Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| Čadčan | 2. Júl 2011 |
| Práve som dorazil z Čičmian. Tu sú moje poznatky : a - klobúk dolu pred oraganizátormi, urobili na prvý raz peknú akciu b - prvý raz som počul Prečíncov ( Prečínčanov ? ) - takto si predstavujem heligónkarov - spevácky úplne vyčnievali a repertoárovo tak isto - presvedčiví v pesničkach svojej dediny - výborne c - Martoš, Krkoška a spol. - dobré, len veľa Terchovcov na malé podujatie, po čase to začne byť monotónne d - mladíci - alebo hrali technicky dobre piesne cudzej proveniencie, alebo zle hrali a najmä podivne spievali slovenský folklór e - asi preto, že som Kysučan, ma najviac sklamali Kubačákovci z Turzovky - česká pesnička, potom pesnička textovo prispôsobená na akože Turzovské pole .... no neviem ?!?! Ešte raz ďakujem organizátorom. Ak by som im mohol na budúci rok poradiť - 15 účinkujúcich po 10 minút - každý v kroji svojho regiónu a každý nech hrá svoj región - napríklad veľmi smiešne teraz vizuálne pôsobili heligónkari od Topoľčian - terchovské kroje, piesne aj svoje ( tie boli OK ) aj pozbierané kade-tade. Aby sa z tohoto vydareného podujatia nestala akcia pre heligónkarov, ktorí obiehajú všetky heligónkarske zrazy a viac-menej neúspešne sa tvária ako majstri. Radšej obmedzená početnosť a uprednostniť kvalitu. Za divákov ďakujem. | |
| Miro S. | 2. Júl 2011 |
| Čítam diskusiu, ale nechcem sa veľmi zapájať do týchto debát o prstokladoch na heligónke. Myslím si ale, že "x" má pravdu vtom, že heligónka bola zostrojená inde než na Slovensku. Myslím si tiež, že kto ako bol a je šikovný, tak sa naučil hrať na heligónke - jedným, dvomi či piatimi prstami. Tiež si myslím, že je to jedno, dôležité je či sa to jeho hranie dá počúvať!? Aj keď čím viacej prstov využije hráč, tým sa mu môže ľahšie hrať a tým môže byť hudba, ktorú zahrá krajšia. Kto má ale - ako sa v Čechách vraví "olšový ruce", ten môže môže mať aj všetky prsty pozlátené a hrať aj desiatimi, nikdy sa to poriadne nenaučí. Harmoniky v svojich začiatkoch vytvárali hlavne tzv. "mestský folklór" a postupne sa dostávali aj do dedín. Tiež si treba uvedomiť, že harmonika svojim preniknutím do ľudovej hudby Slovenska ovplyvnila pôvodnú, tradičnu tonalitu, alebo modalitu ľudovej hudby v tých oblastiach, kde ešte nebolo ustálené durové cítenie. Takže toto som v skratke vytiahol z niektorých múdrych kníh, do ktorých to zapísali ľudia, ktorí už dávnejšie skúmali vývoj harmoniky a jej vplyv na ľudovú hudbu. | |
| Mojmir | 2. Júl 2011 |
| Miro Hampl poslal by si mi tvoj mail kontakt ? Ďakujem. | |
| Peter | 2. Júl 2011 |
| Diskusia, že sa tu podobá na "babské reči"? Áno, a ako ináč má vyzerať debata? Je to dobré, tak to má byť! Žiadna téma nie je predpísaná - ak niekoho niečo nezaujíma, nech sa nezapája a hotovo. O tom, aké hranie je pekné - aké nie, je tiež na dlhú diskusiu (bez konca). Raz som bol na bulhárskom folklóre. Na javisko vyšiel krojovaný chlapík s obrovským bubnom, potom k nemu z poza opony nohami prifidligala partia chlapov, z druhej strany partia žien a podskakovali tam snáď pol hodiny v kuse. Jedno a to isté - chlapík búchal do rytmu, k nemu sa pridali tuším jedny gajdy, či píšťalka,... a tí ostatní tam podskakovali a podskakovali sprava do ľava a to bolo všetko. Vystúpenie sa mi zdalo, že trvá celú večnosť... osobne sa mi to nepáčilo, ale je to ich, sú na to hrdí a naozaj nik nemôže povedať či je to pekné, alebo nie... Ináč, pred rokom na hlavnom galakoncerte Jánošíkových dní v Terchovej som na "superhosťoch" (tiež s bubnom) z Bulharska dokonca zaspal. A počas vystúpenia záverečného zlatého klinca programu - Cigánskych diablov som radšej odišiel preč- aby som opäť nezaspal. Bulharsky folklór ma neoslovil a diabli sa už posúvajú do roviny tzv. štylizovaného folklóru... Keď však vystúpili napr. Bobáňovci, je to o inom, z toho ešte dýcha folklórne dedičstvo. Napriek všetkému nikoho si nedovolím hodnotiť, či je to pekné/škaredé, lebo je to stále len môj subjektívny pocit...A to isté je na adresu hrania na heligónke... | |
| Kontakt: peter@seman.sk | |
| Čadčan | 2. Júl 2011 |
| Práve som volal do Čičmian. V noci popršalo, ale mraky sa už roztrhali, takže vyrážam za folklórom. | |
| NN | 2. Júl 2011 |
| Čičmany - čič money! | |
| xx | 1. Júl 2011 |
| neviete či v prípade zlého počasia (čo asi žial aj hrozí) je pre zajtrajšie Čičmany aj nejaký plán B? Teda ak sa nebude dať hrať na javisku pri humne kvoli dažďu či je tam nejaký kultúrny dom alebo niečo také v humne čo si pamatám na to asi dosť veľký priestor nie je. som zďaleka a nerád by som cestoval zbytočne | |
| x | 1. Júl 2011 |
| A stále tu hovoríte o niečom a o ničom. Len jedno je isté! Heligónka nebola vymyslená, postavená na Slovensku, tzn. ani na Detve, ani na Orave, ani na Spiši, takže, ani nebola určená na hranie regionálnej muziky určitého kraja ( dnes si Detvanec myslí, že len on hrá na hel. najlepšie, to isté si myslí Terchovan a pod.)To, že hráte tak, ako sa naučili Vaši dedovia sami, tak ako sa im dalo, chcelo, podarilo, ešte neznamená, že to je základ princípu hrania na heligónku. Na nej sa hrala oveľa skôr iná muzika, iný repertoár.To, že si niekto stále myslí, že hrať na dvoch klapkách je umenie, je jeho vec...to, že niekto zahrá krásne rôzne cifry, je už druhá vec...a to, že niekto zahrá krásne všetko, a ten druhý nie, ani keby mal prsty zlaté...to je už o inom. Ale aspoň vidíme, že ten, kto vymyslel, postavil heligónku bol veľmi múdry človek, lebo na ňu sa dá zahrať skoro všetko, aj tie regionálne, aj ten tak zatracovaný kankán. A veru, len nech tí mladí hrajú všetko, čo sa dá, lebo to je umenie.. a to, ako kto drží palec a pokladá prsty, to je predsa vedľajšie, hlavne, že zahrá a dostane z toho nástroja všetko, čo sa dá...takže, páni, treba obdivovať, nie haniť. | |
| Šimon | 1. Júl 2011 |
| Pedro pěkně jsi to napsal, já s tím souhlasím, mladí to je kvalitní materiál se kterým mají ti zkušení pracovat. Už jsem to psal nedávno, nechci se opakovat. Mají své přesdavy, svůj názor, to je třeba citlivě respertovat, ale jsou pořád na rozdíl od nás tvární a to by se mělo využít. Jak do nich budeme jen štárat tak ani nechci pomyslet co si o nás budou myslet, a to by byla oboustranná škoda. | |
| Pedro | 1. Júl 2011 |
| len oprava mladý má byť s i | |
| Kontakt: tradícia | |
| Pedro | 1. Júl 2011 |
| Milý priatelia. Na tomto diskusnom fóre sa to žačína podobať babským rečiam, teda ničomu čo by bolo konštruktívne a vecné. Samozrejme nesúhlasím s vulgárizmani, osočovaním sa. Problém je jednoducho úplne jasný. Naši mladý heligonkári sa začali uberať takým smerom, aby ukázali, že sú naozaj veľmi dobrí inštrumentalisti a svoj nástroj naozaj perfektne ovládajú. Súhlasím aj s názorom, aby sa venovali tradičnému folklóru, ale nechajme ich folklór hrať tak ako to oni cítia. Pri ich hre ím môžeme ukázať a pomôcť, ale nie nasilu, regionálne rozdieli v hre, ale ich o tom svojim uváženým prístupom k tomu viesť a presvedčiť. A záverom, heligónka je nástroj určený nie iba na klasický slovenský folklór ale aj na zahranie rôznych hudobných žánrov. | |
| Kontakt: tradícia | |
| Palo | 1. Júl 2011 |
| pre Misa Beriem tvoje prepac, aj tak si myslim, ze mas podobne nazory ako ja. Dobre, ze si niekto vie aj priznat chybicku a nesklza to do nejakych invektiv, ktore by ani neboli namieste. Ja hram s palcom na boku hmatnika /mam dva remene/, co umoznuje aj hranie palcom - hlavne poltonov. Nelpiem zanovito na tradiciach, ale mne sa paci rozmanitost, je to zaujimave ako rozne ludia hraju a ako dobre im to ide. Raz som debatoval s akordeonistom ohladne prstokladu a ten mal nazor, ze jednotny prstoklad nemusi vyhovovat kazdemu. Niekto ma dlhsie prsty, iny kratsie, to iste sa da zahrat rozlicne. Vraj: Hraj ako sa ti hra dobre! Nie som za jednotnost, vonkoncom sa mi nepaci kankan na heligonke, nikdy som ho neskusal zahrat a ani to neskusim. V neuvedenej skole by to chcelo od zakladu zmenit repertoar, alebo aspon ziaci by mali vystupovat s cimsi inym. Ale to si musi rozhodnut ktosi iny, ja len pisem, co si ja, ako jednotlivec, o tom myslim. Mladi hraju naozaj dobre!!! A mozno raz vyprofiluju aj vlastnu osobnost a my budeme pocuvat s otvorenymi ustami, ako hraju. | |
| Mišo | 1. Júl 2011 |
| pre Palo - no tak som si musel pozrieť, kto to včera napísal. Ospravedlnujem sa, ak to vyznelo, že som prekrútil niečo. bolo to napísané v tvojom včerajšom príspevku, jasné, že nie v znení, že je to netradičné, avšak z tvojho príspevku to vyznelo akoby si sa nad tým pozastavil, že Liska má palec za hmatníkom. Mojim úmyslom nebolo spôsobiť hádku ani nič podobné. Len čo hrávam a vidím drvivú väčšinu heligonkárov tak takmer všetci majú palec za hmatníkom. a asi naozaj len mladí, moderní hráči držia ten palec ináč. a preto sa mi zdá netradičné skôr toto držanie. aj ked ako tu bolo nižšie napísané, asi to bude tým, že v inom kraji prevažujú trojradovky, kde už je lepšie hrať takýmto držaním (nie palec vzadu) a na dvojradovkách zase ináč. pretože na dvojradovke bez problémov vycifruješ pesničku a nemusíš ku hre vôbec používať palec. však máš dalšie 4 prsty :-) ináč pekné príspevky ohľadom historie o heligonke. človek sa aspon niečo nové dozvie. | |
| Mišo | 1. Júl 2011 |
| pre Milana - myslím si, že nemusím byť učiteľ na heligonke a mať za sebou množstvo žiakov na to, aby som mohol prispievať svojim názorom o heligonke. všímam si starých heligonkárov, aj mladých, viem zahrať, chodím občas i na prehliadky hrať, no určite nepatrím do top heligonkárov. Včera sa do mna obuli, že kritizujem mladých... - kritizujem to u nich, že sa odklánajú od tradičného folkloru (možno nevedomky) a nie to, že chcú hrať a zdokonaľovať sa v hre na heligonku. a v tom je rozdiel. | |
| Palo | 1. Júl 2011 |
| pre Jozef M dakujem za vysvetlenie, je to zaujimave, precital som si, a este si to zopaknem, aby som si aj zapametal :O) Z toho Misovho prispevku som vybral tu cast, ktora sa tyka tradicnosti, ale mne to stale vychadza na stejno. Vraj ktosi napisal, ze palec pod hmatnikom je netradicny.... a to tam nikde, ale nikde, a nikto netvrdi. To si mily Misko vymyslel a proti tomu sa ohradzujem. Pozri moj prispevok. Citat z Misa: Ešte sa opýtam a okomentujem. videl som tu v niektorom príspevku písané, že Liska má palec za hmatníkom a že je to netradičné. Pýtam sa ako netradičné? prepáčte, ale podľa mna skôr je netradičné držať palec inde ako za hmatníkom - pretože mať ten palec vzadu je charakteristické pre hranie na heligonke!!! | |
| Jozef M | 30. Jún 2011 |
| Paľo ,myslím že si nečítal pozorne,mne sa vidí,že Mišo práve hovorí o netradičnosti hrávať ako na klavesovke. Ale v skutočnosti je to celkom ináč.Všetko sa vyvíjalo postupne.Prvé helig. boli malé jednoradové 2,3,až 8 hlásne!!!!! s pútkom na palec,bez remeňa.basová strana mala výpust (dutý hranol cca 4.4 cm s remeňom )v strede po dlžke.Dalo sa hrať od tela . Keď prišli dvoj radové,boli väčšie,potrebovali remeň,pútko obmedzovalo širšie hranie.tak začalo sa palcom pridržiavať zo spodu.Je to najrošírenejšie až dodnes.Trojradovka umožňovala hrať pesničku v troch radoch,palec je ako hak a nepustí techniku hry k dokonalosti.Tú musia už byť dva remene,ktoré držia helig v stabilnej polohe a palec na hrane.Na štvor radovke sa môže hrať ako na klavesovke,--tam sa už dajú hrávať plnohodnotné akordy , zložité skladby ...a vývoj beží dál ---5radovká... všetko to chce čas!!!!!!! | |
| Palo | 30. Jún 2011 |
| pre Miša S vecsinou tvojich prispevkov suhlasim. Nejde mi vsak o to, ale...mohol by si, prosim ta uviest v ktorom prispevku si sa docital, ze drzat palec pod hmatnikom nie je tradicne? Ja som to nikde nenasiel. Osobne si myslim, ze je to tradicnejsie ako drzat palec na okraji hmatnika a vyplyva to z drzania harmoniky pri jednom remeni. Vo svojom prispevku som sa nijako nedotykal tradicii, len som podotkol, ze p. Liska /ktoreho velmi obdivujem pre kvalitu spevu aj jedinecny sposob hry a cifrovania/ hra s palcom pod hmatnikom a ak by navstevoval Skolu na heligonku pravdepodobne by musel tak, ako ostatni ziaci, drzat palec na okraji hmatnika. V zaujme jednotneho prstokladu, techniky hry, proeurotrendu ci coho vsetkeho. Ak sa odvolavas na to, ze niekto to uviedol, napis kto, a v ktorom prispevku! Mozno som necital dost pozorne, a mozno si necital pozorne ty. V kazdom pripade si netreba vymyslat, ci prekrucat nieco, co v prispevkoch inych nikdy nebolo. | |
| Štěpán | 30. Jún 2011 |
| http://www.youtube.com/user/Vrana1935#p/u/0/dP1cX1xJv44 Dobrý večer. Pro fandy heligonky jsem připravil opět ukázku z Rožnovského setkání heligonkářů. Byl jsem tam nahrávat po patnácté - možná naposledy. Pro svou práci tam mám velmi stísněný prostor. Myslím si, že mé dnešní ukázky jsou yyíimečné a to: František Pavliňák, Šimon Hampl, Jirka Hampl, i Věra Tabačková. Mám radost, že právě ve zvuku je vše, jak má být.. Když hráč i zpívá, musí mu rozumět každé slovo a heligonka je doprovodný nástroj, ale člověk znalý not směle ze záznamu jeho hru přenese do notového zápisu. Štěpán Vrána | |
| Kontakt: vrana1935@seznam. cz | |
| Čadčan | 30. Jún 2011 |
| Jedna slovenská skupina populárnej hudby spievala svojho času pieseň : Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude !!! Ak chceme zachovať mnohotvárnosť Slovenska v tradičnej ľudovej kuchyni, v nárečí či napríklad v regionálne vyhranenej hre na heligónku, nesmieme podliehať neblahému vplyvu globalizácie ( či skôr amerikanizácie ), ktorá sa na nás tlačí z každej strany. Ja osobne si vždy najviac vychutnám heligónkara, z ktorého cítiť zrastenosť so svojím krajom. Kebyže hrá každý rovnako - o čom by to bolo?! Preto som v minulom príspevku vyslovil nádej ( i keď organizátorov nepoznám ), aby sa aspoň zraz heligónkarov v rázovitých Čičmanoch vyprofiloval na podujatie, kde budeme počuť nezakalené perly. Rozdielne a napriek tomu našské. Sláčikové hudby folklórnych súborov to už väčšinou pochopili a ich hudobný prednes sa začína čoraz viac podobať hre pôvodných nositeľov odkazu predkov. V populárnej hudba je to podobné - inak sa hrá džez, inak rock. A iný je terchovské hudobné poňatie ako trebárs záhorácke. Ak toto vymizne, stratíme veľmi veľa. Ľudia nie sú hlúpi a pozastavia sa nad tým, keď príde na pódium heligónkar napr. v kópii trenčianskeho kroja a hrá podpoliansku cifru. Je to ľahostajnosť ku kultúrnej tradícii i k sebe samému. Ak pôjdu mladí heligónkari cestou kto rýchlejšie, kto náročnejšie, kto exotickejšie, tak prídu do slepej uličky. | |
| Jozef M | 30. Jún 2011 |
| Pre Maja a Mišaaaaaaa: 98% heligonkárov nepozná noty,nepotrebuje ích. Potrebuje poznať teóriu aby vedel aké má ladenie,čo je to mol atď. Dve % sú mlada generácia helig ,ktorí poznajú noty ženu to do predu z EU trendom .To sa nedá zastaviť!!!!! Je to prirodzený vývoj novej generácie. Len sa bojím aby sme o desať rokov na niektorej prehliadke konštatovalí,že ten v poradí 12 ty zahral lepšie kankán ako tí 7 mi pred ním.Potom vznikne monotonnosť a rozdielnosť regiónov zanikne--splynie .To už nebude o tradičnej helig.ale o prestíže jednotlivcov. | |
