Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| štefan | 9. Jún 2011 |
| váženi mate pravdu každý v niečom, ale ja si myslím že heligonka nemá hrať ale spievať podľa toho aká je pesnička napríklad, smutá plakať, veselá radovať sa, prilúčení túžobná a tak dalej. Toto všetko tento nástroj je schopný urobiť ale len vtedy ked hráč hrá srdcom ked aj on prežíva text pesničky. Ale mnohý hraju ako stroje perfektne nacvičené ale nič viac. Aj rus ked zahrá častušku alebo podmoskovske večery tak to má ako sa hovorí gule je tam mnoho citu a tak to má byť. Na druhú stranu sú piesne ktoré zludoveli hodne sa to prejavuje u českých, cez dve vesnice, pod jednou strechou a pod. aj tie sa dajú hrať s citom ale musí sa dodržiavať rytmus a pod. , u ľudových to nie je až tak dôležité, lebo nikdy nikto nevie či to dobre potiahol a či vôbec to má byť tak. A prosím už len neskumajte odkial je pesnička kto ju prvý vymyslel a pod. nech ju hrá ktokolvek ale nech len hrá, lebo keby sa držali všetci vaších mudrovačiek tak nikto by nehral nič a čumeli by sme v krčme ako idioti pri pive a ožierali by sme sa. | |
| @ | 9. Jún 2011 |
| heligonka nemusi byt vzdy len folklorny nastroj, bola by skodo ho nevyuzit aj pri inych pesnickach. | |
| Mišo | 9. Jún 2011 |
| Ved presne o tom som písal a som rád, že zdieľame spoločný názor. Heligonka na Slovensku a asi aj v ČR je najmä ľudový nástroj a myslím, že tak by sa mali aj heligonkári prezentovať. a nie svojou hrou na heligonku napodobnovať hru na klávesovke. na tej sa hrávajú iné skladby, alebo slúži ako doprovod pri ľudovej muzike a heligonka by mala ostať ako sólový nástroj pre ľudové piesne. A bohužiaľ učitelia rôznych ZUŠ sú síce notovo perfektní, no nemajú to ľudové cítenie, oni len vyslovene učia hrať čisto, ale bohužiaľ nie pekne. a ako som písal, vytráca sa z hrania ten ľudový a folklorny duch. je to veľká škoda, lebo mna a možno viacerých zanietencov folkloru poteší viac autentická hra heligonkára z daného regionu (aj ked možno nie úplne dokonalá harmonicky) ako síce dokonalá hra ale ako ste písali - strojová, kde akoby chýbalo to srdiečko hráča. hrá presn na gombík to, čo ho naučil jeho učiteľ... - a folklor takýmto štýlom pôjde do zabudnutia, bohužiaľ. | |
| Jiří | 9. Jún 2011 |
| Každý má svůj kousek pravdy, souhlasím že kankán a podobné není to pravé pro mladé začátečníky, ale to už je nejspíš vina samotných učitelů, nebo ZUŠ a jejich osnov. Dříve to tak ale nebylo.Když vzpomenu Nejtkovu školu na knoflíkovou harmoniku, tak po zvládnutí stupnic a pár nezbytných cvičení následují písničky a pokud se nepletu tak první je Já jsem malý mysliveček tedy lidovka. Myslím si, že by děti určitě víc bavilo začínat právě na lidovkách a ne na kankánu. Někdy mi připadá, že je pod "úroveň" ZUŠ vyučovat jinou hudbu než klasiku. Bydlím přímo naproti hudební škole a lidovku jsem ještě neslyšel a harmoniku už vůbec ne. | |
| Kontakt: autonagano@seznam.cz | |
| Mišo | 9. Jún 2011 |
| Presne ako tu niektorí píšete. písal som o tom aj včera. Učitelia by síce mali dať základy hry na heligonku (je to pomoc pre mladých), no zabúdame na to, že ak mi raz učiteľ dá zlý prstoklad a naučí má ináč cifrovať, tak to bude pre mna oveľa zložitejšie sa prerobiť. takže v tom vidím rozdiel u starších heligonkárov, že sa už od začiatku učil sám, prípadne možno od svojho otca, starého otca, suseda, sváka, ktorého videl a počul hrať niekde na gangu pred domom. učil sa ťažšie a možno dlhšie, ale ak chcel a mal talent a sluch, tak sa naučil. a naučil sa svoju cifru, svoje hranie - také aké bolo príznačné pre ten region. Teraz sa všetci učia strojovo v hudobnej škole a myslím, že pre mladých by bolo potom ťažké prerobiť sa po pár rokoch na iné hranie a začať akoby odznova dávať prvky svojho regionu do naučeného hrania. Ale jedno je isté - kvalita hry na heligonku u mladých hráčov rastie, no upadá autentickosť folkloru a vytráca sa jedinečnosť hráčov. skutočne o pár rokov budú hrať všetci rovnako - len podľa talentu niekto lepšie a niekto horšie. Tomu treba zabrániť a možno že začiatok by mal byť už v tom, že na heligonke by sa mali hrať ľudové piesne a nie rôzne kankány - hlavne na prehliadkach a súťažiach na Slovensku. v krčme nech si zahrá heligonkár čo chce, hrávali sme kedysi aj lambádu :-) alebo Otvárajte kasíno a pod. ale nebudem hrať lambádu na javisku v kroji predsa... a heligonkárske prehliadky by mali byť najmä o folklore a predstavovaní hry jednotlivých regionov a nie o kankánoch, lambádach a pod. Nič v zlom, ale neviem si predstaviť mladého Lukáša ako vystupuje na detvianskych slávnostiach - čo by zahral pred 5000 divákmi, ktorí žijú celý víkend folklorom? kankan? alebo tú detv. cifrovačku, ktorú hral? s tým by úspech veru nezožal - skôr naopak. a pritom je to excelentný heligonkár... | |
| Šimon | 9. Jún 2011 |
| pro Miro Vaše příspěvky se krásně čtou, je v nich moudrost, rozvaha, slušnost a velké znalosti v oboru který je nám všem blízký. Zdravím Vás !!! | |
| Miro S. | 9. Jún 2011 |
| Myslím si, že je dôležité kde človek vyrastal, alebo kde dlhú dobu žil. Vplyv tohto prostredia v ňom zanechá stopu. Samozrejme musí mať záujem o ľudovú hudbu a o hudbu vôbec. Veľa ľudí dokáže viac menej dobre napodobniť ľudové pesničky, s ktorého koľvek kraja, regiónu, ale ten kto tam vyrastal a počúval často tieto piesne a muziku, ten to dokáže určite dokonalejšie, pretože to je v ňom! Myslím si, že žiadny učiteľ ma nenaučí tak presvedčivo hrať ako hrá dobrý heligonkár z Detvy, z Terchovej, zo šarišskej či spišskej oblasti, keď ja pochádzam zo západného Slovenska. Tiež si myslím, že učiteľ je ale dosť potrebný, aby dal žiakovi základy, ktoré potrebuje pri hre na akýkoľvek hudob. nástroj a tiež nejaké základy o hudbe. Je to všetko ešte aj o talente, alebo schopnosti vycítiť, ale aj - a to chcem podčiarknúť - interpretovať tú podstatu, ktorá je v ľudovej piesni toho ktorého regiónu! Nechcem sa nikoho dotknúť, že tu menujem len pár hráčov na heligónku, ale keď hrajú páni Tonko Bendík, Matúš Mitter, Miloš Bobáň, Vasil Leško, Ďuri Poláček, alebo Martin Čerňanský, tak nieje to len to, že vynikajúco ovládajú nástroj, ale že každý hrá nenapodobiteľne!!! No, ale nikto nieje dokonalý a čo človek to názor, tak nech si každý hrá ako vie a čo chce a keď chce verejne vystúpiť, tak nech sa to dá aj počúvať. Nech nás heligónka spája a nie rozdeľuje! | |
| Šimon | 9. Jún 2011 |
| pro Horňan vím o čem mluvíš ale je to asi velký problém. Já si myslím že ten učitel nám nemůže vychovat toho správného folkloristu jak se tu o nich bavíme. Má tam děti z různých regionů a nemůže to dělat stylem, Janko je z Terchovej tak budeš cifrovat, Anička z Kysůc bude hrat takto a Jožko z Detvy bude cifrovat zase jinak. Jak jsem psal níže, on jim dá základy teorie a techniky, ale folkloristy z nich neudělá. Může jim to vysvětlit, seznámit je s různými styly používanými v lidové hudbě v různých regionech, ale podle mne to je nad jeho síly a možnosti. Navíc si myslím že je poznat kdo v tom vyrostl a má to v srdci a kdo se to snaží nějak naučit. To je na pódiích podle mne hodně vidět. Já si sednu s kamarády a jsem schopen se za nějaký čas nějak naučit třeba ten terchovský cifruňk, ale pokud s tím někde vylezu tak to bude fraška, kamarádi ze slušnosti řeknou že jsem se snažil a dobrý, ale zbytek mne poprávu vyveze na kolečkách na hnojiště. Já nevím jak v tomto poradit, talenty máte, dobré učitele taky tak se snažte !!! Já to vidím tak že budou pořád hráči typu Miloše Bobáně, Viktora Chudoby, Palka Lísku, p. Ganopčíka, Vinca Krkošky, p. Bendíka a spousty dalších a pak budou ti techničtí hráči kteří budou hrát to co my nikdy nezahrajeme a když budou hrát to co hrajeme my tak je za to budeme kritizovat že to není to pravé ořechové a třeba poprávu protože podle mne se ten folklór moc naučit nejde, s tím se musíte narodit a žít v tom. A je dobře že to tak je, je to tím nedotknutelné a má to v této formě šanci na přežití. Jak s tím začně lidská bytost nějak manipulovat a špekulovat tak je to první předpoklad že to zmizí ze světa jako spousta dalších věcí kolem nás. Bílý nosorožec v zoo je hezký, chlubíme se jeho odchovem ale je to na hovno, nebýt nás tak jich byly tisíce v mateřské divočině. pro Peter zaplaťpánbůh že to stojí na těch zanícených jednotlivcích, až bude kultůra stát na těch státních úřednících tak to bude víš kde. Fakt je že stát by měl mít zájem na tom aby tyto tradice které jej dělají takovým státem zůstaly zachovány a nebylo to jen na nadšení jednotlivců. | |
| Peter | 9. Jún 2011 |
| Presne tak! Zhodou okolnosti sme sa včera s kamarátom náhodou stretli a spolu sme rozoberali aj túto tému. Zhodne sme konštatovali, že ak to tak pôjde ďalej, tak o pár rokov už budeme po vystúpení debatovať iba o tom, že či najlepšie zahratý kankán (alebo čosi podobné) bol hráčom čo vystupoval 5. v poradí, alebo 8., či 10..... ? A potvrdili sme si aj inú vec. Môžeme debatovať o nejakej "duši" nástroja, či v ňom ukrytej histórii - to naozaj môžme... ale bohužiaľ zostane iba pri tom. Všetko toto je iba psychológia, ktorá síce hýbe ľudskou bytosťou, ale zvuk nevydá! Hudobný nástroj je iba dobrý, alebo zlý... a technický vývoj nemôžme zastaviť. Či si to niekto chce pripustiť alebo nie, o oných pár rokov väčšina tých našich starých "klenotov" skončí v sklených vytrinách. | |
| Kontakt: peter@seman.sk | |
| Horňan | 9. Jún 2011 |
| Učitelia hry na heligónku v rôznych ZUŠ sú dvojsečná zbraň. Hrať naučia, pokiaľ žiak nie je vyslovené nemehlo. Vychovávajú však ( až na malé výnimky - Bobáň ... ) čisto pódiových hráčov, ktorý nemajú individuálny prejav. Vylezú na pódium, zahrajú kankán alebo Kalinku, zlezú z pódia, kde ich oslovia veselí chlapi : Zajhrajte čosi ! A oni spustia Straussov Valčík na modrom Dunaji. Keď vyšlo koncom minulého tisícročia CD Heligónkari 1, bol na ňom Miho z Terchovej, ktorý hral inak ako Máček z Marikovej, inak zasa Paľovič z Poník, Mitter z Korytárok, Bendík z Hrušova .... Každý hral piesne svojej dediny štýlom hry svojej dediny s vlastným hráčskym naturelom. Dnes by sme na žiakoch ZUŠ nerozoznali, či je z Kysúc, Podpoľania .... A v tom vidím najväčšiu úlohu učiteľov hry na heligónku. Neprodukovať stovky prefabrikátov, ale radšej niekoľko originálov. | |
| Peter | 9. Jún 2011 |
| Stále však všetko stojí a padá na oduševnení, zanietení jednotlivcov, na ich vlastnom úsilí, presvedčení a možnostiach. Pre oficiálne úrady je tradičná kultúra (na Slovensku a určite aj v Čechách) na okraji záujmu, na poslednom mieste v poradí dôležitosti. V takomto prostredí sme si bohužial vychovali už celú jednu generáciu ľudí... | |
| Kontakt: peter@seman.sk | |
| Šimon | 8. Jún 2011 |
| pro Jiří Myslím si že tak jak píšete to není, nikdo tu učitelům nenadával že ničí folklór, řeč byla trochu o něčem jiném, o přesné interpretaci lidových písní z daného regionu. Myslím si že tu není nikdo kdo by si lidí jako je např. M. Čenanský a někteří další nevážil a jakákolliv pochybnost nad jejím přínosem pro další žití heligonky je pro mne osobně nepřípustná. Sám moc dobře vím jaká je u nás situace a proto si všech kdo se stará o mladé hráče velice vážím. Tady můžeme přátelům ze Slovenska jen v koutku duše závidět jak učitelskou základnu, tak i výsledky které jejich mladí hráči dosahují. Nemyslím tím " medaile " a stupně vítězů ze soutěží, ale celkovou úroveň všech mladých hráčů. Tady se o ně starají daleko víc a lépe jako u nás. Alespoň tak to vnímám já za svoji krátkou dobu co se mezi těmito lidmi pohybuji. A jak říkám pokud se to pere a mele je to dobré, je to důkaz že nám na tom záleží. | |
| Štěpán | 8. Jún 2011 |
| Jano, děkuji Vám. Už tomu rozumím. Krásně jste mi při večeři s Jirkou Hamplem zazpívali na můj záznamník. Možná mám Vaši premiéru, protože na jevišti jsem Vás spolu hrát neviděl. Dobrý zvuk Štěpán | |
| Kontakt: vrana1935@seznam. cz | |
| jano chudoba | 8. Jún 2011 |
| Este som zabudol napisat ze to spievaju Milan Chudoba s manželkou Jožkou z Namestova. | |
| jano chudoba | 8. Jún 2011 |
| Stepan, pozdravujem Vas. TA piesen je goralska. Preklad Preco ste mamka moja tak včas vydali prečo ste ma hospodarit nenaucili tarz treba hospodarit, chleba napiect jest navarit a ja neviem nic. Dali ste mi styri miery / roli / aj par koni dali ste mi mamka moja sedmoro svin Teraz mi to muž prepije , čo hodina to ma bije mamicka moja , boli ma hlava Jano | |
| Štěpán | 8. Jún 2011 |
| http://www.youtube.com/user/Vrana1935?feature=mhsn#p/a/u/0/81d8fAH-FEI Rychlík, najdeš ji v tomto bloku z Dežeric. Zpívá ji Jožka Trúbová, pokud jsem jméno zaznamenal správně.Zda zpívají manželé, nevím Štěpán | |
| Kontakt: vrana1935@seznam. cz | |
| Jiří | 8. Jún 2011 |
| Nadávate, že učitelé ničí folklor.U nás učitelé na heligonku téměř nejsou, v lidových nebo uměleckých školách už vůbec ne..Vím jen o jedné školě v Jihlavě kde se vyučuje chromatika a to je novinka, jinde jen klávesový akordeon. Važte si lidí co dokážou naučit alespoň základy a pak je na každem studentovi jaký si zvolí směr a co pak přidá do hry ze svého kraje, nebo od svého příbuzentstva. | |
| Kontakt: autonagano@seznam.cz | |
| jano chudoba | 8. Jún 2011 |
| Stepan, pozdravujem Vas. TA piesen je goralska. Preklad Preco ste mamka moja tak včas vydali prečo ste ma hospodarit nenaucili tarz treba hospodarit, chleba napiect jest navarit a ja neviem nic. Dali ste mi styri miery / roli / aj par koni dali mamka moja sedmoro svin Teraz mi to muž prepije , čo hodina to ma bije mamicka moja , boli ma hlava Jano | |
| rychlik | 8. Jún 2011 |
| a kde je ta piesen? uved prosim ta na nu link | |
| Štěpán | 8. Jún 2011 |
| Horňan a Radko. Na zpracování videí se pracuje. Pokud nevíte, co to obnáší, tak uvádím: Záznam je na šesti kazetách a na dvou SD kartách. Převedení do počitače zabere víc jak 12 hodin. Složitá je syinchronizace tří kamer. Zvuk byl snímán hlavní kamerou dvěma mikrofony a protože jsme měli problém s propojením zvukařova mixpultu musí se zvuk komentátora upravovat. Pokud jste ve hře Lukáše rozeznali jeho niance ve hře, tak záznam není špatný a to mne těší. Zajímá mne, co řeknete na duo Kláry a Martina - akordeon verzus heligonka a jejich choerografii. Pokud může někdo, přeložte píseň Prečo ste ma mamko moja tak včas vydali. Z kterého kraje je. Připomíná mi to Rusinský dialekt, který jsem zaznamenal v Habrové až na konci Slovenska. Štěpán | |
| Kontakt: vrana1935@seznam. cz | |
