Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| Miro S. | 12. Jún 2015 |
| Pre Janko K. Nemáš tak úplne pravdu s tou vážnou hudbou. Väčšina ľudí chodí na koncerty vážnej - klasickej hudby preto, že ich to zaujíma! Tak isto ako na každý druh hudby. Aj vážna hudba je krásna. Každému sa ale niečo iné páči. Ja mám rád aj klasiku, aj ľudovú hudbu, aj kántry, aj inú, ale len dobrú hudbu! | |
| rychlík | 12. Jún 2015 |
| suhlasim s Janom K. V tom prave je aj to umenie foklornych hracov a skupin, ze ked to piesen vyzaduje tak vedia menit rytmus piesne, no setcia spolocne. Prepacte mi setci, koho sa to dotyka, ale vacsina hracov z orchestra su chudaci, ktori bez partitury nezahraju iba tak podla sluchu ani Kohutika jarabeho. Vy by ste chceli po nich aby menili tempo piesne a k tomu bez bubnov ? | |
| Janko K. | 12. Jún 2015 |
| rychlik, na vážnu hudbu sa chodí ukázať, na ľudovu, či inú, zabaviť:)) Česť výnimkám.. | |
| Janko K. | 12. Jún 2015 |
| Isao, máš pravdu, pokiaľ ide o hudobné teleso, to súhlasím. Tam to aj musí byť, aby sa hudobníci ,, nerozišli“ ( i keď sem.tam aj to počuť?) ) No keď hráš sám, prípadne dvaja, pre 30, 50 ľudí na oslave, svadbe kolo stolov, nehudobníkov, ktorí radi spievajú a nemáš ku sebe rytmický nastoj, tam sotva utiahneš masu ľudí. Nenacvičený zbor má tendenciu spomaľovať, zrejme návyk z kostolov. Stáva sa nám to pri skúškach vo folklóre a tam to musí hrajúci upozorniť. Pri sólovom hraní na javisku však súhlasím s rýchlikom, tam s citovou zmenou rytmu pieseň oduševníš, si myslím. Napríklad, pieseň ma štayri slohy a poslednu ideme o tón vyšie a zaspieva sa rýchlejšie, rezkejšie. Doprevádzajúci hráč prejde trebars z duvaja do es-tam a znie to prirodzene, ľu´dom sa to dokonca napodiv páč. iPotom sú piesne, kde to spomalenie, či zrýchlenie, dokonca musí byť, ako to napísal Peter. Teraz však vravím o našich východniarskych pesničkách. Tam práve hráči z iných regiónov robia chyby, ktoré ja počujem a absolútne mi nesedia. | |
| Kontakt: k | |
| rychlík | 12. Jún 2015 |
| prave preto ma symfonicky orchester tolko svojich priaznivcov a ludova hudba tolko ! | |
| isao | 12. Jún 2015 |
| Každý člen hudobného telesa MUSÍ hrať presne v rytme. Drž í ho rytmika :bubon basa, gitara ,doprovod klavíra.V Dychovke B bas F bas bubon činela a es trubky Tu si nikto nemôže dovoliť uhnúť.Ani v" synfoňáku" tam platí Kóda,Korona rittartando.Skladby zahrané rytmicky presne nie sú suché. Šťavu im dáva podanie, dynamika. Iste, pokiaľ hrajem pri pive tzv odrhovačky a hrajem sám- môžem natiahnuť tón podľa toho ako spievajú.Žiaľ na kráse to nepridá a celkom triezvy človek sa len usmeje. | |
| rychlík | 12. Jún 2015 |
| len dodam, ze netreba si zamienat prirodzenu zmenu rytmu s tym, ked hrac meni rytmus piesne kvoli svojej hernej nedokonalosti | |
| rychlík | 12. Jún 2015 |
| Prave vtedy ked hrac nevie carovat s rytmom, piesen zneje strojovo presne, sucho. Presny rytmus musi byt tam, kde musi byt, napr. pri hrani do tanca. Inde ho treba prisposobovat nalade ludi | |
| Šimon | 12. Jún 2015 |
| I já si myslím že ten rytmus je velice důležitý a vím jaké jsou s jeho dodržováním problémy. Pokud to písnička vyžaduje tak se s rytmem dá a někdy dokonce musí čarovat, ale základ je udržet tempo. Rogi to napsal hezky, je rozdíl píseň zahrát a zahrát. To ale bohužel není dáno každému. Přece jen je tu většina obyčejných hráčů kteří hrají pro potěšení vlastních a svých blízkých. Když pak ale někdo tu písničku zahraje a procítí tak jak píše Rogi je to ihned poznat a je to krásný zážitek. Já takové hráče obdivuji. | |
| Peter | 12. Jún 2015 |
| Pre "i" aj "rogi" mám 3 odpovede, ktoré sa môže zdať, že sa vzájomne vylučujú: 1. Rytmus a jeho dodržanie je pre heligonkára najzákladnejšia vec na svete !!! 2. Sú na Slovensku regióny, kde sa mnohé ich piesne pri hraní/spievaní postupne zrýchľujú. 3. Sú aj ľudové piesne, v ktorých sa prirodzene zrýchľuje - spomaľuje | |
| i | 11. Jún 2015 |
| isao | |
| i | 11. Jún 2015 |
| Rogi, nedaj sa pomýliť a nepokaz sa, Martin je povestný presným rytmom.Dostaň ho do krvi aj ty.To čo ťa upútalo je podanie, dynamika ,cifra,medzihra,basová figúra. Týmito atribútmi vyjadruje svoju momentálnu náladu. Nie zmenou rytmu.Iba nevyhratí muzikanti na ľahkých pasážiach zrýchlia a na technicky náročnejších spomalia. Jedno i druhé je elementárna chyba! | |
| xxx | 11. Jún 2015 |
| predávam....:-), asi je potrebné uviesť kontakt | |
| Kontakt: 00000 | |
| Rogi | 11. Jún 2015 |
| Dlhšie som už tu nebol a vidím, že je tu pekná diskusia o hraní na heligónke. S veľkým množstvom názorov je tu možné súhlasiť ale pridám aj svoj postreh. Som tak, ako hodne z vás samouk. Na každý nastroj som sa učil sam a vždy som si zohnal nejakú literatúru. Na heligonku hrám ešte krátko, kúpil som si ju ako môj sen na staré kolená. Učiť sa podľa nejakej literatúry nie je zlé, pomáha to zvládnuť techniku hrania, prstoklad, ale v prípade heligonky je to všetko. Tiež mám knižôčky od M.Č. a skutočne mi veľmi pomohli, ale chcel by som poukázať na rozdiel medzi učením sa a interpretáciou piesne. Všimli ste si, že hlavne zo začiatku na priložených CD ku knihám hrá M.Č. "strojovo" presne podľa rytmu? A potom ste ho počuli naživo a bolo to niečo úplne iné? A v tom to práve je. Ja pochádzam z Liptova a folklór zbožňujem od malička a aj som sa mu venoval, ale keď mi povedal moj známi, že nech zahrám nejakú "liptovskú" tak som sa dostal do pomykova, ako a čo hrať. Tu je veľmi pekný príspevok o tom, že ako tato hrával krásne jemne. Podľa mňa, každý, kto chce hrať piesne z určitého regiónu, mal by ten región a ľudí v ňom poznať. Mal by vedieť ako spievajú, ako piesne preciťujú, cítiť ráz tej oblasti a skúsiť to dostať z heligónky. Každú ľudovú piesen podľa mňa je potrebné vnútorne precítiť a nesledovať presný rytmus, pretože ten sa pri ľudových piesňach často mení a bežný človek spieva tak, ako sa mu páči (rytmus sa snáď dodrživa pri polách, valčíkoch....). Ja osobne veľmi obdivujem heligonkárov, ktorý dokážu do piesne vložiť práve ducha toho regiónu z ktorého pieseň pochádza. Je jedno, či hrá jednoducho, alebo v akordoch, alebo či pri dlhších zvukovo monotónnych pasážach vloži nejakú ozdôbku, ktorá sa tam priam pýta (nie nasilu). A potom z toho dostaneme tú krásnu, ľubozvučnú pieseň, ktorá nás pohladí na duši. Preto je dobré učiť sa hru u niekoho, kto po technickej stránke perfektne ovláda heligónku ale zároveň je potrebné učiť sa u jednoduchých ľudí, ktorí do piesní vkladajú práve tú duchovnú, svojskú a nádhernú zložku, ktorá robí pieseň pisňou. Ja sa o to snažím a je mi jedno čo o mne hovoria. Ak sa ľuďom moja hra páči a pripomína im ich domov, tak vtedy som šťastný aj ja. | |
| Peter | 11. Jún 2015 |
| Pri mojich potulkách (amatérskym) hudobným svetom nezriedka stretnem človeka, ktorý iba tak niekde na chodbe kultúrneho domu, na dvore, alebo trebárs niekde v krčme zoberie hudobný nástroj (alebo mu požičajú) a hraje. A ja už po niekoľkých prvých piesňach počujem, že je to PÁN muzikant. Pred nejakým časom som bol na jednom známom (nemenovanom :-) ) heligonkárskom podujatí asi 200 km od môjho domu. Prehliadka skončila a keď sa ľudia rozchádzali zo sály, odkiaľsi prišiel taký obyčajný chlapík - v montérkach a v baretke. Niektorí domáci ho zrejme aj poznali. A on kohosi na chodbe poprosil, či si nemôže trošku zahrať, že či mu nepožičia niekto heligónku. Dali mu a on "iba tak" zatiahol heligónkou, nejaké 3 - 4 pesničky. Priatelia poviem Vám, bola to herná nádhera - špička, ktorá by určite vynikala aj medzi tými, ktorých uznávame na pódiu ako pánov majstrov. Chlapík sa poďakoval, heligónku vrátil, ešte prehodil pár slov, popravil baretku na hlave a odišiel preč - zrejme späť domov ku svojej cilkulárke dokončiť robotu (tak nejak mi to pripadalo)... Takýchto podobných príhod som už párkrat zažil. Naozaj je medzi nami nemalo veľmi zručných heligonkárov, ktorí si hrajú iba pre seba, alebo pre partiju v krčme a ani len kúskom nepociťujú potrebu dávať o sebe vedieť cez pódium a mikrofóny. Týchto ľudí nikde nenájdete ani na Youtube, ani napr. v zozname Okresného osvetového strediska. Sú to však PÁNI muzikanti a verte - neverte, vôbec to nie je o tom, žeby mali z javiska nejakú trému. Oni také niečo jednoducho nepotrebujú... | |
| rychlík | 11. Jún 2015 |
| je to tak Simone. Chcel som iba poukazat na hracov, ktory su z rouznych dovodov zahladeny do seba. Mnohi su to aj skromny a pracovity ludia, ale maju vlastne sebavedomie. Hudobny nastroj ich ocaril a oni su v oblakoch z toho, ze dokazu na nom co, to zahrat. Svoju hernu nedokonalost odovodnuju svojou originalitou a pritom si este aj nahovaraju, aki su dobry a super hraci. Niekedy ich aj niekto upozorni na ich chyby , no oni pre svoju radost z hry nikoho nepocuvaju, tak potom to uz kazdy vzda a radsej sa iba poza chrbat uskrnaju. Potom pocujeme sklamane vyjadrenia tych super hracov, ze: ja som hral a vsetci stichli, nikto nespieval. | |
| Ondrej S. | 11. Jún 2015 |
| SMX, heligónka a hra na nej nie je o tom či sa k tomu niekedy dostanem. Je to koníček, záľuba, láska, posadnutosť, diagnóza a ak mám k tomu vzťah vytvorím si k tomu priestor. Rád čítaš knihy? Nájdeš si hodinku zo dňa na čítanie, Rád pozeráš filmy? Skočíš do kina, či sadneš k telke. Ale hovoriť, že na niečo nemám čas je pokrytectvo. Ja mám všetok čas čo mi život a boh nadelil a je len na mne ako s ním naložím! Určite sa nájdu aj neodkladné záležitosti, ale tie nie sú 24h denne, 7 dní v týždni. A s tým pódiom? To ti kvitujem. Tiež radšej tlieskam iným. To ani tak nie je o sebavedomí. Niekto skrátka tú potrebu nemá postaviť sa za mikrofón. Radšej si zahrá, zaspieva v kruhu ľudí, s ktorými sa dobre cíti. Nie vždy vyjde všetko bez chybičky. Pred cca 3 rokmi som hral prvý krát na heligónke so stojákom, a teda bolo to strašné. LacoTT by mohol o tom rozprávať. No pamätám doteraz jeho slová: Čo nezahráš dospievaš a čo nezaspievaš zahráš. Fakt je, že som sa tam cítil perfektne a to sme sa videli prvý krát. Aj o takom pocite to je rýchlik. Nikde nie je napísané, že za mikrofón sa nepostavím, možno ma raz niekto zlomí, ale potrebu nemám. Avšak mám potrebu si zahrať a čas ktorý mám venujem radšej heligónke, ako ... | |
| Kontakt: older73@gmail.com | |
| Palo | 11. Jún 2015 |
| Zdravím všetkých, nepredáva niekto z Vás heligónku od Stančeka? | |
| SMX | 11. Jún 2015 |
| Ak sa niekedy dostanem k hre na heligonku a ako samouk by som ju aj dobre zvládol (o čom pochybujem), Tak viem isto, že na podium nikdy nevystúpim. Bohužial alebo bohuvďaka nie som ten typ. | |
| isao | 11. Jún 2015 |
| No čo už, každý sme trochu iný,tí menej kritickí si myslia ak vie stlačiť dva gombíky,ktoré sa spolu nebijú tak sú muzikanti ak to urobí rýchlo tri razy po sebe trepe sa na pódium.Ale sú dobrí muzikanti,ktorí hrajú pre svojich známych hoci celý večer a slušne,no na podium ich nedostaneš. Na druhú stranu sú hráči, ktorých ocinkovia ich tlačia na podium bez ohľadu na chýbanie nadania ,alebo chuti vystupiť(nehovorím len o heligonkách) a po absolvovaní vystúpenia mamička príde k učiteľovi,ktorý cca 4 roky venoval žiakovi čas,energiu,nervy a žiada pomoc pri predaji nástroja. | |
