Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| no toto | 4. Január 2012 |
| len za seba poviem, ze hram na heligonke bez stojaka, ale velmi uvazujem o tom, ze si to dam preladit. Tolko viem piesni a hram ich, kde by som ten stojak ocenil ako sol v pecenom mase. Prvy krat ked som sa stretol s heligonkou, ktora mala stojak, som poriadne ani nevedel zahrat niektore piesne. Odvtedy sa kazdu ucim tak, akoby som ten D ton z druheho radu obchadzal, teda D pouzivam z prveho radu. Ale ozaj keby som mal stojak, tak duvajom zahram plynule mnohe piesne a nie len duvajom... si tak myslim z mojho pozorovania. P.S. Asi ste si mnohi povedali, ze "ceplá voda." :D | |
| kubo | 4. Január 2012 |
| Peter, dakujem za ozrejmenie duvaja. | |
| 4. Január 2012 | |
| Ďakujem Čadčan za názorný videopríklad - Piťo, nie je tam to na čo sa pýtaš? Inak chlapi, tak všeobecne, bez urážky, len za to že sa neviem lyžovať nebudem tvrdiť že lyžovanie je blbosť, za to že nemám v aute navigáciu, nebudem tvrdiť že je zbytočná a za to že nemám na heligonke stoják nebudem tvrdiť že sa s ním horšie hrá. Všetko sú to totiž nepravdy a nestanú sa pravdou len preto že by sa mi to hodilo. Ak si nejaký budúci heligonkár v snahe nájsť radu otvorí túto diskusiu a nájde tu takéto hluposti, bude len zmätený. Skôr než vyhlásim že niečo je lepšie alebo horšie tak sa zamyslím, prípadne vyspím do rána, aby som mal istotu či nenapíšem sprostosť ktorá je len mojím dojmom a či mám dosť znalostí sa k danej veci vyjadrovať. Vďaka Petrovi, Dominikovy za vysvetlenie a Čadčanovy za názorné príklady, tak má asi vyzerať vecná diskusia a uvedenie vecí na správnu mieru, v tomto prípade ohľadom toho stojáka. | |
| Piťo | 4. Január 2012 |
| Na poslednych dvoch prispevkoch som konecne asi pochopil co to ten duvaj vlastne je. Je to pekny a zaujimavy prednes piesne, paci sa mi. Este mi prosim vysvetlite zrozumitelnym jazykom, aky je rozdiel medzi duvajom a tym estamom. Ako poznam co je co? | |
| Čadčan | 4. Január 2012 |
| Na videu hrajú muzikanti ( treba si všímať najmä kontru a basu ) do 2:24 minúty duvajovým spôsobom, potom záver hrajú štýlom es-tam. http://youtu.be/VvL1_gIRNKY Nuž a na heligónke to vyzerá takto - duvajový spôsob hry je do 0:48 minúty a v úplnom závere. http://youtu.be/aOsAYI5-M6M | |
| Peter | 4. Január 2012 |
| Duvaj a es-tam patria k základným typom rytmického sprievodu v našich sláčikových a cimbalových ľudových hudbách. V obidvoch prípadoch ide o ľudové, bežne zaužíívané a známe muzikantské termíny, ktoré bližšie špecifikujú pohyb sláku (smyka) v hre kontrášov a basistu, s ktorým následne korešponduje aj spôsob úderu paličiek v hre cimbalistu, resp. narábania s mechom v hre heligonkára (harmonikára). Duvaj vystupuje spravidla v dvoch formách, t.j. ako jednoduchý duvaj, alebo delený duvaj. Jednoduchý duvaj znamená hru štvrťových nôt, t.j. dvoch v 2/4-ovom a štyroch v 4/4-ovom takte. Pre delený duvaj je charakteristický 2/4-ový takt so 4 osminovými notami. Pravda, konkrétna rytmická realizácia je vždy iná, má veľa regionálnych podôb ale v zásade je postavená na pevnom viazaní dvojíc nôt a ich osobitom akcentovaní. Tak jednoducho ľudsky sa dá povedať, že pieseň hranú duvajom hudobníci - kontra, basa, cimbal hrajú všetci spoločne vždy na dva doby, iba primáš si hrá čo chce :-). Pri heligónke by sa jednalo o hranie a rozťahovanie/stláčanie mecha takisto vždy na dve doby. Dvakrát po sebe stláčaš - dvakrát po sebe rozťahuješ. (teda ak nemáš stoják, tak určitú časť niektorých piesni nemôžeš správne zahrať) Duvaj je najviac rozšírený vo východoslovenských piesňach a na horehroní. Príklad na duvaj, ktorý som teraz narýchlo našiel. Nevšímaj si rýchlosť zahratia piesne, ale spôsob ako hrajú. Do času 2:25 hrali typickým duvajom: http://www.youtube.com/watch?v=Vp4bF5R8EcU | |
| Kontakt: peter@seman.sk | |
| kubo | 4. Január 2012 |
| Vie mi niekto "polopate" vysvetlit aky je duvajovy sposob hrania? | |
| rychlík | 3. Január 2012 |
| nie je to az tak ako s rucnou brzdou, ale Dominik a Peter to teraz vyjadrili uplne presne | |
| Dominik | 3. Január 2012 |
| Ja hrávam na dvojradovke. Predtým som mal heligonku bez stojáka. A štvalo ma to že neviem hrať tak ako niektorý lepší hráči ako ja. Tak som si jedného dňa naladil stoják. Preučil som sa. A to vám poviem, že bez stojáka to nemá také grády proste tie cifry sa nedajú bez neho zahrať. To keď máte heligonku dvojradovku bez stojáku to ako keby ste išli na škodovke zo zatiahnutou ručnou :D no neviem ako je to na trojradovke stým nemám skúsenosti. | |
| Peter | 3. Január 2012 |
| Nie som hudobným odborníkom, ale ináč to napísať neviem: 1. Mnohé duvajové piesne, resp. piesne hrané tzv. duvajovým spôsobom sa často bez stojáka nedajú štylisticky čisto zahrať. To isté v podstate platí pri hre kontrou. 2. Pri klasickom basovom doprovode takýchto piesni sa neexistencia stojáka akosi "stratí" a až tak veľmi hráčovi stoják nemusí chýbať - samozrejme za cenu trhnutia mechom. 3. Pri mnohých a hlavne rýchlych cifrách na heligónke bez stojaka ich hráč ani nezahrá, pretože nestihne "trhať" mechom. | |
| Kontakt: peter@seman.sk | |
| ??? | 3. Január 2012 |
| Miso, odborne to nikto nechcel :) miesto reci daj uz ten pripad. z toho co si premudro napisal mi pripada ze nakoniec najdes jednu vec kde to TEBE akoze sedi pretoze mas samozrejme heligonku bez stojaka. Ze na kazdu taku cifru pripadaju dalsie tri kde ti naopak stojak umoznuje hrat plynule bez sekania je zbytocne pisat - ved to co hovoris ty je len a len o vhodnom prstoklade. ten sa vzdy najst da, smer mechu ked raz ton nemas nezmenis. tiez prepac, nie som teoretik, neviem ti to vysvetlit. | |
| ,.n | 3. Január 2012 |
| Tak zatial to neni bohviečo s tou hrou taký štandard. ved uvidíme | |
| pre n,, | 3. Január 2012 |
| Zalezi na tom, ako sa technicky citis. Ja hram na trojradovke, lebo hodne pouzivam basfigury. Dvojradovka ma pre mna hlavne malo basov, potom aj tonin. Ked hram skladby, kde sa prechadza do viac tonin by bola este lepsia stvorradovka. | |
| n,, | 3. Január 2012 |
| Tak kupovať trojradovku či nie? | |
| Mišo | 3. Január 2012 |
| pre ??? nie som teoretik, takže ti to neviem vysvetliť podľa nejakých tónov a ani teraz nesedím pre heligonke aby som ti napísal konkrétnu, ale večer si ju zahrám a zajtra ti napíšem. ked berieme, že pri cifrách, kde máš základný tón na vnútornom rade (gombik, kde je stojak) a cifru dávaš prostredníkom a prsteníkom na vonkajšom rade, tak v tom prípade ak potrebuješ dať cifru pri hre dovonka, tak ti ten stojak tam vadí, pretože ten základný tón je iný ako tie dva, na ktorých cifruješ. Je to jedine u tohto tonu a pri cifre dovonka, ináč ako som písal, veľakrát ti stojak hru uľahčí... Prepáč, odborne to neviem vysvetliť :-) | |
| Kojšovjan z Gelnice | 3. Január 2012 |
| ..ešte raz... keď hram na trojtadovke G C F.. keď hram v G tak beriem hlasy z 1radu G z 2radu C aj z tretieho radu F: Obyčajna sa chlapom v te tonine dobre spieva. Keď sa niektora pesnička dobre spieva v C tak len na 2 a 3rade. A keď F tak 2 a 3rad,ale inakši štyl hrania. Ženam sa v tej tonine dobre spieva. Ale ten polton v tom treťom rade musi byť! Npr. na svadbe,clapispievaju,ženy si rozkažu a je dobre keď sa da prisposobiť. Ja osobne radšej na 2radovke,ale potom mudruju,jednemu je to vysoko,inemu nizko atd... | |
| Maťo | 3. Január 2012 |
| Zdravím, neviem akú by som chcel to je ešte budúcnosť, ak máte niekto skúsenosti nechám si poradiť.Čo sa týka hmotnosti heligónky, mali ste už v rukách akordeón?To je iná váha, poznám harmonikárov čo hrávajú na akciách aj celú noc, hovoria že to je otázka zvyku.Myslím, že tá trojradovka má výhodu, že ak som naučený hrať piesne v jednej stupnici, zahrám ich aj v druhej pri rovnakom prstoklade, no až na ten stoják s ktorým hrávam.Zas v 1a2 rade by som bol bez neho, tam by sa to muselo chytiť inak.Viacerí dobrí hráči hrajú na trojradovkách, asi vedia prečo. | |
| ??? | 3. Január 2012 |
| ..ved praveze pri rychlom hrani ti ten stojak moze hru ulahcit tym ze mas bez trhania mechom k dispozicii ton ktory na heligonke bez stojaka nenajdes. Vravim, som strasne zvedavy na tie cifry, ja som sa s takou este nestretol ani pri hre ani pri pocuvani, ale necham sa poucit | |
| ??? | 3. Január 2012 |
| K tomuto si prosim Miso vysvetlenie "Je pravda, že pri niektorých pesničkách ti stojak podstatne uľahčí hranie, ale zase pri niektorých rýchlych, kde treba cifrovať, tak tam ti prekáža a je lepšia harmonika bez stojaka." Podla mna je to totiz nezmysel. Staci si uvedomit co to vlastne stojak je. Neubera ti ziaden ton, ani moznost ako nejaky ton zahrat, skor naopak. Suhlasim s tym ze je to o zvyku, ale zeby ti vadil pri hrani cifier.... uved konkretnu ukazku skladby kde podla teba hrac hra nejaku super cifru a pri ktorej by mu stojak prekazal. | |
| Mišo | 3. Január 2012 |
| pre xyz: určite nie je pravidlom, že pri 2-radovke je potrebný stojak. Niekto hrá s a niekto bez stojaka. Je pravda, že pri niektorých pesničkách ti stojak podstatne uľahčí hranie, ale zase pri niektorých rýchlych, kde treba cifrovať, tak tam ti prekáža a je lepšia harmonika bez stojaka. Asi je len zopár heligonkárov, ktorí dokážu hrať rovnako kvalitne na heligonke bez ale aj so stojakom, o to viac je to obdivuhodné. Čo sa týka trojradoviek a prechodu z tóniny do tóniny, tak sa takéto niečo dá samozrejme na na dvojradovke (asi nie u každej piesne), ale je to možné, no je tam úplne iný prstoklad, takže hráš tú istú piesen, ale úplne ináč ideš prstami ako sa tá piesen bežná hrá v základnej tónine. Trojradovky v niektorých regionoch neuznávajú, takže možno i preto si niektorí heligonkári takto "našli" spôsob ako zmeniť tóninu, ked je to potrebné. | |
