Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| *** | 30. Marec 2010 |
| A ešte k tým fyzikálnym vlastnostiam jazýčkov: To je pravda, že v akustickom pásme nemožno naladiť hocičo, áno je to obmedzené rozmerom jazýčkov...ale platničky s jazýčkami napr. u toho ladenia FisH majú podstatne odlišné rozmery vzhľadom na oktávu v ktorej majú byť ladené, takže ak je ten rozmer iný tak je to aj z hľadiska fyzikálnych vlastnosti ok. | |
| *** | 30. Marec 2010 |
| Tono veď som o tom posuve o oktávu písal tam kde sa ten kruh spája ale nič to nemení na pomenovaní ladenia. Áno ladenia FisH a tiež aj GC aj FB môžu byť na heligónkach ladené samostatne v dvoch výškach, teda oktávach, zvyčajne sa ale aj tieto uvedené ladenia vyskytujú v kombináciách základových hlasov z niektorým (hlboká, vysoká) z oktávových hlasov. Uviedol som ladenia tak ako za sebou nasledujú..tak ten znak < si tam kľudne môžeš doplniť. Áno o oktávu a pol tóna..však to vyplýva aj z tej predchádzajúcej odpovede. | |
| Tono | 30. Marec 2010 |
| Pre ... Beriem opravu: (Je A pri ladení A-D o pol tón nižšie než B v pri ladení F-B alebo o oktávu a pol tóna ?) Už je to snáď dosť presne na to aby som si namiesto opráv zaslúžil aj odpoveď. | |
| Tono | 30. Marec 2010 |
| Nesúhlasím úplne s tým, že ladenia vytvárajú kruh, lebo tam dochádza k "posuvu" o oktávu vyššie. A pri heligónke je najnižšie ladený vonkajši rad, a každý ďalší je vždy o kvartu vyššie vzhľadom na predchádzajúci rad. Ale mám na ... ešte jednu otázku. Podľa toho, čo píšeš by bolo možné aby boli teoreticky Fis-H dve možne ladenia - jedno vzhľadom na druhé o oktávu vzššie. Toto v praxi nepredpokladám, že by sa vyskytovalo. Vibrujúce jazýčky majú "obmedzené" fyzikálne vlastnosti, a nie je možné naladiť úplne hocičo v akustickom pásme. Ja som očakával, či mi niekto nedá odpoveď, že napríklad (použijem obvyklé ladenia dvojradoviek, a znamienko "<" pre porovnanie výšky tónov): FB < GC < AD < BEs < CF < DG. Zaujímalo by ma ale, či neexistuhe heligónka DG strašne hlboko ladená, aby platilo DG < FB, a naopak heligónka FB strašne vysoko ladená, aby platilo DG < FB... | |
| Kontakt: Pre ... | |
| *** | 30. Marec 2010 |
| Tono: no ak je to FB-čka štandardne ladená a nie o oktávu nižšie, tak potom to A u AD je o 6,5 tónu nižšie ako B u FB. Rozdiel toho istého tónu o oktávu je 6 celých tónov (nie 8), pretože v každej stupnici sú dva prirodzené poltóny. | |
| Tono | 30. Marec 2010 |
| Samozrejme, dohnojil som tu poslednú vetu poriadne. Ospravedlňujem sa, ak som niekoho zmiatol: (Je A pri ladení A-D o pol tón nižšie než B v pri ladení F-B alebo o 8,5 tónov ?) Teraz to už vystihuje moju otazku a nemätie dezinformáciou. | |
| *** | 30. Marec 2010 |
| A ešte niečo k tomu FB: samozrejme môžeme hovoriť aj o FB ladení o oktávu nižšom. Uvediem príklad trojradoviek v ladeniach: CFB a FBEs, kde pri tej FBEs-ke sú rady FB naladené o oktávu nižšie ako pri tej CFB-čke. A potom samozrejme to FB u FBEs-ky je ešte nižšie ako samotné nízke ladenie AD, alebo aj ako GC a to o jeden celý tón. | |
| *** | 30. Marec 2010 |
| pre Petra: áno hovoril som o stupnici Cdur a z nej som aj vychádzal pri určovaní tónových výšok, pretože je to základná stupnica bez predznamenaní, (krížiky, béčka) do ktorej keď pridáme päť poltónov môžeme s nej odvodiť všetky stupnice. Stačí si predstaviť klaviatúru akordeónu, alebo klavíra v zátvorke sú poltóny tak ako za sebou nasledujú: C - (Cis) - D - (Es) - E - F - (Fis) - G - (Gis) - A - (B) - H - C. Toto je jedna oktáva z ktorej možno vytvoriť všetkých 12 stupníc a to F (Fis) tak či tak tvorí tónový výškový stred. | |
| *** | 30. Marec 2010 |
| Ladenia ako za sebou nasledujú, všetkých ladení je 12: od CF stále po pol tóne vyššie: CF, CisFis, DG, EsAs, EA, FB, FisH, (GC - o oktávu vyššie) od CF stále po pol tóne nižšie: CF, HE, BEs, AD, GisCis, GC, (FisH - o oktávu nižšie) Najideálnejšie by to bolo nakresliť ako ladenia za sebou nasledujú, pretože tvoria vlastne kruh, tak že tie najvyššie sa zároveň spájajú s najnižšími ladeniami a naopak, len je to už posunuté o oktávu nižšie resp. vyššie ako napr. to GC, alebo FisH čo som vyššie uviedol. To FB na čo sa tu niektorí pýtali je ladenie ešte od DG o jeden a pol tónu vyššie...takže veľmi vysoké! | |
| Šimon | 30. Marec 2010 |
| pro Fery to nelze komentovat, prostě žijeme v tržním hospodářství a když to někdo natočí, zaplatí, vydá a pak koupí tak se mu to asi líbí a vyplatí. Vydavatel zná kuturu národa a je si jistý že mu ta sračka vydělá stokrát více než kdyby vydal třeba Mozarta. Svědčí to o našem vztahu a nárocích na kulturu a bohužel to sráží kulturu celého národa na kolena. Dál to nelze rozebírat, záleží na každém z nás čím se budou muset podobní "umělci" dále živit. Konkrétně tito mají z čeho trávit hodně dlouho a to že na tom postavili svoli "živnost" je další rána od pás kultuře. Třeba nás ještě jednou překvapí objevením další mezery na trhu našeho umění. | |
| Izo | 30. Marec 2010 |
| no, vo francuzsku je dost rozsirene ladenie diatonickych akordeonov az G/C a to F/B by som povedal, ze je nad C/F aj D/G ale zase pod to spominane G/C. Nezda sa mi, zeby to F/B bolo az tak nizko ladene :-P | |
| pre Jozefa | 30. Marec 2010 |
| ale stale tomu ja nedouk nechapem: viem ze ked mam CF, tak DG je od neho vyssie, BEs aj AD zas nizsie..... kde je FB ladenie???? je to ladenie nizsie ako AD alebo vyssie ako DG? tot otazka. | |
| Jozef M | 30. Marec 2010 |
| Tono vychádza sa zo zákl. stup. C.D,E,atď. "A je nižšie od B len o pol ton a D je nižšie od F, tón a pól. Hlasy v helig. sa robia pre optimálny ľubozvučný zvuk uchu ,všetko sa točí okolo zákl.stup. Troj hlase helig.CF skoro všetky majú jeden hlas o oktávu vyššie-znejú razantnejšie. Veľa helig.DG majú tri hlasy rovnaké,aby nezneli pískavo. U troj rad. GCF poväčšine G má spodnú oktávu-viac sa farbou približuje k CF,ktoré majú všetký hlasy v jednej výške,tieto helig. znejú hlbavo menej ostro. Tremola sú ďalším faktorom -nadladené-ostre, podladené-zamatovejšie a tisíc iných veci,ktoré vplívajú na krásu zvuku helig. | |
| preTona | 30. Marec 2010 |
| este: neviem ako je to s oznacenim ktore myslis ale podla mna je A o POL tona nizsie ako B a B o ton nizsie ako C. Nie o ton ako pises. K druhej casti otazky: netusim, vim ze AD je nizsie ako BEs a to o pol tona, kde je FB nemam zdani | |
| Fery | 30. Marec 2010 |
| Panove omlouvam se, je to trochu jine tema, ale co rikate tomuhle hnoji který vydává Peterka? Viděl jsem telešoping reklamu a je mi z toho zle bavorske kroje na CD strojové české a slovenské lidovky, neumětelů kteří jsou zamilováni tam kde cítí peníze. Co na to lidový muzikant? http://kultura.idnes.cz/eva-a-vasek-jsou-minulost-ted-leti-cecho-decho-po-bavorskem-zpusobu-1fp-/hudba.asp?c=A100311_182300_hudba_tt porovnejte ty hudební šmelináře s touhle parádou http://www.youtube.com/watch?v=0fQaKbn87Jk | |
| Kontakt: matejkaf@volny.cz | |
| Pre Tona | 30. Marec 2010 |
| Velmi dobra otazka, to by aj mna zaujimalo kde vyskovo to FB vlastne je, ci este nad DG alebo pod AD | |
| Tono | 30. Marec 2010 |
| Sorry, oprava poslednej vety: (Je A pri ladení A-D o tón nižšie než B v pri ladení F-B alebo o 9 tónov ?) | |
| Tono | 30. Marec 2010 |
| Este k tým ladeniam... Tentoraz by niečo zaujímalo mňa: Ktoré ladenie je pri heligónke najnižšie ? Otázku vysvetlím: Jednotlivé rady na heligónke su ladené s odstupom kvarty. Teda ak si vezmeme postupnosť: H-E-A-D-G-C-F-B-Es-As-Cis-Fis-..., ľubovolná po sebe idúca (susedná) dvojica je pre heligónku regulárnym ladením (pre trojradovú - trojica a pod.). A teraz príklad k mojej otázke, je napríklad ladenie A-D nižšie než napríklad F-B alebo výššie ? (Je A pri ladení A-D o tón nižšie než B v pri ladení B-Es alebo o 9 tónov ?) | |
| Peter | 30. Marec 2010 |
| Tiež by som bral B-Es heligónku, ale s Dmolom ako spomínal HeHe. Toto by bola ideálna kombinácia :-). Len tak na okraj: Vy, ktorým sa zapáčilo B-Es ladenie, ktoré z nich Vám lepšie zarezalo, B-dur, alebo Es-dur? | |
| Kontakt: peter@situr.sk | |
| Tono | 30. Marec 2010 |
| Pre: Juraj Nepoznám heligonkára, ktorý by si nechcel (aspoň občas) zahrať aj s niekym iným... | |
