Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| Miro S. | 31. Október 2013 |
| Áno Palino, heligónka je najednoduchejší hudobný nástroj zo všetkých harmoník. Neznamená to ale, že kto ju chytí do ruky, tak začne aicky dobre hrať. Musí sa to naučiť. Keď bude mať aj 100 %-ný hudobný sluch a poznať - pamätať si veľa ľudových a iných pesničiek, tak hrať na nástroj sa učiť musí!!! Kedže už je málo tých, ktorí by mladého, alebo iného záujemcu naučili hrať len tak, že mu ukážu ako to treba - tak ako to bolo kedysi, buďme vďační, že sú ľudia, ktorí píšu príručky, návody a pod. ako sa naučiť hrať. Ešte niečo. Spôsobov akým ovládať heligónku - prstokladov je viacero, ale keď sa hrá tým správným prstokladom, tak sa hrá ľahšie, krajšie a efektnejšie. Zlozvyky sa ťažko odstraňujú. Keby som teraz začínal hrať na heligónke, tak určite podľa niektorej "Školy hry" na tento nástroj. Byť samouk, to nieje výsada, ale skorej nedostatok. Tiež mám nedobrý prstoklad. Takýto je môj názor. | |
| Miro | 31. Október 2013 |
| Pre Palino - S niečim sa dá súhlasiť, s niečim nie:-) Áno, taká bola doba. Nebola iná možnosť, ľudia boli viac otvorení, častejšie sa stretávali, boli ochotní poradiť, boli príležitosti - páračky, krštiny, spoločné posedenia v nedeľu na priedomí... i krčma... áno bolo tak, ako to bolo napísané..., ale dnes si už málokedy susedia posedia pred domom na lavičke, porozprávajú, pospievajú, zahrajú, dnes už páračky, priadky,... kde sa rozprávali príbehy, spievalo i tancovalo a hralo nebývajú... klasických zábav ubudlo, na diskotékach sa nehráva - "frčí"disko - ubudlo takýchto príležitosti, kde by sa dalo čo-to, od koho odkukať a naučiť sa.... Dnešná doba nám asi moc nepraje - za posledných 20 - 25 rokov sa v kultúre narobilo viac škody ako za predchádzajúcich 50 - 100? :-( . Vytrácajú sa tí, ktorí sú ochotní podeliť sa so svojimi skúsenosťami, ktorí sú ochotní poradiť, či čo to naučiť,.... Je problém nájsť niekoho s podobným záujmom, problém vôbec sa dozvedieť, že susedovi o tri domy ďalej sa tiež páči heligónka a tiež to skúša.... A tak človek hľadá informácie, kde sa dá. Kedysi neexistovali ZUŠky, dnes sú, prečo to nevyužiť. Folklór sa tiež pomaly (možno až nebezpečne rýchlo) vytráca. Áno sú tu Terchovci, Detvianci,.... dedinky, v ktorých si zachovali svoje tradície do dnešných dní a majú toho neúrekom, môžu "rozdávať", ale.... aké tradície sa zachovali v Bratislave, Košiciach, Žiline a mnohých iných menších mestách a mestečkách???? Niekde zopár piesní, ktoré pozná iba zopár ľudí. (Folklórne súbory do toho nerátam, pretože mnohé z nich nečerpajú z tradícii mesta, ale širšieho regiónu v ktorom sa nachádzajú - a tu tiež mladého človeka nenaučia hrať na heligónke... a je dosť málo príležitosti aby ich mladý človek vôbec objavil - príležitosti na vystúpenia - ak nerátam "jarmok" a nejakú ďalšiu, prípadne dve akcie do roka, tiež ubúda) S čím sa má teda mladý človek oboznámiť, kde? čo sa mu dostane do krvi. A to viem o čom píšem. Rodičia viedli folklórne súbory viac ako 40 rokov a ja vlastne robím s deťmi tiež nejaké to desaťročie. Kedysi mi prišli deti do detského folklórneho súboru a ovládali nárečie, vedeli spievať (mali pomerne bohatý repertoár piesni zo svojej folklórnej oblasti), vedeli tancovať - s tými stačilo drilovať choreografiu. - To boli a sú tie perly, ten kryštál.... Dnes už deti nevedia rozprávať v nárečí, tobôž spievať, či tancovať (až na pár výnimiek - deti s rodín, ktoré boli kedysi členmi spomínaného súboru a udržiavajú tradície v rodinách, ale... to je tak možno 25% detí, ktoré čo to vedia z domu, ale aj tí ostatní chceli by navštevovať folklórny súbor - tí ostatní sa to musia naučiť priamo na nácvikoch - správnu výslovnosť, artikuláciu, texty, melódie, spievať, tance, naučiť sa choreografiu... Ďalšia vec... Kedysi sa všade asi najviac hrali a spievali piesne piesne z daného regiónu a len z času na čas sa objavilo niečo iné - z druhého konca republiky. Dnes tu je rozhlas, televízia, internet odkiaľ sa k nám dostávajú piesne zo všetkých kútov republiky.... častejšie dochádza k "vmiešaniu" piesne z iného kúty Slovenska do "repertoáru" spevákov, muzikantov v regióne.... A ďalšia vec... okrem folklóru tu máme ešte ďalšie "ľudové piesne" - ktorým niektorí hovoria "odrhovačky" - Kúpala sa Katarína, Neďaleko od Trenčína, Dedinka v údoli.... a povedzme si úprimne... ak by ste mali zorganizovať posedenie, krstiny, svadbu.... chceli by ste, aby sa tam hrali čisto len folklórne piesne regiónu, z ktorého pochádza heligonkár - muzikant, alebo sa tam budú spievať, hrať práve tieto "odrhovačky" - takže treba rozlišovať aj príležitosti a na nich potom hrať vhodné veci - takže na prehliadku radšej ten originál čistý folklór, a do "krčmy" a miešanej spoločnosti, ľudí s rôznych regiónov, možno budú vhodnejšie asi tie odrhovačky s kde tu vpletenou "klasikou" - Na kráľovej holi, Ešte som sa neoženil, Darmo ma mamičko, Mám ja hrušku,....:-) Pre žiaka je veľmi, veľmi dôležité mať možnosť sa čo najčastejšie predviesť, ukázať čo sa už naučil, čo už vie.... je to obrovská motivácia. Ak sa celý rok nikde neukáže... nikde na verejnosti si nezahrá - začne ho to nudiť, ale akonáhle sa blíži nejaké vystúpenie, nastupuje istá zodpovednosť a nutnosť cvičiť... no a keď sa vystúpenie aspoň troška podarí a dostane pochvalu, ak si nájde kamarátov s podobnými záujmami - to je poriadna motivácia do ďalšej práce, ktorá vydrží nejaký ten mesiac dva a treba mu zase podsunúť aspoň myšlienku na to, že sa treba pripraviť na ďalšiu príležitosť - a on bude "makať". Repertoár - to je už kapitola sama o sebe, ale... opäť treba brať do úvahy aj myslenie dieťaťa. Prečo si už malí školáci pospevujú pesničky Smatanovej IMT Smile,... to čo počujú v rádiu?... preto, lebo to majú jednoducho napočúvané, to práve letí, "to je in" - a aj oní chcú byť "in" - Kde počujú ľudové pesničky, folklór (a ešte z ich regiónu)? "Veď to už dávno nie je (z ich pohľadu) moderné." Citlivý učiteľ to musí využiť a neodradiť dieťa tým, že jeho žak bude musieť hrať len povinné cvičenia, len to, čo on uzná za vhodné, ale dovolí žiakovi, aby si občas vybral - no, potom je potrebné sa so žiakom aj "dohodnúť" a vysvetliť mu, že tu sa toto sa pre túto príležitosť nehodí - a samozrejme aj vysvetlí, prečo sa to nehodí, tu by sa hodilo skôr toto, tu môžeme zahrať aj toto... Dieťa v prvom ročníku s radosťou zahrá Kohutík jarabý, Krásna, Krásna, kde si húsky pásla.... ale skúste, aby to zahral na vystúpení tretiak - to by ste ho asi "urazili", alebo aspoň poriadne znechutili, on chce zahrať niečo, kde sa budú prsty "len tak mihať" (v jeho pohľade na vec). A priznajme si aj Tyrolské, francúzske, či iné skladby sú pekné, možno nám tam práve v tú chvíľu nezapasujú, ale ako vravím, niekedy to chce aj troška tolerancie. Žiak je preto žiakom, že sa učí a raz sa to hádam naučí.... Zistí, čo osloví poslucháčov - možno sám, možno mu to niekto povie a poradí, možno prestane hrať, pretože ho to prestane baviť, možno časom zistí, čo od neho ľudia chcú počuť najčastejšie a vybrúsi sa a niektorých "odstaví konkurencia" a buď sa prispôsobí, alebo "vypadne z hry. Radosť a (ta zdravá) "pýcha" rodičov (i učiteľov) - veď kto by sa netešil a nebol pyšný, že jeho dieťa je šikovné a niečo vie - asi by sme klamali - aj sami seba, keby sme povedali, že nás by to netešilo a neteší:-) No a nakoniec tie príručky a publikácie. Kto chce hrať, hľadá. Hľadá človeka, ktorý by ho to naučil, hľadá nahrávky, z ktorých by sa to naučil, videa, noty, tabelatúry, zápisy - túži po poznaní - normálna vec. Niekto má to šťastie, že otec, dedo, strýko, sused, priateľ vie hrať a niečo ho naučí, iný to šťastie nemá, tak sa uchýli k tým knižôčkam - k čomukoľvek, čo zoženie. A je len škoda, že dobrých knižôčiek, v ktorých by tie hľadané perly mohli byť, nie sú, alebo je ich len veľmi málo:-( A treba pochopiť aj to prečo si tí, ktorí sa snažili takéto knižôčky pripraviť vybrali všeobecne známe piesne (ktoré poväčšine poznajú hádam na celom Slovensku) a nie iba piesne z jedného (alebo aj troch) regiónov. Nakoniec - ospravedlňujem sa, moc som sa rozpísal:-) - buďme radi a vďační, že sú medzi nami ľudia, ktorí sú ochotní pomôcť mladým muzikantom a tešme sa aj z toho, že sa tí mladí v dnešnej dobe zaoberajú niečim zmysluplným, že ešte chcú vôbec niečo robiť - hrať a spievať a nechajme ich niekedy ukázať aj "to čo sa páči im". Len si spomeňme, či sa aj náš vkus postupne s časom nemenil až do dnešnej podoby? Takže, ak vieme a chceme, tak naučme, poraďme, nezabúdajme, že pochvala, či dobre mienená s citom povedaná rada zaberie viac ako akokoľvek dobre mienená kritika, nehnevajme sa, že sa aj tu v diskusii pravidelne opakujú tie isté otázky dookola - to svedčí o tom, že my sme tu už dlho:-), ale že chvála Bohu pribúdajú ďalší a ďalší, čo sa chcú niečo naučiť. Tak im poraďme, odkážme na miesta, kde to nájdu... ostatné nechajme na nich... časom sa to to aj oni naučia, vyzrejú, budú mnohé veci chápať inak - nakoniec presne ako my:-) - len sme na to asi zabudli:-) Príjemný zvyšok noci, veľa dobrých pesničiek a... a veľa, veľa mladých muzikantov dobre reprezentujúcich svoj rodný kraj:-) | |
| Kontakt: pesnicky@orava.sk | |
| Palino | 30. Október 2013 |
| Preboha, čo už zo Slovenska vymizli heligónkari, čo sa učili hrať bez príručiek, knižôčok, publikácií!? V časoch mojej mladosti sa považovala heligónka za jednoduchý nástroj, lebo sa naučil hrať podľa sluchu a zopár rád starších každý, kto mal hudobný sluch - a to bol v tej dobe skoro každý. Heligónka putovala v krčme z ruky do ruky a bolo veselo. Dnes sa na to ide takmer vedecky a to zabíja prirodzenosť heligónky. Dnešný mladý heligónkar vie často zahrať desať francúzskych a pätoro tirolských skladieb, ale zvyčajne nevie spievať a namiesto prirodzenosti preferuje predvádzanie sa, sebaprezentáciu. Parádna heligónka, spotené ruky, nadrilované cifrovačky, znudený (prípadne prihriaty) výraz tváre, pyšní rodičia ... ale to je slepá ulička. Preto som rád vždy, keď vidím mladého heligónkara, na ktorého neplatí táto moderná diagnóza a prejavuje sa ako číry kryštál obmývaný vodou z prameňa svojho rodného kraja. Je ich čoraz menej, ale, chvalabohu, ešte sú. | |
| H | 30. Október 2013 |
| Pozor!!!Pán krejan@zoznam.sk v burze predáva heligonku ktorú vôbec nemá....nedajte sa nachytať... | |
| MČ | 30. Október 2013 |
| Pozdravujem všetkých, čítal som predošlé príspevky ohľadne číslovania gombíkov, tak v skratke napíšem prečo číslujem 1,2,3... V súčasnosti všetci výrobcovia heligóniek vyrábajú nástroje tak, že stupnica začína od štvrtej klapky a prvé klapky sú vždy poltóny, ešte som sa nestretol s iným systémom - u p. Duraja je to 100% vyrobených nástrojov, u Stančeka tiež 100%, u Hlaváčka tiež 100%, p. Jelínek taktiež. Pán Grimm aj Puchmertl išli na to dobre, keď zaviedli tú nulu, nakoľko dávnejšie sa našli heligónky, na ktorých stupnica začínala od tretieho gombíka a nie štvrtého, preto tam dali tú nulu, aby ich školy boli univerzálnejšie na úplne všetky typy nástrojov. Ja som od toho upustil, nakoľko som vychádzal z aktuálnej situácie, a nepredpokladám, že by sa v budúcnosti uplatnil iný typ usporiadania gombíkov. M. Čerňanský | |
| Kontakt: 0907126021 | |
| rychlík | 30. Október 2013 |
| suhlasim, ze je to poriadny gulas. je treba zvolit asi naozaj taky jedoduchy pristup ako naznazil Peter | |
| Janko K. | 30. Október 2013 |
| Súhlasím však s Petrom, načo si to komplikovať, že prvý gombík je vlastne 0-tý, druhý gombík je raz 1-ka, raz 2-ka, atď. Má to síce logiku (0-poltóny, 1-prvé celé tóny, 2 - druhé celé tóny, atď), ale strašne to komplikuje hranie podľa zápisu pesničky | |
| Janko K. | 30. Október 2013 |
| Ešte k tomu nelogickému číslovaniu 0,2,3,4... Dostal sa mi do rúk rozpis gombíkov heligónky F-B, kde sú usporiadané tóny takto: Prvý rad – F 1. (U Grima 0-tý) gombík – poltóny h/Cis1 (Des1) (U Grima 1.) gombík – vynechaný – mali by tam byť tóny A/c 2. (U Grima 2.) gombík – c/e 3. (U Grima 3.) gombík - f/g 4. (U Grima 4.) gombík – a/b atď 11. (U Grima 11.)gombík – pridané tóny c3/g2 Teda základný tón F je na treťom gombíku a vynechaný prvý celý tón. Druhý rad to isté - základný tón B na treťom gombíku a prvý celý tón (u klasickej heligónky na druhom gombíku – d/f) je vynechaný, začína na druhom gombíku s f/a, a pridaný je na 10. gombíku d3/a2 Teda to by malo byť to nelogické číslovanie 0, (1 vynechané) 2, 3, 4...11. Jedná sa o dva a pol radovú heligónku, bohužiaľ neviem výrobcu... | |
| Peter | 30. Október 2013 |
| Na slovenskom trhu sa už často vyskytujú i anglické autá s pravostranným riadením a neznamená to, ze hneď musíme SVOJE učebnice cestnej premávky rozširovať o kapitoly tykajúcej sa pravostranného riadenia. Heligónky, ktoré nemajú poltónové gombíky v základných radoch sú na našom trhu v drvivej menšine (ako pravostranné autá). Navyše, všetky súčasne vyrábané heligónky v Česku, Slovensku sú v štandardnom prevedení s poltónmi. A na okraj: Heligónky s 12-timi gombíkmi, to je opäť niečo úplne iné, ktoré sme doteraz tu v tejto debate vôbec neriešili a nerieši ich ani p. Grimm vo svojej publikácii. Totiž napr. i ja som sa stretol s 12-gombíkovými heligónkami, ktoré mali doplnené "nové" tóny hneď za poltónovým gombíkom. Teda na druhom gombíku boli doplnené nejaké nové tóny a až potom ďalej pokračovalo štandardné usporiadanie, na aké sme zvyknutí. Samy vidíme, že je mnoho variácii usporiadania tónov na heligónkach. Isteže, potenciálna učebnica výuky hry, môže riešiť všetky tieto mutácie, ale žiak - bežný človek, ktorý väčšinou ani nerozumie hudobnej teórii, bude mať z toho riadny guľáš. Čím je niečo zložitejšie, tým je viac neprehľadné a odradzujúce. Preto sa ja prihováram za jednoduché značenie publikácií vychádzajúce iba z prevedení heligóniek, ktorých je u nás na trhu najviac. Načo si komplikovať život? | |
| Jozef M | 29. Október 2013 |
| Lenže u nás doma máme aj Hohnerky ,firotky,a mnoho 12 gombíkových v prvom rade ,a čo s nimi ???????. V tonine " C" v prvom rade je veľa aj českých originálov rôznych výrobcov hel. ktorí začínajú druhým gombíkom v prvom rade tónom na tlak "G" a ťah "H" a to je č. 2. Č. 1. je fis,cis. Kto má druhý gombík "e,g",ten má nulu !!! Budem tvrdiť ,že Grimmovo číslovanie je najsprávnejšie !!!!!!!!!!!! | |
| ? | 29. Október 2013 |
| Peter to tiez napisal spravne. Nekomplikujme si zivot a vychadzajme z toho co mame u nas doma | |
| JanK | 29. Október 2013 |
| číslovanie jednotlivých gombíkov sa vysvetlilo, a aj to je pravda že publikácia od p. Grimma je skôr pre tých ktorý sa vyznajú v teórii, je omnoho náročnejšia na výučbu a skôr by bolo asi potrepné aj odborné vedenie., ing.MČ vytvoril niečo pre tých ktorý si chcú zahrať a nikdy nechodili na hudobnú, vysvetluje len základnú najnutnejšiu teóriu potrebnú pri zápisoch a hre., a kto sa drží zápisov a hrá postupne nepreskakuje jednotlivé piesne naučí sa aj správný prstoklad ktorý je pri každej piesni, postupne pieseň od piesne sa náročnosť zvyšuje., je to najjednoduhšia a najrýchlešia výuka hry na heligónku, čo ktomu dodať :-)) | |
| Peter | 29. Október 2013 |
| Teraz ma napadol celkom opačný prístup k tomuto problému: Napr. Anglo-američania sa absolútne netrápia nad tým, ako zvyšok sveta prijíma ich notové zápisy. Či napr. H je "béčkom", alebo Bb-ečkom?... Im je to jedno, lebo zápisy robia v prvom rade pre seba... A čo my? Naši ľudia, naši autori, pre naše piesne... a všetci sa spoločne trápime nad tým, aké majú vlastne byť zápisy, aby vyhovovali "celému svetu"... Takto sa ale nikdy nedopracujeme k uspokojivému výsledku. Osobne si čím ďalej, tým viac (aj po tejto diskusii) myslím, že mali by sme si vytvárať prostredie vychádzajúce v prvom rade z našich Česko - Slovenských hudobných tradícií. A tými sú v drvivej väčšine klasické dvoj, troj radové heligónky s poltónovými gombíkmi! Jednoducho, toto čo poznáme a čo nám je prirodzene blízke... Nie žiadne novodobé "dva a polte" usporiadania radov gombíkov. Toto je naše, z toho vychádzajme!... A robme si aj zápisy v prvom rade pre seba a spôsobom vyhovujúcim pre typ nástrojov (heligóniek), ktorých je v našom geografickom priestore najviac! | |
| Kontakt: peter@seman.sk | |
| Miro | 29. Október 2013 |
| Už som tu kedysi dávno - asi pred dvoma rokmi - tento odkaz uvádzal http://www.ggms.nl/Cursus.html - vtedy to bolo v súvislosti s tým, že administrátor spomínanej stránky v Holandsku vydal mimo iných zošitov aj "zošit" A4, v ktorom je 20 slovenských, českých a moravských piesní pre heligónku aj s CD - vzorom hry na heligónke (možno troška na takej jednoduchej - amatérskej" úrovní, ale...). Možno tam niekto nájde pre seba niečo zaujímavé aj dnes. Nie je to jediný prípad, ktorý sa obrátil o pomoc pri kontrole názvov piesní, správnosti notového zápisu, preklade... Svedčí to o tom, že sa naše piesne páčia a hrajú, a nielen Slovákmi, ďaleko, ďaleko za našimi hranicami - USA, Kanada, Austrália, Holandsko, Belgicko, Nemecko (Bavorsko), Rakúsko, Taliansko, Poľsko, ... dokonca i Japonsko:-) Dokonca som dávnejšie, keď ešte internet nebola taká samozrejmosť ako dnes, do niektorých zo spomínaných krajín posielal aj papierové výtlačky notových zápisov. Aj to je dôvod, prečo som na stránkach používal číslovanie 0, 1, 2, 3... - aby to bolo kompatibilne s už zaužívaným značením a rôznymi typmi heligóniek - tak ako to napísal v poslednom odstavci, v predchádzajúcom príspevku Miro S. Samozrejme som si vedomý toho, že počítanie 1,2,3... je jednoduchšie a tiež má svoju logiku, ale... poviem pravdu, neviem, ako by to bolo najlepšie. Noty (teda názvy=výška tónov) nepustia, ide "len o to" dobre si odrátať tie správne gombíky na tej svojej "mašinke" :-) Či to už budeme rátať od nuly, alebo od jednotky. Takže vychádza mi to tak, že ten, kto si kúpi heligónku mal by vedieť (nejako si to zistiť), či má, alebo nemá osadené aj nulté gombíky (fis1/gis1)... ak ich má, bude počítať od nuly, ak ich nemá, bude počítať od jednotky (podľa zápisov na http://pesnicky.orava.sk - tabuľka je v Návodoch), ale pozor, podľa publikácií od M. Čerňanského to asi bude posunuté... Dobrú noc a veľa pekných pesničiek:-) | |
| Kontakt: pesnicky@orava.sk | |
| Miro S. | 28. Október 2013 |
| Tak som si študoval Puchmertlovu publikáciu "Škola na helikónky" a on má označené niektoré tie prvé gombíky nie nulou, ale písmenami "A", a "B" a ešte sú v čiarkovanom krúžku. Nejako som sa nedozvedel prečo, ale zrejme ako uvádza na začiatku publikácie aby zjednotil rôzne typy heligoniek. Napríklad: ladenie C/F má označené od č.1,2,3.....,ale začína poltónami fis1/gis1 v prvom rade, potom druhý gombík je g/h, a na treťom gomb. začína C durová jednočiarková stupnica čiže c1/d1. Málo som sa stretol s heligonkou, u ktorej začína stupnica na treťom gombíku a prvé gombíky má poltónové?! Väčšinou je to takto: fis1/gis1 = prvý gombík, 2.= e/g, 3.= g/h, a štvrtý je c1/d1, atď. Mám heligónku, ktorá nemá poltóny na prvých gombíkoch a začína : e/g, g/h, a na treťom je c1/d1, takže tak ako má väčšina heligoniek, len tým, že poltóny chýbajú, tak sa to celé číslovanie gombíkov posúva. | |
| Jozef M | 28. Október 2013 |
| Vysvetlenie dáva Grimmová publikácia str.68--69. Nezabúdajme že sú helig. aj 2.rad. 12 gombíkové. Zaraďujeme tú všetky nemecké a im podobné hel. Hohner,Firotti, Písané postupy sú pre všetky helig. Preto je tam nula,a to Grimm presne vystihol. Toť vsio !! | |
| Šimon | 28. Október 2013 |
| Asi by bylo nejlepší se zeptat přímo p. Grima. Mě se ale zdá logické to co píše Peter, tudíž 1,2,3,4 atd. | |
| Peter | 28. Október 2013 |
| No, poviem asi tak: - Najprirodzenejšie je značenie v postupnosti: 1-2-3-4-... - Plne chápem i logiku značenia: 0-1-2-3-4-... - ale žeby obyčajný človek neznalý problematiky tónov heligónky pochopil nejakú postupnosť gombíkov 0-2-3-4-... No, neviem, neviem,... | |
| Oňo | 28. Október 2013 |
| Pre Peter - to zaskočilo aj mňa,ale som sa teraz na to lepšie pozeral - u dvojradovky ladenie C,F 1 tlačidlo fis/gis 2 tlačidlo g/h Jednoradovka ladenie C 1 tlačidlo namiesto poltónov e/f 2 tlačidlo tiež g/h asi preto takéto číslovanie. | |
| Miro pre Rychlika | 28. Október 2013 |
| Nikto ťa v živote nevidel !Iba tu mudruješ!Ty ,,Homo" | |
