posoutěží, jen my jim to nesmíme znechutit. To je můj názor. | |
| Peter | 21. November 2010 |
| ... to je aj môj názor na uskutočňovanie "súťažných" podujatí vo folklóre, ktorý prezentujem stále kde sa dá. Myslím si, že súťaže, ako také patria niekde inde a nie ku udržiavaniu tradícií... | |
| Kontakt: peter@seman.sk | |
| Ladislav | 21. November 2010 |
| Pozrel som si vídeá zo súťažného vystúpenia ktoré poriadala rodina Kováčovcov pod názvom "Zlatá Heligonka " Z vystúpenia jednotlivých súťažiacich možno konštatovať, že celé podujatie sa nieslo v dobrej pohode a atmosfére. Bolo vidieť veľkú snahu a aj zručnosť malých heligonkárov, ktorí nesporne za pár rokov sa dostanú na výslnie heligonkárskeho neba. Samozrejme neprislúcha mi hodnotiť úroveň súťažiacich, ale čo je dobré tak to treba pochváliť. Porotcovia, ktorí hodnotili súťažiacich páni : Liska, Hampl a Rošer svojím vystúpením v galaprograme, tak ako vždy oslnili. Prvých dvoch osobne poznám a som veľmi rád že sa považujeme za dobrých priateľov. Kvalita a zručnosť ovládania heligonky, ako aj spevu porotcov, bola zárukou objektivity hodnotenia súťažiacich. Trocha som sa zamyslel nad tým, či je vhodné poriadať súťaže a hlavne u mladých hráčov. Veď 1.2. a 3. miesto je len jedno a čo ostatní, veď nechali kus seba, svojej duše a srdca na javisku. Celé svoje umenie a zručnosť bravúrne odviedli, či súťaž ich neodradí. Môj názor je že bolo by hádam lepšie ohodnotiť vecnými darmi všetkých, čo by im pripomínalo ich vystúpenie a tým možno aj veľkú chuť sa zdokonaľovať v hre a znova vystúpiť a ukázať kus svojho umenia. Môj názor na zrušenie súťaží pramení aj z poznatku dosť negatívneho, ktorý sa udial po skončení súťaže, nakoľko rodičia jedného súťažiaceho vynadali porotcovi len preto, že ich syn neobsadil prvé miesto. Bol by som veľmi nerád, keby niekto rozoberal môj príspevok slovo po slove a vyvracal mi môj názor. Budme k sebe tolerantný a rešpektujme sa navzájom pri vyjadrení svojích pocitov a názorov, ktoré nikomu nevnucujem, sú len moje. Budem veľmi rád, keď niekto vyjadrí svoje pocity a názory npr. aj na vyššie citovanú akciu. Podľa môjho názoru hodnotenie má byť objektívne a nehľadať muchy, vždy sa nájde nejaký nedostatok, viem o čom hovorím, lebo sám som organizátorom festivalu heligonky v Seredi a celé to zorganizovať, zaranžovať je poriadna drina. Čiže patrí aj vďaka Kováčovcom za vytvorenie pekného podujatia. s úctou JUDr. Skubeň | |
| Peter | 21. November 2010 |
| "B" - je právne! Ak ich dáš do burzy, poteší to nás všetkých :-) | |
| Kontakt: peter@seman.sk | |
