Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| joj | 24. Október 2012 |
| K jazykovej otázke by som citoval kohosi, kto povedal, ze: "Nárečia sú korením spisovného jazyka." Co by to bolo za jedlo, keby nebolo cimsi okorenene? Spisovna slovencina z cohosi vysla, je jednotnym nastrojom dorozumenia, aj ked to niekedy vyzera, ze si nerozumieme, aj ked sa rozumieme. Je dobre, ze mame jeden spisovny jazyk /hoci by kazdy chcel, aby to jeho narecie bolo zakladom/, ale je dobre aj to, ze mame narecia. Zavidim ludom, ktori ovladaju akekolvek narecie, ved je to akoby ina rec, neodsudzujme, ale so zaujmom pocuvajme a snazme sa porozumiet. | |
| PhDr | 24. Október 2012 |
| Ty si doktor mundy , patríš aj s tvojími názormi medzi k---y, keď ti je spisovná slovenčina cudzia, asi si nejaký cezpolný. | |
| pozorovateľ | 24. Október 2012 |
| Ludevít Štúr síce zobral za základ tzv. spisovnej slovenčiny stredoslovenské nárečia, ale pomerne veľa presahov je aj z nárečí severozápadného Slovenska (oproti peknie - pekné, diouča - dievča, hlasnuo - hlasné....). Je pravdou, že stredoslovenské nárečia sú na našom území mladšie (vkliesnili sa medzi staršie západo- a východoslovenské), ale v dobe národného obrodenia sa práve ony javili ako navymedzujúcejšie voči češtine (podobné sú západoslovenské nárečia) a ukrajinčine (podobné sú východoslovenské nárečia). | |
| PhDr. | 24. Október 2012 |
| Peter, pozorne čítam vaše príspevky, každý z nich má hlavú a pätu. Posielam vám majla, odpíšte mi prosim. | |
| Peter | 24. Október 2012 |
| Platilo a platí to v každej dobe: "Nie sú myšlienky, názory, riešenia dobré, alebo zlé - sú iba také, ktoré dokážete, alebo nedokážete presadiť pred okolím!" A (stredoslovenskí) štúrovci sa presadili pred okolím. Teraz s odstupom času je už aj jedno, aké nástroje na to použili. "Byť v pravý čas, na pravom mieste."... možno i tak sa dá povedať. "Jednooký je kráľom medzi slepými", a to iba preto, že žiaden ďalší (aspoň) jednooký tam nie je. | |
| Tomáš | 24. Október 2012 |
| Pekné zhrnutie. Ešte by som uviedol, že napríklad Bajza odmietal Bernolákovu slovenčinu práve preto, že používala slová ľudové, akoby prízemné a nie len slová technicky čisté. Práve Bernolák obhajoval používanie ľudových tvarov tým, že pochádzajú z národa, sú s ním späté. Ku otázke, unifikovaný - rozumej jednotný alebo ak chcete verejný, úradný, väčšinový... A keď už sme v tejto téme http://www.sho.sk/clanok/1155/oslava-ludovita-stura | |
| PhDr. | 24. Október 2012 |
| Ešte vam doplním. Vývin spisovnej slovenčiny začal v tzv. 4. etapy jazykovej genézy. Aj to bolo dobre napísane, že pri presadzovaní základu pre spis. jazyk naozaj prebiehali boje medzi jednotlivými aktérmi. 3.Etapa – (18. storočie) – Anton Bernolák sa ako prvý pokúsil kodifikovať (uzákoniť) spisovnú slovenčinu v roku 1787. - za základ si vzal trnavské nárečie, ktoré doplnil o mäkké spoluhlásky zo stredoslovenského nárečia. - dielo, v ktorom zdôvodnil kodifikáciu nazval Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách. - je autorom gramatiky – Gramatica Slavica o slovenskej gramatike. Použil tu fonetický pravopis (píš ako počuješ). - je autorom 5 zväzkového slovníka – Slovár Slovenskí-česko-latinsko-nemecko-uherskí. - Bernolákovčina sa nestala celonárodným jazykom, štúrovci ju uvítali, ale neprijali. 4.Etapa – Ľudovít Štúr v roku 1843 kodifikoval spisovnú slovenčinu. Ako základ si vzal stredoslovenské nárečie. Zdôvodňoval to tým, že má najčistejšiu podobu slovenčiny. - dielo, kde zdôvodnil kodifikáciu, sa volá – Nárečje slovenskô alebo potreba písaňja v tomto nárečí. - i on písal fonetickým pravopisom. - napísal aj gramatiku – Náuka o reči slovenskej. - Štúrovu slovenčinu prijali aj katolíci aj evanjelici. - postavil sa proti nej Ján Kollár v diele Hlasové o potřebě jednotného jazyka pro Čechy, Slováky a Moravany. Vyčítal Štúrovi, že rozbíja národnú jednotu Čechov a Slovákov. - v roku 1851 Martin Hattala upravil Štúrovu slovenčinu – zaviedol etymologický pravopis (etymológia – náuka o pôvode slova). - Štúrova slovenčina prvýkrát zaznela v druhom ročníku Almanachu Nitra (almanach – ročenka). | |
| PhDr. | 24. Október 2012 |
| pre "pre Simona": Nenadavaj nikomu do hlupakov, lebo sam si hlupy a nerozumies problematike. Nižšie v príspevku to bolo dobre napísané, i keď dosť jednoducho. Od konca 18. storočia sa začínajú pokusy o formovanie spisovnej slovenčiny. Anton Bernolák koncom 18. storočia založil svoju kodifikáciu na západnej kultúrnej slovenčine, ale v dôsledku zmenených spoločenských a hospodárskych podmienok nemal želateľný úspech. Ľudovít Štúr vychádzal zo stredoslovenského základu, jeho myšlienka sa veľmi skoro ujala a po istých úpravách (Martin Hattala, Michal Miloslav Hodža) trvá až dodnes. Vo vývine spisovnej slovenčiny sa zreteľne črtá bernolákovské obdobie (1787 – 1845), štúrovské obdobie (1846 – 1852), reformné obdobie (1852 – 1863), matičné a martinské obdobie (1863 – 1918), medzivojnové obdobie (1918 – 1940) a súčasné obdobie (od 2. svetovej vojny). Takže Stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, a pre informáciu orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny. Východoslovenské a západoslovenské nárečia boli a sú takto naozaj pošliapavané. | |
| Šimon | 24. Október 2012 |
| Děkuji za vysvětlení, avšak pořád mi není jasný pojem Tomáše "unifikovaný jazyk Slováků". Podle mne jej máte a myslím si že je to slovenština ??? | |
| pre Šimona | 24. Október 2012 |
| úradný jazyk je slovenčina, pre celé územie Slovenska. Jednotlivé nárečia sú tak deformované, že in nerozumieš a nedohovoríš sa s obyvateľmi danného regionu. Npr. Časť východného slovenska Svidník : zmes šarišského nárečia, úkrajinštiny, polštiny a goralštiny. Bol som tam a absolutne im nerozumieš. Hornooravské nárečie: polština slovenčina a takto by sa mohlo hovoriť ďalej. Pokiaľ je nárečie ktoré sa len určitými momentami odlišuje od spisovnej slovenčiny tak to je dobré a všetci si navzájom rozumejú. Tak základom slovenského jazyka nie je nárečie, to len hlupák môže povedať. | |
| Šimon | 24. Október 2012 |
| pro Tomáš já nerozumím tomu unifikovaný jazyk. Myslím si že úředním jazykem u Vás je slovenština v nějaké dané podobě a ta nářečí byla, jsou a budou a je dobře že budou, vždyť to nářečí je pokladem každého regionu. Patří k do dané oblasti stejně jako architektura, kroje, řemesla a další. Úřední jazyk máte, tak jsem z toho trochu janek. Prosím o vysvětlení, děkuji. | |
| Tomáš | 24. Október 2012 |
| Peter, skôr by som pozeral smerom ku Bernolákovi a to môžete byť rád, že nemáme slovenčinu podľa Bajzu. Ja naopak nevidím niž zlé na zjednotení jazyka. Vďaka kodifikácii jazyka si všetci rozumieme. Samozrejme nemám nič proti nárečiam, ktoré vychádzajú z miestneho koloritu, z atmosféry unikátneho pôsobenia tej ktorej oblasti na ľudské žitie, ale takisto by som nezavrhoval ani unifikovaný jazyk Slovákov. | |
| vychodniar | 24. Október 2012 |
| Mas plne 100 body za tento prispevok !!! | |
| Peter | 24. Október 2012 |
| pre Katrin: cit.: "...Slovenčina je krásna reč, ale bohužiaľ jednotlivé nárečia ju prznia, lebo len to uznávate kde žijete..." Noooo,.. Katrin, neviem či na to adekvátne pozeráš. Nie nárečia prznia slovenčinu, ale slovenčina przní nárečia. Pôvodné originálne regionálne slová sú vytláčané slovenčinou, Slovensko sa "poslovenšťuje", iba to tak nevnímame. Trvá to od čias Štúra. Treba na to pozerať tak: Niekto niekedy - takmer pred 200 rokmi, prevalcoval iniciatívy "svojich konkurentov", vybral si sebe blízke stredoslovenské nárečie a svojvoľne ho pasoval do roly spisovného slovenského jazyka. Rodné nárečie niekoho povýšené nad rodné jazyky iných (slovákov)... Nemyslíte si však, že v oných časoch šlo všetko hladko. Ľudia žili v reálnom čase a priestore, boli vnútorné rozpory, intrigy špekulantstvá,... Aj medzi nár. dejateľmi ten neznášal toho, tamtá skupina nemala rada inú, myšlienky jedného neboli akceptované druhým, atď... Všetkých ale spájala protimaďarská idea... Prirodzene, zvíťazili myšlienky najvýbojnejších,... ako v dnešnej politike. Aj v súčasnosti sa všetko stredoslovenské predstavuje ako vzor "slovenstva", vzor slovenskej kultúry, tradícii,... A to, že má v mnohých prípadoch svoj pôvod niekde z valašska, Rumunska, či Haliče vie málokto... a ani to už nikoho nezaujíma... Teda kto koho slovenčinou przní...? | |
| Peter | 24. Október 2012 |
| pre Bonyho - pokúsim sa Ti odpovedať, tak ako to poznám ja. Keď máš 2-radovú CeeFku tak, v dvojmolových pesničkách máš 2 možnosti (podľa konkrétnej piesne), že ako obísť "druhý mol". V pasáži, kde sa vyžaduje 2. mol (G-mol): 1. zostaneš v 1.mole (D-mole), ale prejdeš o oktávu vyššie. Zneje to potom ako falošná tercia. 2. prejdeš do F-dur, potom G-dur (kombinácia F dur - G-dur), v prípade potreby aj B-dur (v piesni Ešte si ja... to Bečko treba). Rozprávam o basoch. Podľa môjho názoru, u heligónky je dominantný správny basový postup - pravú stranu si už potom hráč "nájde" :-) Pravidelne na prehliadkach náhodne stretávam celkom šikovných hráčov, kde si vzdychnem: "Oj keby som mal tak Tvoju právu ruku".... ale tým ako (ne)hraje ľavú stranu si celý svoj prejav totálne przní a dodrbe... Ešte šťastie, že heligónka je "diatonika" a svojim spôsobom všetko ku všetkému ako-tak pasuje... :-) | |
| ,,, | 24. Október 2012 |
| Bony: Napíš Skubeňovi ten ti poradi ako basovať.. | |
| pozorovateľ | 24. Október 2012 |
| pre Bonyho V prvom rade treba vypiť pohár vínka, potom prídeš aj na správny prstoklad. | |
| Šimon | 24. Október 2012 |
| pro Katrin jak je vidět s tím Milanem jste se trochu spletla, ale to se stane, to není nic hrozného. Já toho pravého Milana z Kysuckých heligonkářů znám osobně od doby kdy u nich působí a mohu Vám zcela upřímě říct jak na mne zapůsobil. Je to naprosto skromný, upřímný a milý člověk s velice střízlivými názory na naše tematiky. Nikdy jsem od něj neslyšel ani náznakem něco na téma jak jsou dobří, ba naopak sám mi řekl že se pořád učí. Tolik jen na adresu Milana z pohledu jak jsem jej poznal já. Doufám že Vlastu máme za sebou a já bych si přál jen jednu věc. Až si Vlasta tento kousek diskuze přečte tak aby nebyla smutná a nenechala se od něčeho odradit. Na druhou stranu je pořeba se v klidu a zamyslet nad vším co bylo napsáno. Já osobně Vlasně fandím a držím jí palce v celé její další hudební a pěvecké kariéře. Na její vystoupení se budu vždycky těšit a rád si ji vyslechnu. Jestli zpívá nějakou písničku ne zrovna "originál" já nepoznám, já vidím jako většina ostatních hezké mladé děvče které krásně zpívá, dobře hraje a z jejího vystoupení je vidět že ji to ohromě baví. Přál bych si aby ji to bavilo pořád stejně a hodně dlouho. | |
| čitateľka | 24. Október 2012 |
| Katrin, ty si podľa mňa nejaká zakomplexovaná voči Vlaste. Poznáš ju vôbec, keď sa tak do nej obúvaš? Je to jedna mladá slušná dáma, ktorá dokázala ako jedna z mála skĺbiť štúdium operného spevu s ľudovým, to dokáže len málokto, je cieľavedomá a za to, že má pekného koníčka, ty takto o nej? Asi si neni v živote šťastná so svojimi deťmi a po slovensky závidíš druhým, čo niečo dokázali. Držím Vlaste palce, aby sa v živote nestretala s takýmito ľuďmi, ale aby pokračovala v hraní. o | |
| Kontakt: 0944210555 | |
| Bony | 23. Október 2012 |
| Ako hrat pesnicku "Este si ja pohár vinka vypijem" na 2-radovej heligonke? Zaujima ma hlavne druhy mol a basovanie k nemu. Da sa to vobec nejakym sposobom zakamuflovat? | |
