Vyhľadávanie

Diskusia

Pridať príspevok
Čadčan23. Júl 2011
Dnes napísal, že fajnšmekri si môžu na heligónke skúsiť zahrať srbské či argentinske tangá - z toho vyplýva, že tvrdím, že heligónka je nástroj určený výhradne pre slovenské ľudové piesne ?

Ja skôr tvrdím, že tomu, čo heligónkar hrá, by mal v prvom rade rozumieť. Nepozdáva sa mi preto veľmi prístup, keď vie nejaký 15-ročný mládenec zahrať na heligónke 15 skladieb, z toho je desať skladieb cudzokrajných a tých zvyšných päť sú slovenské ľudové piesne, ktoré tiež ale hrá koncertnantným štýlom. ( tu neviním mladíka, ale dospelého, ktorý ho vedie )

Prípadne prístup, keď si kúpim CD heligónkara z opačného konca republiky, prispôsobím si slová piesní, častokrát aj spôsob hry ( keď nezvládam ten originálny ) a o dva týždne s tým výjdem na pódium tváriac sa bohorovne.

Bol som na heligónkarskych prehliadkach v Rakúsku a v Poľsku. Nebol tam ani jeden slovenský účinkujúci, preto som tam nepočul ani jednu slovenskú pieseň - každý si hral svoje -tak to bolo v poriadku. Na zraze v Rakúsku hrali dvaja heligónkari z Českých Budějovíc - zahrali štyri krásne české piesne ( tri ľudové + jednu Vejvodovu skladbu ) a zožali veľký aplauz.Práve preto si ich obecenstvo cenilo, lebo sa predviedli tým, čo je im vlastné, čomu rozumejú. Tým spestrili prehliadku, lebo boli svojskí. A to ide.

Dnes je aj v mestských folklórnych súboroch taký trend - nie že si napríklad ľudová hudba súboru Váh z Liptovského Mikuláša nacvičí piesne z liptovského Važca. Oni si ich nacvičia aj rovnakým herným štýlom, ako ich hrávala važecká hudba nebohého primáša Lacka-Banga. A keď nacvičia piesne z liptovskej Černovej, hrajú ich štýlom černovskej muziky Ferdinanda Komu. To sa cení, keď dosiahnu ten hutný zvuk, akým hrávali muziky pre päťdesiatimi rokmi.

Nie som spiatočník, ktorý je proti vývoju. Ten musí byť. Sú však veci ( kostoly, kroje, výtvarné umenie, manželstvo .... ľudová pieseň ), ktoré mám oveľa radšej v tradičnej, konzervatívnejšej polohe.

isao23. Júl 2011
pre (.) je nepekné a nie múdre hovoriť o skladbách, pri ktorých sa bavili naši rodičia, že sú repeťácke. V čase popularity týchto skladieb nebola televízia na Slovensku a okrem týchto skladieb sa hrali budovateľské pochody a častušky, prípadne operetné speváčky penzijného veku spievali " folklór". Takže pejorácia nie je na mieste ...
medveď23. Júl 2011
pre nick - otázka,
A ty čo šuhajko, zobudil si sa zo zimného spánku? Nečítaš diskusiu? Alebo dáku inú a teraz reaguješ na čosi, čo neexistuje? Práve je diskusia o hraní umelých piesní. Nie ľudových. Tých 5 bodov si si vycucal z prsta? Veď nikto okrem teba nevravi, že sa na heligónke majú hrať len ľudové piesne.
Možno nezahrám, ba možno ani nezaspievam vždy rovnako.. ba hej, ak to nahrám na CD, no a čo? V banke mi raz nechceli prijať peniaze, lebo vraj môj podpis nie je môj! Život je zmena. A tie rozprávky, čo uvádzaš, prepáč, nič moc. Nepíš, čítaj, lepšie urobíš!
Peter23. Júl 2011
Zareagujem iba na túto časť Tvojho príspevku: cit. "...Keď sa stretnú nap. dva detvanci (nemám nič proti detve a ľudom) tak jednu ľudovú pieseň spolu nezahrajú, musia ju trenovať lebo každý inak hrá a pritom tú istú pesničku jeden hráč 10x po sebe nezahrá rovnako..."

Prepáč priateľu, ale mám pocit, že rozprávaš o niečom čo nepoznáš osobne. Obehni si Slovenské regióny, všimni si hráčov, porovnaj spôsoby hry, typy piesni a neskôr, až sa osobne presvedčíš, budeš tvrdiť úplne niečo iné.
Kontakt: peter@seman.sk
otázka ,23. Júl 2011
Pre Vás všetkých, podľa príspevkov veľmi vzdelaných odborníkov pri hodnotení heligonky a čo sa má na nej hrať .

Ako a kedy ste prišli nato, že heligonka je výlučne ľudový nástroj ?
Prosím mne nevzdelancovi odpovedzte ale chcem vedieť :
1/ kto to určil ?
2/ prečo to určil ?
3/ na základe čoho to určil ?
4/ kedy to určil ?
5/ kde je o tom písané a kým ?
nechcem vedieť Vaše úvahy a hypotézy, lebo to je len mlátenie prázdnej slamy.
Podľa dostupnej literatúry som zistil, že keď Vaši predkovia orali zem dreveným pluhom , tak v Čechách, Nemecku, Rakusku, Rusku atď. heligonka samozrejme nie v takej podobe ako dnes hrála prevažne tanečné skladby a popritom aj ľudové ktoré neboli náročné a nie sú na ovládanie tohto nástroja náročné ani dnes. Tanečné -umelé skladby majú svoje presné zákonitosti a hráč ju musí zahrať aj 1000x po sebe rovnako. Dvajá neznámi jeden z nemecka druhý zo slovinska keď poznajú skladbu tak na prvú šupu ju zhrajú spolu presne a krásne.
Keď sa stretnú nap. dva detvanci (nemám nič proti detve a ľudom) tak jednu ľudovú pieseň spolu nezahrajú, musia ju trenovať lebo každý inak hrá a pritom tú istú pesničku jeden hráč 10x po sebe nezahrá rovnako.
Tak že nežite z dedičstva otcov, lebo to nie je žiadne dedičstvo otcov ale kultúrna tradícia toho či onoho regiónu. Všetko sa mení podľa spločenstva a jeho vývoja aj ľudová kultúra , pričom nosným pilierom je zachovanie prvkov dávnej minulosti. Vážení keby dnes hrali na heligonkách tak ako Vaši otcovia pred 70 rokmi , neuspeli by a nikto by im nenačúval, len zopár ........!
Neútočte, nehante, zamyslitesa a vedecký na záklae historických prameňov všeobecne publikovaných zdôvodnite - nie vašími úvahami a názormi, tie si prosím pohechajte.
Čadčan23. Júl 2011
Samozrejme, spomínané slovenské evergreeny sú nám najbližšie - môžeme si ich bez problémov zaspievať a sú súvzťažné so slovenskou ľudovou hudobnou tradíciou - preto mnohé z nich aj zľudoveli. Tie zahraničné som spomenul preto, že ak má niekto záujem, môže sa vydať aj týmto smerom ...

To je však už taká hudobná nadstavba pre hráčskych fajnšmekrov, ktorí vedia o živote svoje. Najskôr treba však hudobne štýlovo zvládnuť svoj región a predovšetkým jemu sa venovať. V každom z nich je niekoľko skrytých klenotov, ktoré čakajú, že ich nejaký heligónkar odkryje, uchopí a pochopí. Potom sa nemôže stať, že aj medzi heligónkarmi budú tzv ˝Senzusáci˝, ktorí budú necitlivo pristupovať k piesňam z iných regiónov, budú ich brať ako kusy - ˝Aha, aj toto zahrám˝. Bez úcty siahnu po skladbe, ktorej genézu vôbec nepoznajú, zmenia ju textovo, dokonca rytmicky ( viď skladba Keď ste ma pánovia - z tiahlej moravskej piesne urobili valčík, v závere dokonca polku ). Hrajú niečo, čo nemajú zažité a vžité. Potom sa stierajú krásne regionálne nuansy a pieseň vyzerá ako vyslúžilá prostitútka na dôchodku. Hra na heligónke nespočíva v rýchlosti počtu stlačených gombíkov za sekundu, v sólových prechodoch na basovej časti, ani v nacvičovaní desiatok piesní, ktorým vôbec nerozumiem, ale vyzerajú efektne. Z hráčov potom nevyrastajú individuality, ale skôr polotovary. Piesne, ktoré hrajú, nenesú ich vlastnú pečať ani regionálne špecifiká. Tu by som videl budúcnosť - mladí hráči by sa nemali nechať zlákať povrchným pozlátkom momentálne ˝vychytených˝ skladieb, ale trpezlivo by mali hľadať svoju vlastnú cestu s vlastným regionálnym repertoárom, vyhraneným originálnym prednesom. A my tu na Slovensku máme, chvalabohu, to šťastie, že ešte žijú majstri, ktorí sú autentickými nositeľmi tradícií svojho kraja a môžu preniesť kus svojho majstrovstva mládeži. Tá však musí vedieť načúvať. Podobne, ako svojho času načúval Hviezdoslav a vyjadril to v básni ˝Mňa kedys´ zvádzal svet˝. Aj on v búrlivej mladosti odvrhol materinskú reč ako niečo nízke, nedôstojné vzdelanca - svoje umelecké pretlaky vybíjal v maďarčine a nemčine. Potom sa však k slovenčine vrátil a práve bohatstvo jazyka ľudu preniesol na papier. To z neho urobilo veľkého básnika ( aj človeka ).
Miro23. Júl 2011
Niektoré zo spomínaných piesní (na ktoré sa mi kedysi podarilo k ich vydaniu zohnať povolenie autorov, alebo dedičov autorských práv) boli vydané v notách pre akordeón pod názvom Pesničky pre všetkých V. - viď zoznam na http://pesnicky.orava.sk/rozne/pesnicky-pre-vsetkych-v-zoznam-piesni. Bohužiaľ V. diel sa prednedávnom vypredal, ostalo ešte niekoľko sád I. - III. pre klavír a I. - VI. (okrem V. dielu) pre akordeón. Väčšina z piesní je už aj na samotných stránkach http://pesnicky.orava.sk, ostatné sa pokúsim v čo najkratšom čase doplniť.
A ešte jedno krátke video heligonkárov z Hladovky na jednej z "domácich akcii" - http://www.youtube.com/watch?v=xanTo3YDlhA&feature=player_embedded
Kontakt: pesnicky@orava.sk
Palo23. Júl 2011
Pozrel som si googlom tu "alzheimerku", vyslo to vo vydavatelstve Oliva, stoji to 8 eur, je tam iba uvedene, ze su tam slovenske ludove pesnicky, chyba mi obsah. Nazvy piesni. Asi zostanem pri zdroji z youtube.
Ako vidno, (.) niekomu to pripomina len krajickovske repetacke vystupenia. A to v ziadnom pripade nie je ono! To uz je len slaby odvar originalu. Treba si pozriet povodne skladby, tam to ma dusu. Staci zadat do googlu nazov pesnicky. Neviete niekto o CD?
Niektore skladby /iny zaner/ mne pripominaju, ze ich hra Senzus, ci Drislak a teda ma neoslovuju? Pesnicky nemozu za spracovanie, aj ked vo vacsine pripadov nas oslovuju interpreti.
Isteze su aj cudzokrajne krasne skladby pre harmoniku, ale opat sa vratim k tomu, ze tanga, na ktore upozornujem su nase, slovenske, zabudane a je aj na nas, aby sme ich uviedli znovu do zivota. Hram mnohe ceske piesne /nie tirolske, ani francuzske/, ktore hrali rozni heligonkari na vystupeniach. Preto, lebo som si ich vypocul, pozrel, odkukal, odpocul, zaradil do svojho repertoaru. To, na co upozornujem, je asi nase rodinne striebro, ci zlato, nieco, o co by sme sa mali starat, hrat ich a spievat. Teda, samozrejme aj ludovky!!!
Čadčan23. Júl 2011
Spomínané slovenské evergreeny sú naozaj nádherné. Keď máme nejakú rodinnú oslavu, zvyčajne zahrám aj zopár skladieb tohoto razenia. Najmä tangá sú mojou srdcovou záležitosťou. A komu sa páčia tangá slovenské, určite nepohrdne ani srbskými, argentínskymi ... alebo napríklad francúzskym šansónom. Napríklad staré francúzske námornícke piesne sú pre heligónku ako stvorené.
Štěpán23. Júl 2011
http://www.youtube.com/user/Vrana1935#p/u/0/q7XST7tHX6I

Dobré ráno, přes noc jsem převedl závěrečnou část dokumentu z Lesňanskej heligónky. V dokumentu chybí pan Anton Murín, nejstarší hráč, Matúš Hodas, nejmladší hráč a pan Jaroslav Vrábel pro nesrovnalosti ve zvuku. Matúš je ale dobře zaznamenán v Rožnovském setkání. Štěpán Vrána
Kontakt: vrana1935@seznam. cz
isao23. Júl 2011
Veľmi si považujem a u heligonkárov zvlášť tú úprimnú snahu preniknúť až ku koreňon folklóru v takmer každom regione. Ale ako napísal (.) slovensko má práve v období D.Pálku, G. Dusíka´, Braxatorisa a iných veľmi silné obdobie slovenského tanga s množstvom takmer zľudovelých piesní. Krásne melodie s peknými textami sa ešte stále spievajú. Veľa piesní však majú ludia v pamäti, ale poznajú iba prvú sloku.Ak sa začne hrať tak po prvej slohe sa lalálka a nasledujúca pieseň končí rovnako. Pred 2 rokmi v Trnave vyšiel "Alzheimerov spevník". cca 360 piesní čo sa spievajú pri oslavách v tomto regione .Bohužiaľ iba s textami., bez nôt...
.22. Júl 2011
i kazdemu dle chuti. pre mna su to take "repetacke" krajickovske skladby, niekomu su ale zas blizsie nez ten rydzi folklor, iste najdes dost hracov z jednej z druhej strany a tak to ma byt
Palo22. Júl 2011
V piatok poobede ma na Dvojke v TV zaujala relacia Nesmut za mnou...
Mozno nespravodlivo zabudame na krasne a bohate obdobie slovenskej hudobnej tvorby, kedy vznikli take krasne skladby ako:
Este raz ku tebe pridem... Dve oci neverne...Necakaj ma uz nikdy...So slzami v ociach...Skor nez odides...Preco sa mame rozist...Prosim ta, nauc sa to odo mna..., Poprosme hviezdy..., Tak nekonecne krasna..., Co sa mi moze stat..., Rodny moj kraj..., Nesmut za mnou..., Biele margarety..., Listocek z brezy..., Najkrajsia hviezdicka..., Dedinka v udoli, male domceky...
Mnohe sa daju najst na youtube, sluchari odpocuju, noty som zatial nenasiel. Skladby sa daju hrat na harmonike, ti, ktori si ich spievali, hrali a tancovali pri nich, vymieraju. Nie je to folklor, ale porovnajte to s mnohymi ceskymi neludovkami, ktore sa tam s oblubou hraju a dosahuju popularitu a rozsirenie ako ludove piesne! Heligonka zaziva znovuzrodenie, mozno by si spopularizovanie zasluzila aj tato nasa povodna slovenska tvorba. Len ich nastudovat a hrat na heligonkarskych prehliadkach, alebo zaradit medzi studijne skladby v skole heligonkarov. Ako priklad by som uviedol repertoar p. Jiriho Hampla /teda nie ludovky, ale ceska paralela toho, o com pisem/.
Čadčan22. Júl 2011
Vskutku pekná skupina čiernobielych videí - Horná Súča má byť na čo pyšná. Je to nádherné zmapovanie pracovného a zvykoslovného roka.

V svojom archíve mám ešte zvukovú nahrávku zo Závrskej - miestna časť Hornej Súče - na ktorej hrajú husličkári. Dnes je tam dominantná dychová hudba, ale stále má ten echt súčanský nádych.
Štěpán22. Júl 2011
http://www.youtube.com/user/MyHorna?email=comment_received#p/u/30/f7XaArEXgKs

Autor filmu Milan Vrba uvedl k mému videu jistou poznámku a tak jsem se podíval na jeho videa. Všechna čest k jeho práci. Vybral jsem dnes tuto ukázku a podívejte se i na další, když je tady řeč o folkloru a tradici předků. Štěpán Vrána
Kontakt: vrana1935@seznam. cz
Peter22. Júl 2011
Aha, presťahoval sa z Bardejova do Šenkvic, nie do Košíc? Rozprával mi o ňom raz jeden starý profesor, asi to prepočul, lebo vravel mi, že Berka bol "z Košíc" :-). Berka mal pripravené viaceré diely zbierok ľudových piesni a vraj okrem toho mnoho, mnoho ďalšieho materiálu. Nestihol však... zomrel náhle. V rodine nikto nepokračoval v jeho diele, nikto nič nechcel, a preto pozostalí všetko nechali previesť do nejakého depozitu, alebo skladu (?) múzea. Ten sa mal vtedy (r. 1966 - 67) nachádzať niekde v podkroví Bratislavského hradu, v ktorejsi veži, či pri veži? Bolo toho asi 1 - 2 plné izby zbierok, zápisov, rukopisov... Ja iba tak skúšam, či niekto náhodou niečo nevie, lebo 1. diel Spevníka, čo som mal, stál za to...
Kontakt: peter@seman.sk
Čadčan21. Júl 2011
To meno som počul, bohužiaľ, prvýkrát. Aspoň čo-to je o ňom na Wikipédii.
Peter21. Júl 2011
Priatelia, nevie niekto z Vás niečo bližšie o Ladislavovi Berkovi a o jeho diele? Je to zberateľ východoslovenských ľudových piesni so zameraním prevážne na Šariš. Žil a pracoval niekedy po 1. sv. vojne. Mal by pochádzať z Košíc, kde zomrel, neviem. Málokto ho pozná, vytvoril však vraj celkom slušnú zbierku autentických piesni aj s notovými zápismi. Neviete niekto o ňom niečo?

Kontakt: peter@seman.sk
rychlik21. Júl 2011
Tento web je urceny hlavne heligonkam ale myslim si, ze nerozlucne aj z nimi spojeneho folkloru a tradiciam. Mne sa to paci a neda sa odlucovat jedno od druheho. Heligonka je sucastou skupiny tradicnych hudobnych nastrjov a tie su sucastou ludovej hudby, folkloru. Patri to spolu dokopy. To ako keby nejaky pneumatikarsky web sa nemohol venovat sucasne aj diskom a automobilom?
...21. Júl 2011
mas pravdu pito, je tam zahrabany kdesi v polovici medzi linkami. neviem kto ma cas a chut nazerat pravidelne do liniek ci tam nahodou nejaka nova nepribudne. ja som web terchovskej muziky nasiel z uplne ineho zdroja a je len dobre ze sa tu spomina v diskusii - iste je vela takych ktory o nom nevedeli a radi ho navstivia