Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| xyz | 12. Január 2012 |
| on asi v poriadku bude a stebou je to ako ? | |
| Ivan | 12. Január 2012 |
| Dobrý večer priatelia. Neviete mi povedať, že čo je s pánom Skubeňom? Písal som mu na jeho mail, chcel som sa prihlásiť na heligonka moja láska a vôbec nekomunikuje. Ak máte správu o ňom, napíšte. Dúfam, že je v poriadku. Ďakujem. | |
| pre Dany | 12. Január 2012 |
| Favorit ano, ale nizsie jopovom spominany Popular nie, tam je to jasne | |
| pre "," | 12. Január 2012 |
| A čo tak skupina Duran Duran? Nepomýlil si si názov a názor? | |
| Dany | 12. Január 2012 |
| Chtěl bych jen připomenout, že Delicie Favorit mají heligonové basy. | |
| , | 12. Január 2012 |
| Aj BA hrala skupina duraj-duraj, basy len tak duneli. To je to, o com tu je rec ? Este tu budu niekde hrat ? | |
| 12. Január 2012 | |
| tak asi radšej tú durajku. Má predsa len tie heligón basy, to uloŽenie basových gombíkov je také prirodzenejšie, na naše pesničky asi lepšia voľba. Oproti Delicii a Hohnerke, je to heligonka! | |
| jopova | 12. Január 2012 |
| Verím, že tie malé hohneročky sú skvelé. V podstate dobre vyzerajú, určite sú urobené kvalitne, sú ľahké, malé. Trošku mi vadia tie basy uložené do štvorca, ale na to si človek zvykne. A viac-menej asi nie sú heligónkové aj keď to je uvedené v názve, že sú to heligónky. Myslím, že sú to kvalitné diatonické nástroje, neviem či majú stoják a zaujímalo by ma ako sa volá ten hmatník /poznám stupienkový a tzv. utopený = gombíky v hmatníku, tieto sú nad hmatníkom, ako býva na trúbke, tak ako sa to volá?/ Zhruba v tej istej cene je možné kúpiť si durajku. Je o kilo a čosi ťažšia /možno aj vďaka váhe basov?, ale určite nielen tým/, má heligónkové basy, uložené šikmo. Možno vnútri staršia technológia, ktorá však vyhovuje. Dizajn hádam aj krajší, väčší výber. Je to určite heligónka! Mám delíciu popular I, nemá stoják, nemá heligónkové hlasy, šírka je taká istá ako u hohneriek, v dĺžke je kratšia o 1,5 cm. Tiež váži 3,3 kg, dokonca s remeňmi. Na bokoch má tie prieduchy /neviem ako to nazvať/ z umelej hmoty. Je drevená, ale nastriekaná farbou. Má tzv. utopený hmatník, niekedy si trošku oderiem kraje prstov. Rád na nej hrávam postojačky, nebolí ma chrbát. Keby som ju nemal, a vedel by som dakedy o hraní to, čo viem teraz, tuho by som rozmýšľal nad tou daktorou hohnerkou. Alebo durajkou? | |
| 12. Január 2012 | |
| kto nevidi rozdiel medzi respektom cudzieho a "chvalenim" s tym skoda diskutovat. kde nie je logika, tam ani skoly nepomozu | |
| 12. Január 2012 | |
| Jasné, chváľme do neba cudzie názory, cudzie výrobky i keď sa nám nepáčia, a to často iba preto, lebo su cudzie. Všetko čo je cudzie je nádherne krásne a čo je naše je šmejd. Poďme húfom napr. ospevovať trojkolové čínske auta aké su pekne, nádherné,... veď čo? - vozí sa predsa v tom miliárda ľudí,... Tolerancia je jedná vec a hrdosť na svoje druhá. | |
| 12. Január 2012 | |
| to mozno ty rychlik s tvojim uzkym pohladom. normalny clovek respektuje aj inu kulturu a nebude tvrdit ze diatonika je sunt len preto ze u nas sme zvyknuty na ine basy. to ze nieco je u nas nie rozsirene neznamena ze inde to nie je sucast kultury. Ziaden ROZUMNY Slovak, Ir, Mongol Martan, nebude preto nazyvat suntom nieco len preto ze mu je to cudzie. | |
| rychlík | 12. Január 2012 |
| presne tak! Keby som bol Ir a byval v Irsku chvalil by som tie diatonicke sunky lebo by boli moje. Kedze som vsak Cechoslovak mojmu uchu najviac lahodia heligonove basy, najlepsie pasuju k mojej hudbe a budem chvalit iba tieto | |
| Šimon | 12. Január 2012 |
| Je to tak, jiný kraj jiný mrav, každý národ má svoji specifickou lidovou hudbu, svoje nástroje, svoje písničky, svoji techniku hraní. Takže nejen ty naše heligonky a naše písničky, ale i jinde se hraje pěkná muzika a je také jejich srdcová jako ta naše včetně těch nástrojů na které ji hrají. Co bychom si pomysleli třeba o nějakém irovi který by napsal že ty naše heligonky jsou šunky. Jsou to prostě jen jiné harmoniky na jinou muziku, ale za tu naši heligonku bych to určitě neměnil !!! | |
| 12. Január 2012 | |
| no a čo, hraje pekne. nikto netvrdí že je to heligonka. tu v burze sa často predavajú podstatne horšie nastroje ako "heligonky". mamm dojem že inde sa ďaleko menší dôraz kladie na to či to má alebo nemá heligónové basy, len u nás je to také zlaté teľa. mnohé tie francúzske valčíky či írske balady sú na počúvanie krásne, to či to bručí viac či menej ozaj nie je dôležité, ľúdí to baví hrať i počúvať. snáď tie heligóny majú vačší význam u nás či v Čechách, je to také lokálne špecifikum, inde (mám dojem) že sú klasicke diatoniky rozšírené viac a nikto na basoch až tak nebazíruje. | |
| rychlík | 11. Január 2012 |
| su to pekne 2-hlase diatonicke sunky, ziadne heligonky. staci popocuvat: http://www.youtube.com/watch?v=cuSTX6nNNdA | |
| pre all | 11. Január 2012 |
| http://www.bigmusic.sk/heligonky-hohner/ | |
| Miro S. | 11. Január 2012 |
| Prirodzené ladenie je matamaticko - akustické určenie tónových výšok. Je založené na diatonickej stupnici - ovodené z prirodzených tj. harmonických tónov, ktoré sú súznejúcimi čiastkami každého tónu. (Vyššie harmonické tóny) Toto ladenie je vhodné pre hudob. nástroje, ktoré nemajú pražce (gitara a pod.) napr husle a pod. Keď vznikli hudob. nástroje, ktoré majú klávesy, (zrejme najprv organ), tak bolo treba nájsť vhodné ladenie, aby sa mohlo bez prelaďovania nástroja hrať vo všetkých tóninách. Matematickým výpočtom sa prišlo na temperované ladenie, kde sú sice všetky tóny trocha rozladené, ale je to zanedbateľné a naše ucho si na to už zvyklo. Kto chce o tom viacej vedieť stačí si zohnať knižku od Antonína Modra - Všeobecná hudební nauka, a tam sa dočíta veľa zaujímavých vecí. | |
| ... | 11. Január 2012 |
| Rychlik necuduj sa. Je tu zopar vesmirnych odbornikov, co vsade boli a setko vedia. Tito potom idu poucovat a kritizovat ostatnych za ich nazory | |
| rychlík | 11. Január 2012 |
| keby si aspon trocha tomu rozumel, taky by si aj ty netrepal take hovadiny o vesmirnosti ladenia. slovo vesmirne by som nebral do huby a uz vobec nie v suvislosti s ladenim tonov. Aj tvoje polovice, tretiny, stvrtiny, matematika nam nespadli z neba, ale aj tie vymyslel clovek modernej doby. On si urcil aj jednotku casu /ktora je nepresna/, on si urcil jednotku teploty /ktora je nepresna/, on si urcil jednotku dlzky /ktora je nepresna/, atd... a aj teoriu hudby sa snazi napasovat to podobnych jednotiek /ktore su nepresne/. Vedel to uz i Pythagoras a po nom sa to zakrivenie nepresneosti ladenia aj vola. Keby si poznal historiu vyvinu teorerii ladeni vedel by si aj to, ze existuju aj podstatne presnejsie hudobno popisne vedy, ktore sa vsak kqvoli roznym vplyvom nedostali ku sirokym masam. najlepsie je to spichnut na vesmir. | |
| arcibiskup | 11. Január 2012 |
| peter, skor ako sa zacnes cudovat nad vesmirom, skus pzorne citat. zapadom je prave ovplyvnene temprevane ladenie. prirodzene je vskutku "vesmirne". teda odvodene od pridzenych pomerov (polovica, tretina, stvrtina) pri chveni (struny, jazycka...) (vznika ju tak zakladne intervaly oktava, kvinta, kvarta...) cele to definoval prvy pythagoras. problem je, ze pri prirodzenom ladeni nepladi enharmonicka zamena (napr. cis = des) a problematicka je viachlasna hra v rozdielnych toninach. preto bol spraveny (j.s.bach) isty kompromis vo vyskach tonov (kvinta je trocha uzsia a z toho odvodene ostatne), ktore odstranuju spominanu "zavadu" prirodzene ladenie inak nie je mrtve. zaznieva pri roznej ludovej hudbe a blizko k nemu maju aj slacikari a spevaci (ako tu uz niekto poznamenal) | |
