Vyhľadávanie

Diskusia

Pridať príspevok
Štěpán18. Marec 2012
http://www.youtube.com/watch?v=7dLI74ePOns

Uvádím jako vzpomínku na pana Františka Golu, který na tomto setkání hrál po dvacáté a naposled. Na letošním Rožnovském setkání které se koná 17. 6. 2012 od 13. hodin se na nás podívá
již jen z heligonkářského nebe.
Prosím Petra admina, aby toto datum uvedl do kalendáře setkání. Mi se to nepodařilo.
Kontakt: vrana1935@seznam. cz
XYZ18. Marec 2012
Harmonicke frekvencie maju vyznam pri vypoctoch dlzky anteny pre radistu.
Pre heligonkara ma zase vyznam rum, borovicka alebo aj vino. Vtedy heligonka hra najpeknejsie.
****18. Marec 2012
pre Peter: ja kontakt na neho mám, sa poznáme už dlho, len som to chcel nájsť čo písal tu cca pred rokom. Ako sa to dá vyhľadať?

Ja si myslím, že tam veľké rozdiely pri ťahu a tlaku nebudú, alebo žiadne, lebo keď hlasy v nejakej skrinke hrajú, tak hrajú tak isto pri ťahu ako pri tlaku, ale keď je skrinka slabšia, tak sa to aj prejaví a bude tak isto jedno do ktorej strany ťaháme, alebo tlačíme. Nejakú nebadateľnú drobnosť pripúšťam, že sa napr. z 8 vyšších harmonických frekvencií niektorý stupeň nevytvára, ale skôr si myslím, že tam tie rozdiely nebudú. Ani v odborných článkoch o akustike som nenašiel zmienku o tomto rozdiele, čo sa týka harmoniky a vyšších harmonických frekvencii.
.18. Marec 2012
Števo za tú hlúposť ,čo si napísal by si sa mal hambiť v prvom rade Ty.Asi chodíš málo medzi ľudí a na rôzne stretnutia, keď si dospel k takému záveru.Myslím ,že heligónkari sú k sebe veľmi priateľský a nemajú problém si niečo ukázať ,alebo pochváliť.
Peter18. Marec 2012


- pre **** : O zvukovej vodivosti priestorov (alias materiálov) je to tak ako píšeš, len neviem, či je to to správne vysvetlenie vo vzťahu ku skrinkám heligóniek. Pri ťahu mecha, kedy množstvo zvukových vĺn ide do vnútra nástroja a vyššie harmonické môžu byť takto veeeeľmi ovplyvnené, to by som aj bral, ale pri tlaku?... Z hlasu zvuk tlakom mecha uniká priamo von z nástroja a takmer nič mu nestojí v ceste...

- Ak máš seriózny záujem o Anonýma zavolaj mi poviem Ti naňho kontakt

- Plne súhlasím so Šimonom. Keď som hráč - šumář, nemám žiaden problém pochváliť zručnejšieho odo mňa. Je to dokonca aj istá motivácia na vlastné vylepšovanie, očumujem jeho hru a snažím sa od neho čo-to pochytiť. Ale platí to aj naopak. Príde dobrý hráč ku slabšiemu a potľapká ho po pleci, že "výborne, výborne, len tak ďalej..." Kde som medzi heligonkármi, nikde som sa doteraz s iným vzájomným prístupom medzi nimi nestretol.
Šimon17. Marec 2012
pro števo
števo až se budeme bavit o technice hraní jak doporučuješ tak sem zase vlétne nějaký "števo 2" a zjebe nás že jsme samý trojhmat, čtyřhmat a nebavíme se o heligonce jako nástroji. Těžko vybrat téma pro všechny. Myslím si že poslední tema nebylo od věci a že se nikdo z diskutujících nemusí jak píšeš hanbit. A že bychom byli takoví co neuznají lepšího tak to se mi taky nechce věřit. Sám jsem toho byl mnohokrát svědkem u mnoha hráčů a tak nevím z čeho pramení tvůj názor ?!?!?! Koho jsem měl možnost z heligonkářů co tady píší poznat tak to jsou vesměs velice příjemní a chytří a milí lidé. Možná by bylo dobré kdybys mezi nás občas zajel, zahrál si s námi a třeba změníš názor. Nebo možná jezdíme každý jinam ???
jopova17. Marec 2012
Neviem, či som dobre zachytil upútavku, ale na STV 1, v nedeľu o 11.00 v relácii Slovensko v obrazoch by mali účinkovať senickí heligónkári. Možno na to upozorňujem neskoro, ale aj ja som sa to len náhodou dozvedel. Ak to niekto aj takto oneskorene zachytí, stálo by to za to pozrieť. Alebo bude dáka repríza, alebo dá sa to vyhľadať aj na počítači. No, skúsme pozrieť, čo majú nové priatelia heligónkári zo Senice.
****17. Marec 2012
Na farbu hlasu určite majú významný vplyv vyššie harmonické. Dosť dobrý popis je aj tu: http://greaty.host.sk/akustika/fchvhf.html. Peter ich v podstate tiež dobre charakterizoval, o čo ide. No, čo sa týka príčin ich vzniku, na tom má najväčší podiel práve vplyv prostredia, najprv z čoho vznikajú - najbližší materiál, jazýček a hlasová platnička, a potom cez čo a kde sa šíria - najbližšie akustické okolie a tým je u heligonky práve konštrukcia skrinky a jej komponenty. Áno ladenie má vplyv na vyššie harmonické, ale v tomto prípade si myslím, že nepriamy, a to v tom zmysle aby bolo, to čo ladíme, naladené správne vzhľadom k svojmu akustickému okoliu. Ide o to, že aj v tej najhoršej skrinke budú hlasy ako tak hrať, keď im ladením pomôžeme, hlavne čo sa týka typu ladenia a rozsahu tremola. Súhrn vlastností tohoto akustického priestoru, predstavujúci akýsi odpor pre šírenie zvukových vĺn sa nazýva inpedancia. Táto impedancia môže byť u heligoniek rôzna, môže mať rôznu škálu kvality a to je aj odpoveď, prečo v niektorej heligónke ani tie najkvalitnejšie hlasy a najlepšie naladené nehrajú až tak svetoborne. Ak ich však preložíme do inej skrinky, je to potom o inom !!
Iste ste si všimli, že priestor pre šírenie zvuku robí veľmi veľa, ak napr. hráme v jednej miestnosti, v druhej, tretej, štvrtej...zakaždým sa nám zdá, že tá heligónka hrá trochu inak. Niektoré priestory - miestnosti (hovoríme už o sekundárnych priestoroch, pretože primárnym je skrinka harmoniky) majú také vynikajúce akustické vlastnosti, že sa nám zdá, že aj tá zvukovo najhoršia heligónka tam hrá celkom dobre. A presne podobne je to aj s tým primárnym akustickým priestorom.

Čiže celkove, áno ladenie veľmi veľa robí na výslednom hlase, ale tak isto aj akustické vlastnosti.

Veľmi dobre a vysoko odborne to tu raz popísal človek píšuci pod menom Anoným, on študoval akustiku a myslím, že teraz ju aj prednáša na VŠ. Skúste vyhľadať kde sa to nachádza, na ktorej strane a napíšte to sem, nemohol som to nájsť.
tono17. Marec 2012
Citam aj tu v diskusiach ze existuje nejaky program na ladenie
v pocitaci. Poradite mi,co je to za program,kde ho dostanem,
skratka, ako to dostat do pocitaca.
dakujem
Kontakt: podpolanie
števo17. Marec 2012
Trepete tu somariny dookola, stále to isté a stojí to za prd, len sa chcete presviedčať kto je najmúdrejší !!!!!!!!
Zaujímavá by bola mdebata o technike hrania , ovládania všetkých hlasových gombíkov, hranie v troj a štvorhamtoch a v týchto témach si aj poradiť.
Ale to čo robíte je trepanie prázdnej slamy. A na záver nikdy sa nestalo a ani sa nestane, žeby ten kto je slabší hráč pochválil toho lepšieho a snažil sa od neho niečo odkukať, ale haniť, hanobyť,nato ste odborníci - hanbite sa.
Milan17. Marec 2012
Peter myslím ,že 80 rokov do zadu nemali až tak zložité ladičky ,ale mali asi dobre ucho a sluch.Títo ladiči boli profesionáli a vedeli ako ladiť.Mám obavu či aj ta určita nepresnosť pri ladení nebola nápomocná pri farbe tonu.Inač si to neviem vysvetliť.Sú majstri čo majú aj drahé ladičky a nie vždy sa im podarí dobre naladiť.Možno sa mýlim ,ale poznal som starého majstra a ten dolaďoval podla sluchu.Bol to majster ,ktorý robil v Hořoviciach.Jednu heligónku od neho mám a je to nádhera počúvať.Ale ako píšeš, mám aj nové a tie sú zas v niečom inom výnimočné.Silný hlas,tesnosť,potreba malo vzduchu atď.Najlepšie by nám to vedeli zdokumentovať majstri čo heligónky vyrábajú ,ale aj ladia. Oni majú určite na to svoj profesionálny názor.Prípadne ,čo heligónky opravujú a ladia.
Peter17. Marec 2012
Ja to vidím takto:

Či je nástroj správne naladený, je to dané presnosťou kmitania - frekvencie - vibrácie zdroja zvuku. Udáva sa v jednotke Hz (Hertz). Zdrojom môže byť napr. kmitajúca struna, blana, jazýček, pero, pery hudobníka, a pod... Popri vytvorenej základnej zvukovej frekvencii, vznikajú súbežne aj ďalšie slabšie "parazitné" zvukové frekvencie a tie sa volajú tzv. vyššie harmonické. To ako keď vhodite kameň do stojacej vody. Najprv ide jedna veľká vlna, ale za ňou ďalšia (menšia) a ďalšia a ďalšia vlnka. No ale práve tie vyššie harmonické udávajú farbu výsledného zvuku.

Materiál, z ktorého je heligonkový hlas vyrobený, určite nejakou mierou vplýva na farbu zvuku, ale to gro, to srdce nástroju udá ladič. Som o tom presvedčený, čím ďalej tým viac. No a osobne si myslím, že materiál skrinky, či vnútorné vzduchové pomery sú možno až na poslednom mieste. Veď nie je to rezonančný nástroj využívajúci rezonancie dreva, ale povedzme, že určitý kozmetický vplyv to môže tiež mať.

Často stretávam hudobníkov/kutilov, ktorí mi vravia: "Premeral som ladičkou konkrétnu heligónku a presne "do centíka" som naladil svoju, no bohužial nezneje tak ako tamtá... Zvukovo síce ladí presne, ale vôbec tak nezneje... Čím to asi je?" Je jasné, že sa bavíme iba o farbe zvuku.

V čom je rozdiel medzi mikrofónom za 20 € alebo za 1500 € ? Okrem iných aj v tom, že ktorý a ako dokáže prenášať vyššie harmonické..., podobné rozdiely sú aj v reproduktoroch, ale napr. aj v................ ladičkách !!! Sú ladičky po 25 €, ale sú aj za 1000 € i viac... Pritom iba ladičky (minimálne) s oscilografmi dokážu do určitej miery zaznamenávať aj vyššie harmonické...

Priznajme si - aké ladičky používame doma my? Ako si teda môžeme spoľahlivo premerať a skopírovať ladenie nejakej heligónky, ktorej zvuk sa nám páči? Ako môžeme zaznamenať farbu nástroja (vyššie harmonické), keď na to nemáme vercajg?
Peter17. Marec 2012
Zvuk heligónky pána Kočku znie archaicky, lebo má tzv. flašinetové ladenie. Nečudo, veď bola vyrobená v časoch najväčšej popularity flašinetov - to sú tie drevené zdobené skrinky na ktorých sa hrávalo točením kľuky. Hráč mal flašinet zavesený na remeni na pleci, alebo ho mal podopretý na jednej drevenej nohe a takto hral na rohu ulice, alebo niekde v kúte hospody. (Neskôr sa z nich vyvinuli orchestrióny).

Heligónka je heligónkou kvôli svojim hlbokým heligónovým basom a jednak myslím, že mala by sa odlišovať aj farbou zvuku pravej strany. Mala by byť iná než majú súčasné akordeóny, chromatiky,... Aj poslucháči, ktorí tomu aspoň trocha rozumejú označujú za "výnimočné" práve také heligónky, ktoré majú ten starý (kočkovský - flešinetovský?) hlas.
xyz17. Marec 2012
pre XYZ . Pozeraj poriadne! Ja nefalsujem nicky, ved ty si velky XYZ a ja iba taky malicky xyz. :D

Sucasni ladici by sa postupne mozno aj naucili naladit farbu hlasou heligonky napr. na takuaku ma ten starky pan Kocka, ale momentalne nevedia ako. Su medzi dvoma kamenma, na jednej strane je poziadavka na zvuky starych majstrou a na druhej strane je poziadavka na sucasne zvukove trendi. Nevedia ktorym smerom sa maju uberat.
Dominik17. Marec 2012
K tomu zvuku nástroja. Skúšali ste niekedy vložiť nový hlas do starej heligonky ku tým všetkým čo sú v nej. Dám priklad. Starý hlaváček trojhlas na zinku. Vložím nový hliník namiesto jedneho tonu (je trojhlaska vymenil som tri hlasy nove za stare). naladil som na rovnake tremolo ako je povodne. Zistil som prekapivú vec. výsledný zvuk heligonky s novým hliníkovými platnickami sa neodlišoval skoro vôbec od pôvodneho zvuku. Bol tam len nepatrný rozdiel. Podľa mňa na výsledný zvuk vplýva najviac konštrukcia skrinky(drevo, jeho hrúbka hustota letokruhov, smerovanie letokruhov, samozrejme druh stromu), kobylky a ako posledné si myslim že na to vplývajú hlasy.
XYZ16. Marec 2012
pre xyz

Nefalsuj nicky !

Preco by nevedeli kam co smerovat ?
xyz16. Marec 2012
Niekedy napr. heligonku vyrabali s kladivkom , sekacikom, pilkou, hoblikom. Dneska na to mame k dispozicii specializovane stroje. Dokazeme uz i v garazi vyrobit take veci o akych sa tamtym pred 100 rokmi anilen nesnivalo. Staviam sa na stranu tych, ktory tu v diskusii tvrdia, ze je to iba o majstrovstve ludi. Vsetko sa da dnesvyrobit ako niekedy, aj s vacssou presnostov, v lepsej kvalite len treba vediet co chcem vyrobit. Dnesnym chyba stare KNOWHOW a nevedia napr. pri ladeni kam maju smerovat farbu hlasu
Piťo16. Marec 2012
A o čom inom by sme sa tak tu mali baviť? Keď chceš, nadhoď inú tému a ideme na to!
16. Marec 2012
ani ludia co vlastnia oboje, stare i nove to nepotrebuju riesit, uznaju ze kazde ma cosi do seba. na stare ci nove nadavaju len ti co maju jedno a asi by chceli to druhe no nemozu, nuz tak aspon pohania a vychvalia to jedine svoje, ved tak to tu je dokola uz cele mesiace ci roky co sa tato tema objavuje tu v diskusii
Milan16. Marec 2012
Pán Vrana vďaka za video 4.To si treba pozrieť a hneď vieme o čom sú stretnutia heligonkárov.Nikto nerieši či stara či nova heligónka ,ale si to naplno užíva.