Vyhľadávanie

Diskusia

Pridať príspevok
Šimon21. Júl 2010
Pozorně čtu poslední přízpěvky a chci na něco trochu zareagovat. Plně chápu to co píše Čadčan a má celkem pravdu,
avšak ne každému je dáno od boha aby mohl zpívat stylově, krásně, aby hrál jako ti nejlepší. Ona lidovost v hraní, aranžích
a podání písniček vždycky bude a já to beru i jako určitý přínos.
I v jiných oblastech hudby známe spoustu skladeb a písní v různých podání a aranžích,nelze to však vždy nazvat kýčem.
Vše má ale své hranice a a od těch se distancuji.
pozorovateľ21. Júl 2010
Spomínané telesá robia častokrát takú vysokú štylizáciu folklóru, že ten je tam často veľmi ťažko rozpoznateľný. Naopak, prednedávnom menovaní heligónkari z Kysúc ( a mnohí ďalší ) zasa hlboko podliezajú latku. Z heligónkarov si štandardne vysokú úroveň výkonov drží napr. Jirka Hampl, Matúš Mitter, Jano Miho ... Nesnažia sa za každú cenu ohúriť, hrajú to, čo im je prirodzené a vlastné.
Peter21. Júl 2010
Len pozor, pozor na tú "štýlovosť", aby ste sa nedostali až do takej štýlovej úrovne v akej sa ocitli napr. SĽUK, PUĽS, Lúčnica, Cigánsky diabli,... a podobné zoskupenia... Už to (nielen) podľa môjho názoru nie je folklór
Kontakt: peter@seman.sk
Čadčan21. Júl 2010
A ešte raz rypnem do našich - Kysucký prameň. Pozerám na tejto stránke v sekcii Prezentácia ich vystúpenie. Prvá pieseň - Kačeko turanská z myjafských kopanic prerobená text na Kačenko skalická z drevených kopanic ( asi Skalité na Kysuciach ). Opäť nezmyselné textové zásahy, zmena melodiky aj rytmu - z čardášu urobená skočná polka. Druhá pieseň je síce kysucká, ale nevhodná pre hru na heligónke. Táto pieseň patrí medzi. tzv. helekačky ( na moravskej strane hečané ) a tie sa vždy spievali bez sprievodu akýchkoľvek hudobných nástrojov. Toto všetko píšem ako pozitívnu kritiku, aby hráči prestali s takýmito úletmi a nech radšej hrajú to, čomu aspoň trochu rozumejú. Potom sa nečudujme, že mladá generácia sa stavia k folklóru dosť negatívne, keď sa jej do uší dostávajú najmä Senzusy, Drišľaky, MaximTurbulenci a heligónkari podobného kalibru ako z tzv. Kysuckého prameňa ( pre nich úplne kontraproduktívny názov ). Mladých treba zaúčať iným spôsobom, ukázovať im krásy hry na heligónku, viesť ich k štýlovej hre a spevu, vysokému štandardu podania, nie ku gýčom, ťažkotonážnym
odrhovačkám či sentimentálnym romancám o dávno neexistujúcich obrazoch rodného kraja.
Miro20. Júl 2010
Pre Kaja
Zrejme ide o text tejto pesničky - len tá druhá časť je asi "neoficiálna???" http://pesnicky.orava.sk/component/mjoosic/song/339-kdyby-ty-muziky-nebyly.html
Kontakt: pesnicky@orava.sk
pozorovateľ20. Júl 2010
Manželia Melicheríkovci sú z Považia, rodáci z Hornej Marikovej. Pesnička Bystrický kostolík je, samozrejme, blud. Na valčíkovú melódiu českej piesne Namluvil som si napasovali ďalší tzv. textový ciťák o rodnom kraji. Niečo poslovenčili z pôvodného textu, niečo prebrali z dychovkovej autorskej piesne o Považí. Do vrcholu sentimentu chýba ešte srnka pasúca sa na zarosenej rannej tráve a drevené mlynské koleso špľachotajúce do valčíkového rytmu.

Anička, Ty nie si proletárka, Ty musíš byť deva vyšívajúca milému hodvábnu košieľku v záhrade plnej šípových ruží.
Čadčan20. Júl 2010
Podľa posledných skúseností by mal text danej polky znieť asi takto :
Keby tie Kysuce neboli,
tak by sme tu ani my neboli.
Nemali by sme za ne náhrady,
chodili by sme furt bez nálady.
Ale že Kysuce jestvujú,
Kysučania si ich pestujú.
Nič si nechcú zobrať pre seba,
všetko len, Kysuca, pre Teba.
A takto podobne dnes talentovaní a invenční heligónkari okrášľujú piesne. Česť ich pamiatke ( myslím tým pôvodné piesne ).
Anička20. Júl 2010
V Turzovke 10.7.2010 som počula spievať s heligónkou starších manželov asi od Povžskej Bystrice pesničku Bystrický kostelík (kostelíček). Chcela by som sa ju naučiť. Neviete mi niekto pomocť s textom a melódiou tejto pesničky? Ďakujem
Kontakt: Tynka50@seznam.cz
kájo20. Júl 2010
http://www.youtube.com/profile?user=Vrana1935#p/u/3/0LAkvwrmCLE neviete niekto text tej polky?
Toňo20. Júl 2010
Jak majú Turzovčania hentaký zmysel pre čierny humor jak v tej pesničke o Kysuciach, dávam im ďaľší námet :

Čo sedliaci čo robíte - kone máte neorete.
Kone dáme do kolchozu - kúpime si za ne kozu.
Aj tá koza mečí meé - chcela by ísť do JéeRDé.
Nadojela liter mlieka - už je z kozy úderníčka.

Myslím, že je to text na rovnakej úrovni. A nôtu doporučujem z pesničky Také sa mi dievča páči, čo má čipky na rubáči. Ak bude záujem tajk takých textov poznám z obdobia kolektivizácie kopu. Len smelo do toho horšie to už nebude.
pozorovateľ20. Júl 2010
Karel Plicka - v medzivojnovom filmovom dokumente Za slovenským ľudom natáčal napr. v Myslave pri Košiciach. Známe sú fotografie nedeľa na Zemplíne ( 1927 ), Gazdovia z Mengušoviec ( 1932 ) ... V jeho piesňovom zborníku Slovenský spevník sú napríklad jeho vlastné zápisy z medzivojnového obdobia z obcí Nacina Ves ( Zemplín ), Brestov ( Zemplín ), Buzice ( okolie Košíc ), Raslavice ( Šariš ), Nižná Hutka ( okolie Košíc ), Brekov ( Zemplín ), Dlhá nad Cirochou ( Zemplín ) .... On ešte zažil starodávne jarné chorovody na hornom Zemplíne, gajdošov aj gajdičiarov na Šariši, parlandový spev u spišských Goralov .... všetko v prirodzenej podobe in natura ( žiadne pódiové štylizácie ). Pri textovom zápise piesní používal fonetickú transkripciu. Je pravda, že sa venoval perlám, preto povojnovú pieseň o prešovských šoféroch nezapísal. Takých častušiek na ľudové melódie vznikali pri socializácii Slovenska tisícky, vzorom im bol dobovo poplatný film Rodná zem - napr. pieseň Ej, zahoreli zore .... vstávaj, milá, hore, sedlaj kone motorové .... Ich autormi boli agitátori a ich estetická hodnota bola nulová, preto sa dnes nimi ani folklórne telesá neprezentujú.
odsúhlasit20. Júl 2010
peter, plne s tebou súhlasim,aj mne dala sestra nejaku staru knihu s piesnami mrknem čo je v nej,su tam česke aj slovenské,a túšim aj noty.
Kontakt: jana
Peter20. Júl 2010
pre pozorovateľa:

Áno, zrejme rozprávaš o Slovenských pesničkách (K. Plicka, r. 1937) Ono je to tak - Východoslovesnké piesne boli stále určitou neznámou a neprebadanou oblasťou pre muzikológov. Tých pár etnografov a zberateľov ľud. piesni, ktorí "zablúdili" aj na východ (terajšieho Slovenska) boli takisto ako aj Plicka nevýchodniarmi a zapísovali "čo sa dalo", alebo na čo natrafili. Pri zostavovaní svojich diel v snahe predstaviť akože ucelený prierez všetkými slovenskými ľudovými piesňami rodený východniar nemôže necítiť, že východoslovenské piesne sú tam len "dohodené", aby bolo "niečo" aj z tohto kraja. A často sú tie piesne predstavované dokonca ako reprezentatívna vzorka ! ...

Zberateľ - nevýchodniar mal okrem iného aj jednu veľkú barieru, a to jazykovú. Východniarske nárečia, podstatne odlišné od napr. stredoslovenských, boli pre nich obtiažne zrozumiteľné a tak sa do zápisov veľakrát dostávali skomolené, i nezrozumiteľné texty, ba niekedy ich zberatelia aj podoplňali textami, ktoré sa im javili ako "vhodnejšie". (?)

Nechcem, neviem a ani mi neprislúcha hodnotiť dielo K. Plicku. To čo som uviedol vyššie sa týka aj iných zberateľov východsl. piesni, napr. :
J. Kollár – Národné spievanky
Adam Hlovík
N. Potemkin
Štefan Šoltés
Andrej Halaša – Písne slovenské (Praha 1879)
Slovenské spevy (1880)
Eugen Janota – Bardyjow (Historiczno–topograficzny opis miasta i okolicy. Kraków 1862)
Karol Szerday (1812 – 1894) – Slovenské spevy (1880)
Oldrich Hemerka (1862 – 1946) – Slovenské spevy, Slovenské spevy ze Šárišské stolice (1892), Něco o slovenských písních v Uhrách

Neviem, ale mám pocit, že K. Plicka (- inak veľký obdivovateľ slovenskej kultúry) dokonca ani nebol na slovenskom východe a svoje piesne zozbieral cestami po slovenských vysťahovaleckých komunitách v Rumunsku, Juhoslávii. Rakúsku a USA. Ja osobne som preto v otázke vierohodnosti textov bol v tomto prípade asi opatrnejší.

Kontakt: peter@seman.sk
?20. Júl 2010
nemate niekto doma ciernu heligonku od pana Duraja? je to dobre? mat ciernu heligonku, ktora sa menej osucha alebo na ktorej to menej vidno? na bledsej ci tmavsej?
ja20. Júl 2010
Ja som parkrat hral na durajkach a stale som mal pocit, ze nestacia s dychom. Myslim, ze skrinka - a aj velkost mechu su trochu male, na to co je potrebne pre hlasy. Ak clovek hra trhavym sposobom, tak este budis, ale ked chce hrat plynulo z radu do radu bez trhania mechom maju jeho heligonky malu vzduchovu kapacitu
pre Mira20. Júl 2010
No ak si pán M, dal odborné práce porobiť iným majstrom tak ten výsledný efekt mohol byť potom dobrý, to je fakt...ale určite s ladením, ani výrobou čohokoľvek do heligónky nemá nič spoločné!! A nakoniec pod menom Miro hádajte kto aj mohol písať..
Tono20. Júl 2010
Keď to tu tak čítam, tak mi niektoré príspevky pripadajú ako "platená" reklama, prípadne antireklama. Ale, aj humor patrí k životu :).
Len si treba vybrať, že kto a prečo asi konkrétny príspevok napísal. Je logické, ak niekto cez inzerát niečo ponúka, tak na diskusiu prihodí zopár pozitívnych "referencií"...
Reklamy typu "teleshoping" nás veľa naučili. Chvalabohu aj obozretnosti.
Peter20. Júl 2010
Neverim ,ze taka firma ako je harmonikas by
nemala finalovu kontrolu a od toho by mal byt
prcovnik teamleader ktory precizne kontroluje pracu
na linke...
pozorovateľ20. Júl 2010
Pôvodný šarišský originál piesne z obce Vyšné Raslavice ( zápis z roku 1934 - prof. K. Plicka ), ktorá nás momentálne zdvihla z kresiel, znie :
Anička TRALALA ( tu sa dopĺňajú rôzne priezviská ), dze śi nocuvala,
s Janičkom ( tu sa dopĺňajú rôzne priezviská ) do bileho rana.
Ľubil śi mňe a dze - f komore na ladze,
šak śi mi śľuboval, že mi ňič ňebudze.
A na mojim brušku ľudze uvidzeli,
co zme mi beťare f komore zrobeli.
F komore na ladze, na tvardej posceľi,
dze zme rozum dali somare šaľeni..

Ten socialistický text o šoféroch s vsuvkou z piesne - V hlbokej doline srnka vodu pije - je rovnako insitný pokus o text a podivný kompilát ako tá kysucká snaha o melodramatičnosť. Nechajme tú pieseň Šarišanom, nech ju spievajú v pôvodnom rytme, texte, nárečí. Pôvodne to bola prekáračka, ktorú si spievavali dievčence a podľa poterby v nej menili priezviská zaľúbencov z Raslavíc. Lenže ...
Šimon z Olomouce20. Júl 2010
pro ...
S tou kvalitou měchů je to diskutabilní, určitě bych nenazval p. Duraje začátečníkem, má dlouholetou praxi a o kvalitě měchů z Loun vím svoje, není to vždy tak jak píšeš. Dlouholetá zkušenost a praxe neznamená vždy kvalitu, je to v lidech. Nechci tady ale nikoho hanit a naopak vyzdvihovat, píši jen své praktické zkušenosti. Mám na jedné heligonce měch od p. Duraje a je perfektní a bez problémů. Koupil jsem nedávno novou harmoniku s měchem z Loun, funkčně bez problémů, ale když se podívám na preciznost práce tak Duraj vede. Vím jaké problémy s měchy z Loun mají občas jiní. Jak říkám je to v lidech, v jejich zručnosti a přístupu k práci. Můj názor je že ten výrobce typu p. Duraje si vše po sobě zkontroluje a byl by proti sobě aby namontoval něco zjevně špatné. V té fabrice to někdo vyrobí,
někdo zabalí a pošle, ale nějak mi tam chybí ten článek kontroly a osobní zodpovědnosti.