Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| Palo | 8. Jún 2011 |
| Suhlasim s Cadcanom, je to rozumny prispevok, ale...to, co napisal Stefan, to ma pobavilo, az mi slzy tiekli od smiechu. Humorista prvej triedy!!! Pekneeee! Dakujem obidvom a verim, ze aj ostatni ucastnici diskusie sa potesili. | |
| Čadčan | 8. Jún 2011 |
| Milý Ištván ( pomaďarčil som Ti meno, lebo sám vo svojom príspevku tvrdíš, že je jedno aké toponymum dáš v pesničke - či Na tej Detve studňa murovaná, či Na Orave studňa murovaná ... ) ! Ak nie si pubertiak a bol si na vojne, tak vieš, že miesto odvodu ( asentírky ) sa zďaleka nezhoduje s miestom, kde človek narukuje. A všetky muzikologické znaky svedčia o tom, že pôvodného neznámeho autora piesne vzali za vojáčka v Hodoníne - na juhu Moravy, lebo odtiaľ zblízka pochádzal. Ak spieva Frank Sinatra pieseň New York, New York - spievajú ju s týmto názvom aj všetci jej interpreti z druhej vlny. Ak spievali starí Pražáci pieseň Na Pankráci, nikto rozumný nebude spievať na tú melódiu text Na tehelnom poli. A strom na Kráľovej holi, nie na Kilimandžáre, má vrch naklonený do šumiackej zemi. Lúčnica, keď ide spievať do sveta, nespieva v Londýne pieseň s textom - Z Londýna dievčence, kde sa umývate. Aj obyvateľ Kysúc viac ocení, keď bude počuť text Tam od Prešova v tim poľu ako keď bude nejaký moderný upravovateľ spievať Tam od Čadce v tom poli. A úplne rovnaké je to aj s muzikou. Pieseň Tam okolo Levoči vyznie jedine s východniarskym štýlom hudobnej interpretácie, pieseň V pondelok doma nedudem zasa jedine s terchovskými grífmi. Každá je určená svojskou tonalitou, výstavbovými postupmi určitému regiónu. A kto tomu neverí, neverí, strela jeho materi ... a kto nechce veriti, veriti, kopneme ho do .... :- )))) | |
| štefan | 8. Jún 2011 |
| keď že bolo času dosť, prší tak som mal chvílku a počítal som diskúsiu. obdivujem vašu aktivitu, ktorá nemá páru na svete a to preto, pýtam sa prečo má hrať človek z hodonína " v tom matrine za vojačka ma vzali, prečo má hrať martinčan v hodiníne za vojačka ma vzali, prečo má hrať hodonínčan v ružomberku za vojačka ma vzali, ked každý rukoval niekde inde, tak nech aj spievajú ako sa im lubi a k čomu majú v žiovote vzťah, hlavne nech spievajú ked budú plakať tak to bude zle. Prečo má oravec hrať natej detve studňa nalovaná , ked aj na Orave je studňa čiže na orave studňa malovaná..., Prečo má hrať kysudčan na orave dobe na orave zdravo, ked sa dá na kysuciach dobre... a jemu je orava ukradnutá, Prečo má človek z iného regionu chváliť detvu, oravu spiš a pod. ked mu je srdcu milší kraj kde vyrástol. Prečo by nemal čech, moravák hrať slovenskú piesň ? prečo by slovak nemal hrať českú moravskú pieseň, len preto že sa to nejakým indivuduám napáči aby mali dovod moralizovať a hanobiť? a sprosti kecať ? alebo to nevedia ? Ako by sa vám to páčilo ked prídete do zahraničia chcete navštíviť kultúrne podujatie a domáci by vám povedal "debo" nespievaj lebo to nevieš ako mi !!! , ale tí ľudia sú velmi radi ked aj znetvorene spievaš len spievaj lebo nie su hlupáci a chcú aj v takejto podobe zaniesť do sveta ich kultúrne zvyky. Ak sa chcete separovať ako odpad, flaše, papier a ostatné v kultúrnych zvykoch a bránit inému aby sa podriadil vaším názorom, ktoré su od pravdy daleko tak to by bola anarchia. vyskytuje sa tu názor dedičstvo naších otcov : pozor !!!! ked môj otec bol vrah, pijan, zlodej a pod. aj ja mam ísť v jeho šlapajíách ? to by bolo dedičstvo. ale našťastie to vaše dedisčstvo je " kultúrne tradície toho či onoho regionu " nič viac. Lebo ak bo tvoj otec pijan pokračuj v pití to je tvoje dedičstvo a pod. Ja by som aj rád uviedol svoju adresu ale čítal som nik nemusí sa podpísať vy / 2-3-ja / hned viete kto to písal. tak že načo, keď všetci všetko viete. príjemná deň a máte dôvod útokov lebo môj názor nie je totožný s vaším. | |
| Šimon | 8. Jún 2011 |
| Mišo je to tak jak jsi napsal, důležité je že jsou lidé kterým to není lhostejné, v tom je základ k řešení nějakého problému nebo situace. Až budou všichni jen mávat nad vším rukou tak to bude opravdu špatné. Důležité je ohýnek zapálit, když se pak dobře přikládá a vítr fouká ze správné strany není třeba se bát že vyhasne. Tak ať nám hoří ten heligonkářský ještě dlouho !!! | |
| Mišo | 8. Jún 2011 |
| Šimon, máš takisto veľkú pravdu, že učitelia v hudobnej škole posúvajú úroven heligonkárov na vyšší level. Avšak kedysi bola hra taká rozmanitá, že si nemusel vidieť heligonkára, stačilo počuť a vedel si, kto hrá. či je to ten alebo henten. Teraz, hrajú heligonkári podstatne kvalitnejšie, avšak ak ho nevidíš, tak takmer nevieš, kto hrá, pretože prstoklad majú všetci totálne rovnakí bez ohľadu na to odkiaľ sú, malý rozdiel je len v tom, že niekto je viac a iný menej talentovaný, preto niekto zvládne rýchlejšiu hru a pestrejšie cifry ako ten druhý. Ináč ako zarytému folkloristovi mi rôzne kankánové skladby a pod. veľmi nepasujú k heligonke, ale je to samozrejme vec vkusu. Takže toto nezazlievam nikomu. Iné je už to, čo píšeš a to detvianska cifrovačka mladého Lukáša. Je to škoda, že chalan neodkukal niečo od nejakého kvalitného heligonkára z Detvy, lebo ked tie pesničky počuje detvanec (a nemusí byť ani heligonkár), tak si povie - čo ten chalan hrá. Niekedy je autentickosť krajšia a srdcu bližšia ako dokonalá, vycibrená technika, avšak nejaká všeobecná naučená cifra nepasuje do pesničky z každého regionu... Ale klobúk dole pred chalanom, je skutočne výborný. To sa mi páči, že fakt nehrá len kankány a pod. skladby, ved heligonka bola v minulosti zväčša ľudový nástroj, takže má veľké plus, že sa snaží hrať ľudové piesne z rôznych regionov, len tie špecifiká jednotlivých regionov si musí doštudovať, aby to bolo autentické a mohli sme hovoriť o folklore. | |
| Šimon | 8. Jún 2011 |
| pro Mišo Mišo plně chápu o čem píšeš a máš ohromný kus pravdy. Dřív to bylo asi tak že tata vzal heligonku a synka doma něco naučil, něco chytil od jiných a když byl koumák tak se něco naučil sám. Samozřejmě otec ho učil písníčky takové kde žil a které se tam hrály a tím se i styl hry přenášel z generaci na generaci a písničky se hrály tak jak se asi mají hrát. Dnes chodí mnozí do hudebních škol kde je výuka položena na úplně jiném základu a je pojata naprosto jinak. Jak nechám každému na zvážení, já si myslím že dobře a dnešní mladí hráči jsou jak po teoretické tak technické stránce na vysoké úrovni. Problém je asi v tom kdo by měl například toho diskutovaného Lukáš naučit tu třeba detvianskou písničku zahrát tak jak se má a nevnášet do toho prvky z jiného stylu. Určitě by to technicky zvládnul perfektně zahrát, chybí ale někdo kdo by mu to ukázal, naučil a vysvětlil jak se kde u Vás hrálo a jak má písnička správně vyznět. Jsou hráči kteří to nějak odšudlají a je jim jedno jak protože třeba na to technicky nemají a nechce se jim ani už více na sobě pracovat, tito mladí ale mají všechny předpoklady se to naučit, akorát neví jak a kde, tady jsem došel do slepé uličky a nevím kam dál. Tady je to chlapci na vás všech jak s těmito talenty budete dál zacházet. Myslím si ale že učitel v hudební škole tuto roli nesplní, ten jim dá dobrý základ techniky a teorie, tím si své splní a ostatní by zase měli převzít ti tátové a dědové. Takže já nevidím chybu ani v p. učiteli ani v tom nadaném žáčkovi. Když budu konkrétní třeba u toho Lukáše tak si myslím že vynikající talen a píle jak Martina tak Lukáše vyústila v úspěch ke kterému jim zde většina ze srdce blahopřeje. Pokud má být Lukáš i vynikající folklorista je potřeba mu odněkud pomoci. Přemýšlejte a třeba pomozte, on to podle mne zvládne. Když vidím s jakou precizností a přitom přirozenou jednoduchostí a krásou hraje některé lidové písničky jeho učitel tak jsem si tím jistý. | |
| Mišo | 8. Jún 2011 |
| reakcia na MH: to, že si niekto chce zahrať pesničky z iného regionu, tak to mi nevadí. ale ked ich prezentuje ako svoje a ako tu už bolo napísané, je evidentné podľa čŕt melodie, že tá piesen je absolútne z iného regionu, tak to je potom skutočne prznenie. Aj v Detve si môžeme spievať východniarsku pesničku, však sa bavíme folklorom, ale podľa melodie vieš, že to je východniarska piesen, tak sa nebudeme tváriť, že je detvianska. a zase opačne... čo sa týka učiteľov heligonky v rôznych umeleckých školách - mám na to svoj názor, možno ma teraz zmetiete pod čiernu zem, ale nepáči sa mi tento systém, hlavne preto,že sa vplyvom takýchto učiteľov sa vytráca regionálna rozdielnosť hráčov na heligonku. aspon u nás v okolí Detvy alebo na strednom Slovensku. tí, čo sa učia od učiteľov, tak hrajú síce akordicky presne, ale nerozlišujú region - ak spolu chodia do školy, tak zrazu hrá rovnako heligonkár z Detvy, z Balogu, Brezna, Hrinovej, Očovej, Krivca, Budinej a pod. a kedysi tie rozdiely v hraní, cifrovaní boli totálne rozpoznateľné aj ked sa stretli heligonkári z dediny o 15 km vzdialenej. Teraz heligonkár zahrá balocké piesne dokonale harmonicky, ale už to nie je ten Balog, ktorý má byť a vytráca sa autentickosť a špecifickosť regionu. Mladí už nejak nepočujú tie rozdiely, starší heligonkári vedia o čom hovorím. A toto pripisujem učiteľom, ktorí vyučujú hru na heligonku na ZUŠ, ktorí veľakrát učia na heligonku, ale z toho regionu ani nepochádzajú a teda tú pravú regionálnu hru nemajú v krvi. | |
| Rado | 8. Jún 2011 |
| v Dezericiach som zial nebol, nebude prosim k dispozicii aj nejake video takych "irecitejsich" heligonkarov? iste tam boli aj taky, to video je pekne a hranie technicky bravurne ale na moj jednoduchy vkus asi prilis umele. vdaka. | |
| Horňan | 8. Jún 2011 |
| K videu z Dežeríc : vyzerá, že je to pekná akcia. Aj podľa mňa bol najpresvedčivejší manželský pár - tým jediným som veril všetko. Hochman má veľmi šikovné prsty. Oveľa viac mu však svedčala koncertantná skladba. V našich ľudových piesňach mu technika úplne prevalcovala ducha skladieb. Aj môj základný postreh k podpolianskej nôte bol rovnaký - hral ju ako napudrovaný umelec v parochni pre zjemneného francúzskeho kráľa - mal ju hrať ako holopupkár pre svojich lazníckych kamarátov. Ale to hádam časom príde. Inak veľmi pekné video. | |
| Marek | 8. Jún 2011 |
| Dobré ráno. Ďakujeme za Dežerice-video. Súhlasím so všetkým s hodnotením Čadčana až na dve veci : - najpresvedčivejší boli manželia - v ich podaní to nebola technická exhibícia, ale ich život - Lukáš Hochman hral v piesni Ve skalici na rínečku niektoré cifry na úkor rytmu. A tá podpolianska cifra - tá mala vyznenie ako do detskej reklamy na švajčiarsku čokoládu Milka. Fialová krava sa pasie pod končiarmi Álp. To mal hrať trvdšie, nebáť sa udrieť na basy ... | |
| Priatelia heligonky | 8. Jún 2011 |
| Lukino- srdecne gratulujeme. Z Tvojho uspechu sa tesia cele Dezerice. | |
| ... | 7. Jún 2011 |
| Výchovný koncert! | |
| Čadčan | 7. Jún 2011 |
| Ďakujeme pánovi Vránovi za záznam z Dežeríc, je podnetný. Pán Čerňanský aj mládenec Hochman majú naozaj neuveriteľne rýchle prsty, sú dobrí. Ich hudobný prejav inklinuje ku bavorskému poňatiu ľahkých trilkových cifier, to však muzikálne prekážalo len pri dvoch následných inštrumentáciách slovenských ľudových piesní, lebo poňatie našich primášov pri harmonických rozkladoch je značne odlišné. Inak boli výborní. Rakúšania si držali celý čas svoje, tak by to malo byť. Najpresvedčivejšie ( paradoxne ) však vyznela estrádna vsuvka ˝Mexičanov˝, tí si boli svojou hrou a prejavom najviac istí. Pekné podujatie, nabudúci rok musím zliezť zo severu Slovenska trošku južnejšie. | |
| Štěpán | 7. Jún 2011 |
| http://www.youtube.com/user/Vrana1935?feature=mhsn#p/a/u/0/81d8fAH-FEI Právě jsem překontroloval 1. část Dežerické cifrovačky na YouTubel. Najdete tam šestero vystoupení. Hosty z Rakouska jsem den před setkáním sledoval při večerním posezení u souseda Jozefa Rybára na zahradě spolu s Fišeráky z Prahy a dalšími hosty se zatajeným dechem. Nahrávka z jeviště se povedla a kdo bude poslouchat na sluchátka, usliší každičký tón. Moc mne těší, že jsem poznal našeho Admina osobně. Do diskuze o vhodnosti nebo nevhodnosti co a jak zpívat se nepustím- Do 1. bloku z Drežeric jsem přidal píseň u nás známou "Když jsem šel od vás" Jožka Trúbová ji zazpíval se zajímavým textem - všem slovům jsem nerozuměl, ale znělo mi to krásně. Přidávám se ke gratulaci pro Lukáše Hochmana - Lukáši, hrál jsi i tyto skladby? Martin a Klára Koblížková, jejich hra, nástroje a to aranžmá! Znovu říkám, když si to poslechnete na sluchátka ve stereu, budete mít nádherný požitek z koncertních mistrů Takže dobrý zvuk všem Štěpán | |
| Kontakt: vrana1935@seznam. cz | |
| MH | 7. Jún 2011 |
| V Turzovke je viac skupin heligonkarov.Niektoré su nove,niektore rozdelene,niektore rozpadnute.Nie vsetci vydali CD-čka.Niektori hraju pre potešenie a zabavu,niektori sa chcu ukazat a nahraju na CD aj Detvu a je im to jedno.Doležite je ,že vznikaju nove skupiny mladych heligonkarov pod vedenim pedagogov zo ZUS.Dufajme ,že oni su a budu zastancovia a zastupcovia reginalnych piesni Kysuc,ale aj inych hudobnych žanrov.Tých skor narodených už neprerobiš.Vždy sa hravali a spievali piesne z roznych regionov pri oslavách ,stretnutiach.Ak sapiesen pačila ludia si ju oblubili a o to častejšie ju spievali.A čo sa týka tých československých trba dodat,že polovica kysučanov staršej generacie robila v čechach,hlavne na ostravsku.Tam stravili pol svojho života.preto si spiavaju mnohe česke piesne po slovensky ale aj včesku niektore slovenske po česky.To sa im zazlievat neda. | |
| Čadčan | 7. Jún 2011 |
| Keď chodil Karol Plicka pred 80-imi rokmi po Slovensku, v každom kraji zapísal mnoho pesničiek. Niekde si ich zachovali ( Vajnory, Šumiac, Terchová ... ), inde sa sústredili neskôr na módne šlágre a na svoje pôvodné piesne zabudli. Nie je ich však ťažké objaviť ( u najstarších pamätníkov či v rôznych rukopisných zbierakach ) a opäť vniesť do svojho prirodzeného prostredia. Aj poslucháč sa dá kultivovať, netreba mu podbiehať výberom najväčších odrhovačiek, ako to robil Senzus. Tri-štyrikrát treba zahrať svojim ľuďom starodávnu pieseň, postupne sa ju naučia a budú až takí pyšní. Že spievajú pesničku svojich dedov svojim nárečím, že nežijú vo FOLKLÓRNE CHUDOBNOM REGIÓNE. Veď podľa repertoáru väčšiny kysuckých heligónkárov by si človek mohol myslieť, že tu u nás žijú tisíce hochov z Čiech, ogarov z Valašska, synečkov z Horňácka, parobkov z východu, mládencvof z Myjavy, šuhajíčkov od Trenčína .... | |
| Peter | 7. Jún 2011 |
| Paľo, v poslednej časti príspevku máš pravdu, nemôžem však súhlasiť s vyjadrením, že "nie všade bol folklór". Predstav si, že ON bol naozaj všade, ak sa to dá expresívne povedať. Rozvinutý - nerozvinutý? Môže sa to vôbec porovnávať? V súčasnej dobe môžeme hovoriť iba o "zabudnutom", či vytratenom folklóre v niektorých regiónoch a nie o tom, či niečo v jednom regióne je (bolo) krajšie - škaredšie, rozvinutejšie - zaostalejšie... | |
| Kontakt: peter@seman.sk | |
| Palo | 7. Jún 2011 |
| - no a ktorí sú to v tej skupine, čo obiehajú zrazy? - chcete pôžičku? Pozrite Burzu! - nie každý región sa má čím pochváliť. Nie všade je rozvinutý, alebo bol, folklór. Mne osobne sa páčia detvianske, hrám si ich pre vlastné potešenie, lebo u nás sú neznáme. Aj mnohé východniarske sa mi páčia. Aj záhorácke. České, moravské. Ak hrám pre niekoho, musím voliť pesničky, ktoré on pozná a spieva. Slúžime ľudu! Zrazy neobieham, hrám len v regióne. Popri známych sem-tam zahrám aj dačo v zmysle - A takúto ste už počuli? Aj na Superstar spievali rôzne anglické, nie? Obvykle sa rýchlo naučím pesničku, ktorá sa mi páči - problém je, že ju ľudia v regióne nepoznajú, takže je len pre mňa. Napriek tomu ma to baví. A ak chcem baviť iných nepomôže mi knižka starej matere, musím hrať to, čo vedia ľudia spievať. A dnes je už pomaly ťažko nájsť aj takých čo chcú a vedia! Ako to pociťujete vy? | |
| Čadčan | 7. Jún 2011 |
| A ešte musím priznať, že najhoršie sú na tom naši Kysučania. To ma dosť mrzí, lebo my tu máme na Kysuciach dosť starých a pekných pesničiek. | |
| Čadčan | 7. Jún 2011 |
| Petrovi dávam za jeho posledný príspevok plných sto bodov. Utvorila sa nám skupina heligónkarov, ktorá obieha všetky zrazy heligónkarov na Slovensku aj Morave. Niektorí majú na sebe síce oblečenú imitáciu kroja ich kraja, ale ten výber a interpretácia pesničiek ?!?! Ja tvrdím, že menej je niekedy viac. Radšej sa predviesť troma poriadnymi pesničkami z vlastnej dediny, ukázať ich ducha, krásu, štylistickú čistotu, ako bezhlavo kopírovať pesničky z celého bývalého Československa. Nuž, ale ako správne poznamenal Peter, niektorým etnoumelcom to aj tak nič nepovie. Blažení tí, ktorí sú nevedomí. | |
